Začiatok januára 2004, centrum Bratislavy. Do redakcie týždenníka Domino fórum vchádza sympatický štyridsiatnik v zelenej vojenskej košeli, s hnedou aktovkou v ruke. Počas prvého profilového rozhovoru, ktorý trvá viac ako štyri hodiny, fajčí jednu od druhej. Nepôsobí však nervózne. Naopak, Dobroslav Trnka sa javí ako tichý a skromný človek. Ťažko uveriť, že poslanci ho práve zvolili za nového generálneho prokurátora.
.nepopísaný list
Trnku vtedy navrhol nezávislý poslanec Ivan Šimko, osvojili si ho však aj KDH, SMK, Smer, časť ANO a KSS. Ako bývalý vojenský prokurátor totiž nemal žiadne väzby na politické ani ekonomické skupiny. Po ére mečiarizmu, keď boli do trestnej činnosti zapletené aj silové zložky štátu, a období prvej Dzurindovej vlády, keď sa žiadne podozrenia poriadne nevyšetrili, to nebolo málo. „Vnímal som ho ako nezávislého človeka,“ hovorí dnes o Trnkovi Šimko.
Trnka bol jednoducho nepopísaný list – na rozdiel od kandidáta SDKÚ a HZDS Jána Bernáta, ktorý mal v tom čase ešte horšiu povesť, ako má dnes Trnka. Navyše, ako prokurátor mal Trnka za sebou aj menšie úspechy. Krátko po revolúcii bol súčasťou tímov, ktoré vyšetrovali zásah proti Sviečkovej manifestácii z marca 1988 aj proti demonštrácii študentov z novembra 1989. V prvom prípade bol obvinený vysoký policajný funkcionár, ktorý zakročil voči organizátorovi protestu Františkovi Mikloškovi. Vyústením druhej kauzy bola obžaloba posledného šéfa ŠtB Alojza Lorenca.
Bývalý komunista Trnka zrejme takto symbolicky splatil aj svoje členstvo v strane, ktoré bolo kedysi najmä pre kresťanských demokratov dôležitým kritériom pri obsadzovaní funkcií. Mikloško si však cení skôr Trnkove postoje v 90. rokoch. „Zoznámili sme sa v roku 1994, keď som chodil na vojenskú prokuratúru za Ctiborom Košťálom. Bolo mi sympatické, že napriek vtedajšej politickej situácii dávali otvorene najavo, že nechcú mať nič spoločné s mečiarizmom.“
Kľúčové však bolo vyšetrovanie odpočúvania denníka SME, kde si Trnku prvýkrát všimli aj politici z iných strán. Tím vojenských prokurátorov, ktorý vtedy viedol, totiž preveroval funkcionárov obávanej SIS. „Pozvali sme ho na branno-bezpečnostný výbor. Nebol od nikoho závislý a taký aj zostal. Za jeho éry rozdávala prokuratúra rany na všetky strany rovnako,“ myslí si poslanec Smeru a bývalý minister vnútra Robert Kaliňák.
.prvý mail
Ako tichý a skromný človek pôsobil Trnka aj po príchode na prokuratúru. Mnohých zaujal aj svojským zmyslom pre humor. Pamätám sa, že prvý mail, ktorý nám poslal, bol približne v tomto duchu: „Dopite kávu a začnite na mňa makať,“ spomína dlhoročný prokurátor. Trnka často korzoval po prokuratúre neformálne oblečený – raz v maskáčoch, inokedy v šuštiakoch, v ktorých sa pokojne vybral aj na oslavu svojho kolegu.
Zlom nastal v lete 2004, keď prepustil z väzby podnikateľa Jozefa Majského. Odvtedy si viacerí kladú otázku, čo je za rozhodnutiami generálneho prokurátora. Dôkazy o možnom vydieraní či korupcii nikto nepredložil, imidž rázneho vojaka, ktorý sa postaví najvplyvnejším ľuďom v krajine, však Trnka definitívne pochoval.
Krátko nato podal jeho tím obžalobu v kauze odpočúvania SME, ktorá sa skončila úplným fiaskom. Súd podozrivých siskárov oslobodil, keďže tlak prokuratúry od istého momentu viditeľne poľavil. V priebehu vyšetrovania totiž vyšlo najavo, že aj Trnku a jeho pravú ruku Mikuláša Gardeckého niekto odpočúva a posiela do odkazových schránok mobilných telefónov ich vlastné hovory. Výsledkom bola odfláknutá obžaloba, ktorá sa sústredila len na menšie ryby v SIS. Ľuďom ako Vladimír Mitro a Peter Tóth sa Trnka oblúkom vyhol.
