Krídlo som zdedil
Moja babička si želala, aby som mal skutočné klavírne krídlo a odkázala mi naň peniaze. Niekoľkokrát som tie peniaze otočil, vždy bolo treba niečo dôležitejšie, ale napokon som jej posledné želanie splnil. Vyberal som si Petrof priamo v Hradci Králové. Žiadny odborník to nechcel urobiť za mňa, vraj to je, ako keby mi vyberal ženu. Aby som nebudil deti, hrám na Yamahe, dá sa to potichu, do slúchadiel. Teraz mám novú vášeň, cimbal. Od cimbalistu Michala Paľka som dostal učebnicu, lenže moravskú, tak sa tým pomaly prehrýzam.
Milujem cudzie jazyky
Môj materinský jazyk je angličtina a ako pravé americké dieťa som sa žiadne cudzie reči neučil. Odhovárali ma, že na jazyky je v dospelosti neskoro. Dospelý sa učí inak ako dieťa, menej intuitívne, viac systémovo, ale práve to ma baví. Keď som bol prijatý na Yale School od Music, dal som prednosť ísť do Buenos Aires, kde otvárali novú ješivu. Tam som sa naučil španielčinu, a zdokonalil sa v hebrejčine.
Nečítam, študujem
Beletriu či iné knihy čítam len málokedy. Vlastne len na toalete čítam v bežnom slova zmysle, lebo tam nemôžem študovať Talmud. Štúdium Talmudu však pre mňa nie je povinnosť, je to povznášajúci pôžitok, radosť. Teraz som si v Londýne kúpil jednu väzbu nového vydania Talmudu s komentárom v modernej hebrejčine. Dokončiť celý Talmud podľa jedného programu trvá asi sedem rokov.
Koncertujem
Hudbu som študoval, mám rád klasiku aj džez. Na koncerty a do divadla však veľmi nechodím, pri toľkých deťoch máme večer s manželkou iný program. Ibaže by som mal možnosť chodiť doobeda na generálky. Ale ak si chceme s manželkou skutočne urobiť pekný večer, ideme radšej do Viedne do kóšer reštaurácie.
Aby som mohol chodiť na koncerty, nechal som sa nahovoriť na vlastné hranie (v Chassidic Songs Project s violončelistom Jozefom Luptákom, huslistom Milošom Valentom a akordeonistom Borisom Lenkom).
Obliekanie som vyriešil
Nepovažujem obliekanie za niečo, čomu treba venovať významnú pozornosť. Je to obmedzujúce, každé ráno riešiť, čo si oblečiem. Potešilo ma, že z Prostejova si môžem kúpiť viac nohavíc k jednému saku, lebo tie sa rýchlejšie obnosia. Mal som to vyriešené, lenže Prostějov skrachoval.
Alkohol je nutnosť
Alkohol nepijem len tak, rekreačne, vždy je súčasťou rituálu. Napríklad počas šábesovej večere jeme rybu a po nej mäso a ako Talmud učí, je správne medzi tým si pripiť. No ale aj v slepačej polievke je mäso a tak zase príde „Lechaim". A tak ďalej.
Neresti nemám žiadne
Nepijem, nefajčím, nehreším, iba jednu neresť mám, klamem. Takéto vtipy mám rád. Nielen židovské, dôležité je, aby neboli vulgárne a prvoplánové, mám rád jemnú iróniu a keď pri tom treba trošku rozmýšľať. Neviem celkom presne, prečo práve Židia majú taký zmysel pre sebairóniu a humor, asi to bude tým ťažkým osudom. Jeden rabín začínal čítanie tóry vždy nejakým vtipom, lebo vtip otvára myseľ, a potom sa ľahšie prijíma učenie.
Moja babička si želala, aby som mal skutočné klavírne krídlo a odkázala mi naň peniaze. Niekoľkokrát som tie peniaze otočil, vždy bolo treba niečo dôležitejšie, ale napokon som jej posledné želanie splnil. Vyberal som si Petrof priamo v Hradci Králové. Žiadny odborník to nechcel urobiť za mňa, vraj to je, ako keby mi vyberal ženu. Aby som nebudil deti, hrám na Yamahe, dá sa to potichu, do slúchadiel. Teraz mám novú vášeň, cimbal. Od cimbalistu Michala Paľka som dostal učebnicu, lenže moravskú, tak sa tým pomaly prehrýzam.
Milujem cudzie jazyky
Môj materinský jazyk je angličtina a ako pravé americké dieťa som sa žiadne cudzie reči neučil. Odhovárali ma, že na jazyky je v dospelosti neskoro. Dospelý sa učí inak ako dieťa, menej intuitívne, viac systémovo, ale práve to ma baví. Keď som bol prijatý na Yale School od Music, dal som prednosť ísť do Buenos Aires, kde otvárali novú ješivu. Tam som sa naučil španielčinu, a zdokonalil sa v hebrejčine.
Nečítam, študujem
Beletriu či iné knihy čítam len málokedy. Vlastne len na toalete čítam v bežnom slova zmysle, lebo tam nemôžem študovať Talmud. Štúdium Talmudu však pre mňa nie je povinnosť, je to povznášajúci pôžitok, radosť. Teraz som si v Londýne kúpil jednu väzbu nového vydania Talmudu s komentárom v modernej hebrejčine. Dokončiť celý Talmud podľa jedného programu trvá asi sedem rokov.
Koncertujem
Hudbu som študoval, mám rád klasiku aj džez. Na koncerty a do divadla však veľmi nechodím, pri toľkých deťoch máme večer s manželkou iný program. Ibaže by som mal možnosť chodiť doobeda na generálky. Ale ak si chceme s manželkou skutočne urobiť pekný večer, ideme radšej do Viedne do kóšer reštaurácie.
Aby som mohol chodiť na koncerty, nechal som sa nahovoriť na vlastné hranie (v Chassidic Songs Project s violončelistom Jozefom Luptákom, huslistom Milošom Valentom a akordeonistom Borisom Lenkom).
Obliekanie som vyriešil
Nepovažujem obliekanie za niečo, čomu treba venovať významnú pozornosť. Je to obmedzujúce, každé ráno riešiť, čo si oblečiem. Potešilo ma, že z Prostejova si môžem kúpiť viac nohavíc k jednému saku, lebo tie sa rýchlejšie obnosia. Mal som to vyriešené, lenže Prostějov skrachoval.
Alkohol je nutnosť
Alkohol nepijem len tak, rekreačne, vždy je súčasťou rituálu. Napríklad počas šábesovej večere jeme rybu a po nej mäso a ako Talmud učí, je správne medzi tým si pripiť. No ale aj v slepačej polievke je mäso a tak zase príde „Lechaim". A tak ďalej.
Neresti nemám žiadne
Nepijem, nefajčím, nehreším, iba jednu neresť mám, klamem. Takéto vtipy mám rád. Nielen židovské, dôležité je, aby neboli vulgárne a prvoplánové, mám rád jemnú iróniu a keď pri tom treba trošku rozmýšľať. Neviem celkom presne, prečo práve Židia majú taký zmysel pre sebairóniu a humor, asi to bude tým ťažkým osudom. Jeden rabín začínal čítanie tóry vždy nejakým vtipom, lebo vtip otvára myseľ, a potom sa ľahšie prijíma učenie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.