Peter Zajac písal ešte v Domine, ako VPN zobralo v roku 1990 na kandidátku nedávnych komunistov, aby porazilo vo voľbách KDH. Minulý rok napísal Zajac v .týždni, ako nebohý Milan Šimečka už krátko po Novembri nadväzoval za VPN kontakty „s obrodármi na čele s Dubčekom aj s neobrodármi na čele s Čičom“. Fedor Gál v knihe Z prvej ruky, venovanej Novembru a prvým mesiacom po Novembri na Slovensku, potrebuje viac strán na kritiku KDH než na kritiku KSS. Žiadna pravicová vláda nebola veľkorysá ku KDH pri delení rezortov. Nezabúdajme, že druhá Dzurindova vláda padla, pretože Dzurinda hrubým spôsobom podviedol KDH pri zmluve o výhrade svedomia, druhu ľudských práv. Pritom Mikuláš Dzurinda už patrí k Zajacovej pravici. Tým chcem povedať, že kresťanskodemokratické prostredie nemá dôvod považovať takzvanú pravicu za svojho privilegovaného partnera, ale len za svojho pragmatického partnera.
.nesprávny fundamentalizmus
V Zajacovom poslednom texte je dokonca takáto veta: „Polovičatosť prvých ponovembrových vlád spočívala v nevydarenom pokuse o historický kompromis revolučného prechodu z totalitného systému na demokratický bez revolučného násilia“. Peter, azda to nemyslíš vážne!? Mali sme vymeniť Nežnú revolúciu za násilnú? Kto to mal urobiť? Ešte dlho po Novembri mali v parlamente aj vo všetkých vládach väčšinu bývalí komunisti.
Kúzlom nechceného je v tom istom čísle .týždňa bilancia 18-ročnej Slovenskej republiky a autor konštatuje, že za posledných 10 rokov je Slovensko najúspešnejším štátom Európskej únie. Posledných 10 rokov, to je Ficova aj Dzurindova vláda. Fico nezrušil rovnú daň ani druhý pilier sociálneho zabezpečenia. O to druhé sa pokúšal, ale nie tak rozhodne ako Viktor Orbán v Maďarsku. Hospodársky vzostup Slovenska pokračoval za všetkých vlád. Jednoducho je v nás väčšia skromnosť než u mnohých iných národov. Tá nám pomáha.
Príklady zlých rozhodnutí Ficovej vlády majú niečo do seba, ale nie sú dejinotvorné. Mohol k nim zaradiť aj takticky zlý krok premiestnenia súsošia sv. Cyrila a Metoda v Komárne. Socha Svätopluka na Bratislavskom hrade asi umelecky nezodpovedá svojmu umiestneniu. Nepochybne je umelecky slabšia než Donnerova socha svätého Martina v Dóme alebo Medený jazdec v Petrohrade. O ďalších príkladoch radšej pomlčím.
Problém Petrovho textu vidím v tom, že absolutizuje intelektuálsky fundamentalizmus zoskupenia, ku ktorému patrí. Často absolutizuje zlým smerom. Pripomeniem kedysi odpor proti deblokácii sovietskeho dlhu. Pomýlené politické spojenectvo v závere Česko-Slovenska. Neschopnosť vytvoriť účinný front odporu proti Mečiarovým vládam. Koniec koncov, pravo-ľavá veľká koalícia je úplne bežná v západných krajinách. Rešpekt si však zaslúži za pomoc pri vytváraní úspechu Mostu-Híd. Úlohou intelektuálov je upozorňovať na slepé uličky číhajúce na spoločnosť, ak by nepremyslene uskutočňovala väčšinové ľudové rozhodnutia. Ale intelektuáli musia zároveň tvorivo analyzovať väčšinové ľudové rozhodnutia a snažiť sa viesť ich mimo slepých uličiek. Inak by im zostala len rada Bertolda Brechta, že treba vymeniť ľud. Úmyselne nespomínam zahraničnú politiku, aby ma nemohli obviniť, že za všetkým je moje rusofilstvo. Nemám v úmysle ani v záujme chváliť Fica a už vôbec nie Smer. Potrebujeme len intelektuálnu poctivosť spočívajúcu v reálnom videní vecí. Práve reálne videnie vecí nám dodá pevnosť voči ľavici, ak by sme vstúpili do koalície.