.čistič Šumichrast
Na jeseň 2004 Trnka odvolal riaditeľku trestného odboru Evu Mišíkovú, ktorá nesúhlasila s jeho rozhodnutím prepustiť Majského. Na jej miesto dosadil Tibora Šumichrasta, ktorý dovtedy pôsobil na Krajskej prokuratúre v Bratislave. „Keď sa Šumichrast hlásil na Generálnu prokuratúru, Trnka o ňom povedal, že takýto človek by vôbec nemal robiť na prokuratúre,“ hovorí človek z prostredia prokuratúry.
Šumichrast totiž v roku 1997 zastavil vyšetrovanie v kauze zmareného referenda o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta. „Zmarené referendum bola vážna vec. Generálny prokurátor by mal vysvetliť, prečo sa takto rozhodol,“ komentoval vymenovanie Šumichrasta vtedajší predseda SMK Béla Bugár. Odporcovi mečiarizmu Trnkovi to však odrazu neprekážalo. Akoby potreboval človeka, ktorý urobí špinavú robotu.
Trestný odbor totiž patrí medzi kľúčové. Jeho riaditeľ usmerňuje činnosť prokurátorov a môže im dávať pokyny, ako postupovať pri vyšetrovaní konkrétnych prípadov. A Šumichrast sa naozaj činil. Po tom, čo bol na obede s vtedajším ministrom hospodárstva Pavlom Ruskom, prokuratúra zastavila napríklad kauzy, v ktorých bol podozrivý z vydierania podnikateľa Františka Mojžiša. „Prečo by som sa s ním nemohol stretnúť? Málokedy sa mi podarí ísť na obed s ministrom,“ komentoval stretnutie s Ruskom Šumichrast.
Na Šumichrastov pokyn bolo zastavené aj trestné stíhanie v kauze župného poslanca za Smer Alexandra Rozina, podozrivého z podvodného vydržania pozemkov. Prokuratúra bola laxná aj v kauzách exriaditeľa SIS Ivana Lexu, kde sa neodvolala proti žiadnemu oslobodzujúcemu rozsudku. Do stratena išli aj kauzy Nafta Gbely a Kúpele Sliač, v ktorých figurovali mečiarovskí privatizéri Vladimír Poór a Viliam Soboňa.
.boj s mafiou
Nelichotivý imidž prokuratúry, ktorá systematicky blokuje politicky citlivé prípady, sa snažil Trnka napraviť zriadením špeciálneho odboru, ktorý sa zaoberá organizovaným zločinom. Funguje od novembra 2009 a vedie ho šikovný prokurátor Peter Šufliarsky, ktorý prišiel do Bratislavy z Banskej Bystrice. Trnka mu dokonca vyhradil pred sídlom prokuratúry vlastné parkovacie miesto, používal aj jeho služobný Mercedes.
Skúsení prokurátori Eva Mišíková, Jozef Kandera či Rastislav Remeta riešia ťažké kriminálne prípady ako Černák, policajné gangy či bytová mafia. Trnka prezentuje ich výsledky na špeciálnych tlačovkách, naposledy informoval o šéfovi albánskej drogovej mafie Bakim Sadikim. „Hoci odbor vznikol aj ako trucpodnik špeciálnej prokuratúre, odvádza dobrú robotu. Navyše sa sústredí len na klasickú mafiu, čo zrejme Trnkovi vyhovuje,“ hovorí človek z prostredia prokuratúry.
Ani dobré referencie v boji s mafiou však neprekryjú fakt, že v kľúčových kauzách verejného záujmu Trnka zlyhal. Najmä posledný rok sa správal ako politik, čo ho definitívne diskvalifikovalo na funkciu generálneho prokurátora. Trnka totiž iniciatívne kontaktoval lídrov hlavných strán, aby si zabezpečil svoje znovuzvolenie.
.stretnutie s Radičovou
Časť SDKÚ si Trnka naklonil už v roku 2005, keď prokuratúra zastavila vyšetrovanie tunelovania VÚB, do ktorého boli namočení aj ľudia blízki vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Trnka pritom po vypuknutí kauzy naznačoval, že ide o mimoriadne vážnu vec, keďže bývalí manažéri banky mali pripraviť štát o dve miliardy korún.
Trnka sa poistil aj v prípade financovania SDKÚ, ktorý otvoril v januári 2010 vtedajší premiér a predseda Smeru Robert Fico. Kauzu síce preverovala Špeciálna prokuratúra, ale Trnka mohol ovplyvniť priebeh vyšetrovania. Tento prípad totiž nespadá pod „špeciál“, Trnka mu ho pridelil na základe výnimky. To znamená, že ho mohol kedykoľvek presunúť na jemu priamo podriadenú miestnu prokuratúru.
