Vajce a ja

Vajíčko dokonca často stojí na začiatku kariéry nejedného kuchára. Nielen vďaka tomu, že ako malý si prvý raz uvaril svoje vlastné vajíčko natvrdo a tešil sa, ako je po okrajoch zelené, lebo ho varil pol hodiny. Vajíčko býva často tou najtvrdšou skúškou pri prijímaní nových kuchárov do špičkových reštaurácií. Pri príprave rafinovanejších jedál sa síce tiež dá vystopovať povaha nového pomocníka v kuchyni, no načo sa trápiť jedlami s dlhou prípravou a možnému babrákovi nechať pokaziť vzácne suroviny. Nech nám urobí vajíčko, hoci aj jednoduché volské oko. Tam sa jasne ukáže, či má náš uchádzač dostatočný fortieľ, vie šetriť časom a gestami, divadelník by povedal, že má vypracovanú biomechaniku varenia vajíčka a či vie s jedlom zaobchádzať tak, že z jeho práce cítiť nielen úctu, ale aj zápal a radosť z jedla , ktoré pripravuje. Aj keď je to len obyčajné rozťuknuté vajce. Už pri pozorovaní prípravy šéfkuchár okamžite vie, či má pred sebou toho pravého. Výsledok a chuť ho už ani nemusí zaujímať – chuť vajíčka pozná a sám ich urobil v živote prinajmenšom tisíc.
Vajíčko stojí hrdo v prvom rade aj preto, že napriek svojej jednoduchosti má nepreberné množstvo variantov prípravy. Dokáže hrať v jedlách hlavnú úlohu a vyhrievať sa na výslní v podobe jemne naklepnutého prepeličieho vajíčka na šaláte, ale pokojne sa vie hocikedy uskromniť a vcítiť do úlohy obyčajného lepidla v niektorých múčnych jedlách. Vajíčko je univerzálnym hercom, filmári by možno povedali charakterovým. Nie je bohvieako sexi, ale nepohrdne žiadnou úlohou a vždy sa naň môžete spoľahnúť.  Možno aj pre jeho vrodenú skromnosť sa stalo obeťou klamlivej kampane o údajnom zlom cholesterole. Na vlastné oči som videl zopár barbarov, ktorí odlupovali bielko od žĺtka v nádeji, že si tým predĺžia život! Našťastie, tieto bludy sú vyvrátené a vajíčko sa majestátne vracia tam, kam vždy patrilo. Na výslnie každej dobrej kuchyne.
Mnohí si zvolia na raňajky vajíčko v podobe, nazývanej v socialistických obďobaných jedálnych lístkoch ako hemendex (čítame ham and eggs). Pre milovníkov tejto klasiky, medzi ktorých s hrdosťou patrím aj ja, odporúčam novšiu, trendovejšiu obmenu. Nebojte sa, budete mať na tanieri presne to, čo predtým – dobrý domáci chlieb, šunku a vajíčko. Len s tým rozdielom, že ho nebudete pripravovať na panvici, ale v hrnci a budete ho volať vznešene – benediktínske vajíčko. Vo veľkom hrnci zovrieme vodu s trochou octu, vriacu vodu roztočíme varechou a rozklepneme do nej vajíčko. Necháme ho v pomaly vriacej vode čtyri minúty. Opatrne vyberieme a položíme na opečený chlieb so šunkou. Malú, utešenú tortičku zalejeme holandskou omáčkou a podávame. Od tohto momentu nebudete chcieť iné, ako takto pripravované vajce.
Mimochodom, ak máte chuť vidieť kuchárov, ktorí sa o takéto vajíčka starajú mimoriadne skvelým spôsobom, odporúčam vám zájsť si do Londýna a navštíviť tam na Pimlico road reštauráciu s farmárskym obchodom Daylesford Organic. Nielenže tam nájdete na vkusnom jedálničku a neskôr pred sebou úžasne naservírované benediktínske, florentínske a vajíčka royal, ale zažijete aj naživo chod úžasnej reštaurácie, ktorú budem raz určite vlastniť. Keď budem veľký a škaredo bohatý.

Autor je scenárista a gourmet.