Musím konštantovať, že môj hlavný argument pre veľkú koalíciu a tým je potreba stabilnejšej vlády a zmiernenia rozporov medzi politickými tábormi, kritizovaný nie je. Stabilnejšia vláda prostredníctvom jednotnejšieho politického spektra je užitočná vždy. Teraz bude potrebná ešte viac. Vláda Viktora Orbána si vybrala Slovensko ako svoj prvoradý cieľ. Na nás chce dosiahnuť zahraničnopolitický úspech na zakrytie ekonomických problémov a zúženia informačnej otvorenosti. Tlaku Maďarska musíme odolať. Ustúpiť nie je kam, za nami je Dunaj. Spolu mu odoláme.
Autor je advokát, bývalý disident a slovenský premiér.
.nesprávny fundamentalizmus
V Zajacovom poslednom texte je dokonca takáto veta: „Polovičatosť prvých ponovembrových vlád spočívala v nevydarenom pokuse o historický kompromis revolučného prechodu z totalitného systému na demokratický bez revolučného násilia“. Peter, azda to nemyslíš vážne!? Mali sme vymeniť Nežnú revolúciu za násilnú? Kto to mal urobiť? Ešte dlho po Novembri mali v parlamente aj vo všetkých vládach väčšinu bývalí komunisti.
Kúzlom nechceného je v tom istom čísle .týždňa bilancia 18-ročnej Slovenskej republiky a autor konštatuje, že za posledných 10 rokov je Slovensko najúspešnejším štátom Európskej únie. Posledných 10 rokov, to je Ficova aj Dzurindova vláda. Fico nezrušil rovnú daň ani druhý pilier sociálneho zabezpečenia. O to druhé sa pokúšal, ale nie tak rozhodne ako Viktor Orbán v Maďarsku. Hospodársky vzostup Slovenska pokračoval za všetkých vlád. Jednoducho je v nás väčšia skromnosť než u mnohých iných národov. Tá nám pomáha.
Príklady zlých rozhodnutí Ficovej vlády majú niečo do seba, ale nie sú dejinotvorné. Mohol k nim zaradiť aj takticky zlý krok premiestnenia súsošia sv. Cyrila a Metoda v Komárne. Socha Svätopluka na Bratislavskom hrade asi umelecky nezodpovedá svojmu umiestneniu. Nepochybne je umelecky slabšia než Donnerova socha svätého Martina v Dóme alebo Medený jazdec v Petrohrade. O ďalších príkladoch radšej pomlčím.
Problém Petrovho textu vidím v tom, že absolutizuje intelektuálsky fundamentalizmus zoskupenia, ku ktorému patrí. Často absolutizuje zlým smerom. Pripomeniem kedysi odpor proti deblokácii sovietskeho dlhu. Pomýlené politické spojenectvo v závere Česko-Slovenska. Neschopnosť vytvoriť účinný front odporu proti Mečiarovým vládam. Koniec koncov, pravo-ľavá veľká koalícia je úplne bežná v západných krajinách. Rešpekt si však zaslúži za pomoc pri vytváraní úspechu Mostu-Híd. Úlohou intelektuálov je upozorňovať na slepé uličky číhajúce na spoločnosť, ak by nepremyslene uskutočňovala väčšinové ľudové rozhodnutia. Ale intelektuáli musia zároveň tvorivo analyzovať väčšinové ľudové rozhodnutia a snažiť sa viesť ich mimo slepých uličiek. Inak by im zostala len rada Bertolda Brechta, že treba vymeniť ľud. Úmyselne nespomínam zahraničnú politiku, aby ma nemohli obviniť, že za všetkým je moje rusofilstvo. Nemám v úmysle ani v záujme chváliť Fica a už vôbec nie Smer. Potrebujeme len intelektuálnu poctivosť spočívajúcu v reálnom videní vecí. Práve reálne videnie vecí nám dodá pevnosť voči ľavici, ak by sme vstúpili do koalície.
Musím konštantovať, že môj hlavný argument pre veľkú koalíciu a tým je potreba stabilnejšej vlády a zmiernenia rozporov medzi politickými tábormi, kritizovaný nie je. Stabilnejšia vláda prostredníctvom jednotnejšieho politického spektra je užitočná vždy. Teraz bude potrebná ešte viac. Vláda Viktora Orbána si vybrala Slovensko ako svoj prvoradý cieľ. Na nás chce dosiahnuť zahraničnopolitický úspech na zakrytie ekonomických problémov a zúženia informačnej otvorenosti. Tlaku Maďarska musíme odolať. Ustúpiť nie je kam, za nami je Dunaj. Spolu mu odoláme.
Autor je advokát, bývalý disident a slovenský premiér.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.