Rozhodujúci krok k svojmu znovuzvoleniu však spravil až po voľbách, pričom, paradoxne, súvisel s financovaním Smeru. „Pán Trnka pred niekoľkými mesiacmi tvrdil kolegom vo vládnej koalícii, že podozrenie z nezákonného financovania Smeru je vážne a že zmluvu aj nahrávku je potrebné expertízne preskúmať. V tom čase mal zrejme pocit, že ešte môže získať hlasy poslancov vládnej koalície,“ povedal v decembri 2010 minister vnútra Daniel Lipšic.
Trnka totiž disponoval informáciami, že nahrávka s hlasom podobným Ficovi nie je blud, takže sa to snažil zužitkovať. Po voľbách sa stretol s viacerými koaličnými politikmi vrátane premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ) a predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS). Keď nepochodil, snažil sa podchytiť aspoň jednotlivcov. Minimálne raz sa napríklad Trnka stretol s poslancom SDKÚ Pavlom Kubovičom, ktorého dcéra má záujem o prácu na prokuratúre.
.vzťah s Ficom
Paralelne však Trnka vyjednával aj so Smerom, hoci jeho vzťahy s Ficom neboli v posledných mesiacoch ideálne. Fica vraj napríklad nahnevalo, keď Trnka v jednej z prvých reakcií na jeho odhalenia, že SDKÚ prala špinavé peniaze, povedal, že sú to len „krčmové reči“. Aj v dôležitých právnych otázkach sa už Fico viac radil s bratislavským krajským prokurátorom Jaromírom Čižnárom ako s Trnkom.
Ak by sa stal druhýkrát premiérom, za generálneho prokurátora by zrejme navrhol práve Čižnára. Po tom, čo sa Smer ocitol v opozícii, však Fico rozmýšľal pragmaticky, pretože nemal dosť hlasov – a začal presadzovať Trnku. V Trnkov prospech zrejme zavážili aj jeho postoje v kauze Hedvigy Malinovej, kde išiel až do volieb v jednej lajne s Ficom (a Kaliňákom). Šanca, že prejde, sa ešte zvýšila, keď sa k nemu priklonila aj časť SDKÚ.
Ani v kauze financovania Smeru neurobil Trnka nič, čo by Ficovi uškodilo. Hoci vypukla mesiac pred voľbami, Trnka začal konať až päť dní po nich – aj to len formálne, keď na Špeciálnu prokuratúru posunul trestné oznámenie, ktoré v tejto veci podalo KDH, a sponzorskú zmluvu medzi podnikateľom Ľubomírom Blaškom a Fedorom Flašíkom. Nahrávku s hlasom podobným Ficovi držal v šuplíku takmer tri mesiace.
.oslavoval s Trnkom
Minulý týždeň vyšlo najavo, že Trnka sa stretol aj s predsedom Mostu-Híd Bélom Bugárom. Generálny prokurátor denníku Hospodárske noviny povedal, že boli spolu na večeri. Bugár však tvrdí, že išlo o akciu psíčkarov. „Tam sme si dali večeru, nestretli sme sa medzi štyrmi očami,“ hovorí Bugár na videozázname pre denník SME, no nepôsobí pri tom veľmi presvedčivo.
S Trnkom udržiava dobré vzťahy aj Bugárov človek, starosta obce Dolný Bar Oskár Bereczk, ktorý je vo funkcii nepretržite od roku 1990. Doteraz kandidoval ako nezávislý s podporou SMK, minulý rok ho v komunálnych voľbách podporil aj Most-Híd. „Pán Bugár je slušný človek, jeho politika je mi veľmi sympatická,“ povedal .týždňu Bereczk.
Bereczk zároveň priznal, že chodí za Trnkom na Generálnu prokuratúru. „Občas sa tam zastavím, nič mimoriadne. Poznáme sa ešte z čias, keď pôsobil na vojenskej prokuratúre. V Dolnom Bare mám rybníky, pán Trnka chodí ku mne na ryby. Máme osobné, priateľské vzťahy, chodili sme spolu aj na dovolenky.“
Bereczk pripustil, že bol na prokuratúre aj v čase, keď tam údajne Trnka oslavoval svoje znovuzvolenie. „Možno som sa tam v ten deň objavil, ale s ničím to nesúvisí. Ja sa do politiky nestarám.“ Na spomínanej oslave mal byť aj podnikateľ Marián Kočner, ktorý to však poprel. Z oslavy zrejme napokon nič nebolo, keďže Trnkovi chýbal na zvolenie jeden hlas.
.zúfalý koniec
Od toho momentu kope frustrovaný Trnka, ktorý si poctivo obšliapal politické zákulisie, na všetky strany. Za hlavný terč si však vybral premiérku Radičovú, ktorá mu dala jasne najavo, že s jeho metódami nechce mať nič spoločné. „Povedzte mi, čo spravila pre tento národ, okrem toho, že sa zviditeľnila ako poslankyňa, ktorá hrdinsky odišla z parlamentu, lebo hlasovala za iného?“ pýtal sa Trnka v televízii Markíza.
Nemiestne zaútočil aj na ľudí ako Peter Zajac, ktorý patrí k zakladateľom VPN a uznávaným literárnym vedcom. „Kde to boli títo ľudia? Trtošili sa niekde po tomto štáte a zrazu sú zvolení poslanci. Toto sú zástupcovia ľudu?“ Trnkove výroky nahnevali aj Mikloška, ktorý v minulosti presviedčal kolegov v KDH, aby ho volili za generálneho prokurátora. „To, čo predviedol, je úplne pod úroveň.“
Náš časopis požiadal o rozhovor aj samotného Trnku, ktorý to však odmietol. „Bohužiaľ nie. Sťahujem sa a budem čerpať dovolenku,” odkázal cez hovorkyňu Svetlanu Močkovú. V priebehu minulého týždňa však poskytol sériu rozhovorov – dokonca si našiel čas aj na ranné špásovanie v rádiu Expres, kde hovoril, ako oslávi s kamarátmi odchod z funkcie. Len to veľmi s oslavami neprežeňte, pán generál, zvykne to mať neblahý vplyv na triezvy úsudok.
.nepopísaný list
Trnku vtedy navrhol nezávislý poslanec Ivan Šimko, osvojili si ho však aj KDH, SMK, Smer, časť ANO a KSS. Ako bývalý vojenský prokurátor totiž nemal žiadne väzby na politické ani ekonomické skupiny. Po ére mečiarizmu, keď boli do trestnej činnosti zapletené aj silové zložky štátu, a období prvej Dzurindovej vlády, keď sa žiadne podozrenia poriadne nevyšetrili, to nebolo málo. „Vnímal som ho ako nezávislého človeka,“ hovorí dnes o Trnkovi Šimko.
Trnka bol jednoducho nepopísaný list – na rozdiel od kandidáta SDKÚ a HZDS Jána Bernáta, ktorý mal v tom čase ešte horšiu povesť, ako má dnes Trnka. Navyše, ako prokurátor mal Trnka za sebou aj menšie úspechy. Krátko po revolúcii bol súčasťou tímov, ktoré vyšetrovali zásah proti Sviečkovej manifestácii z marca 1988 aj proti demonštrácii študentov z novembra 1989. V prvom prípade bol obvinený vysoký policajný funkcionár, ktorý zakročil voči organizátorovi protestu Františkovi Mikloškovi. Vyústením druhej kauzy bola obžaloba posledného šéfa ŠtB Alojza Lorenca.
Bývalý komunista Trnka zrejme takto symbolicky splatil aj svoje členstvo v strane, ktoré bolo kedysi najmä pre kresťanských demokratov dôležitým kritériom pri obsadzovaní funkcií. Mikloško si však cení skôr Trnkove postoje v 90. rokoch. „Zoznámili sme sa v roku 1994, keď som chodil na vojenskú prokuratúru za Ctiborom Košťálom. Bolo mi sympatické, že napriek vtedajšej politickej situácii dávali otvorene najavo, že nechcú mať nič spoločné s mečiarizmom.“
Kľúčové však bolo vyšetrovanie odpočúvania denníka SME, kde si Trnku prvýkrát všimli aj politici z iných strán. Tím vojenských prokurátorov, ktorý vtedy viedol, totiž preveroval funkcionárov obávanej SIS. „Pozvali sme ho na branno-bezpečnostný výbor. Nebol od nikoho závislý a taký aj zostal. Za jeho éry rozdávala prokuratúra rany na všetky strany rovnako,“ myslí si poslanec Smeru a bývalý minister vnútra Robert Kaliňák.
.prvý mail
Ako tichý a skromný človek pôsobil Trnka aj po príchode na prokuratúru. Mnohých zaujal aj svojským zmyslom pre humor. Pamätám sa, že prvý mail, ktorý nám poslal, bol približne v tomto duchu: „Dopite kávu a začnite na mňa makať,“ spomína dlhoročný prokurátor. Trnka často korzoval po prokuratúre neformálne oblečený – raz v maskáčoch, inokedy v šuštiakoch, v ktorých sa pokojne vybral aj na oslavu svojho kolegu.
Zlom nastal v lete 2004, keď prepustil z väzby podnikateľa Jozefa Majského. Odvtedy si viacerí kladú otázku, čo je za rozhodnutiami generálneho prokurátora. Dôkazy o možnom vydieraní či korupcii nikto nepredložil, imidž rázneho vojaka, ktorý sa postaví najvplyvnejším ľuďom v krajine, však Trnka definitívne pochoval.
Krátko nato podal jeho tím obžalobu v kauze odpočúvania SME, ktorá sa skončila úplným fiaskom. Súd podozrivých siskárov oslobodil, keďže tlak prokuratúry od istého momentu viditeľne poľavil. V priebehu vyšetrovania totiž vyšlo najavo, že aj Trnku a jeho pravú ruku Mikuláša Gardeckého niekto odpočúva a posiela do odkazových schránok mobilných telefónov ich vlastné hovory. Výsledkom bola odfláknutá obžaloba, ktorá sa sústredila len na menšie ryby v SIS. Ľuďom ako Vladimír Mitro a Peter Tóth sa Trnka oblúkom vyhol.
.čistič Šumichrast
Na jeseň 2004 Trnka odvolal riaditeľku trestného odboru Evu Mišíkovú, ktorá nesúhlasila s jeho rozhodnutím prepustiť Majského. Na jej miesto dosadil Tibora Šumichrasta, ktorý dovtedy pôsobil na Krajskej prokuratúre v Bratislave. „Keď sa Šumichrast hlásil na Generálnu prokuratúru, Trnka o ňom povedal, že takýto človek by vôbec nemal robiť na prokuratúre,“ hovorí človek z prostredia prokuratúry.
Šumichrast totiž v roku 1997 zastavil vyšetrovanie v kauze zmareného referenda o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta. „Zmarené referendum bola vážna vec. Generálny prokurátor by mal vysvetliť, prečo sa takto rozhodol,“ komentoval vymenovanie Šumichrasta vtedajší predseda SMK Béla Bugár. Odporcovi mečiarizmu Trnkovi to však odrazu neprekážalo. Akoby potreboval človeka, ktorý urobí špinavú robotu.
Trestný odbor totiž patrí medzi kľúčové. Jeho riaditeľ usmerňuje činnosť prokurátorov a môže im dávať pokyny, ako postupovať pri vyšetrovaní konkrétnych prípadov. A Šumichrast sa naozaj činil. Po tom, čo bol na obede s vtedajším ministrom hospodárstva Pavlom Ruskom, prokuratúra zastavila napríklad kauzy, v ktorých bol podozrivý z vydierania podnikateľa Františka Mojžiša. „Prečo by som sa s ním nemohol stretnúť? Málokedy sa mi podarí ísť na obed s ministrom,“ komentoval stretnutie s Ruskom Šumichrast.
Na Šumichrastov pokyn bolo zastavené aj trestné stíhanie v kauze župného poslanca za Smer Alexandra Rozina, podozrivého z podvodného vydržania pozemkov. Prokuratúra bola laxná aj v kauzách exriaditeľa SIS Ivana Lexu, kde sa neodvolala proti žiadnemu oslobodzujúcemu rozsudku. Do stratena išli aj kauzy Nafta Gbely a Kúpele Sliač, v ktorých figurovali mečiarovskí privatizéri Vladimír Poór a Viliam Soboňa.
.boj s mafiou
Nelichotivý imidž prokuratúry, ktorá systematicky blokuje politicky citlivé prípady, sa snažil Trnka napraviť zriadením špeciálneho odboru, ktorý sa zaoberá organizovaným zločinom. Funguje od novembra 2009 a vedie ho šikovný prokurátor Peter Šufliarsky, ktorý prišiel do Bratislavy z Banskej Bystrice. Trnka mu dokonca vyhradil pred sídlom prokuratúry vlastné parkovacie miesto, používal aj jeho služobný Mercedes.
Skúsení prokurátori Eva Mišíková, Jozef Kandera či Rastislav Remeta riešia ťažké kriminálne prípady ako Černák, policajné gangy či bytová mafia. Trnka prezentuje ich výsledky na špeciálnych tlačovkách, naposledy informoval o šéfovi albánskej drogovej mafie Bakim Sadikim. „Hoci odbor vznikol aj ako trucpodnik špeciálnej prokuratúre, odvádza dobrú robotu. Navyše sa sústredí len na klasickú mafiu, čo zrejme Trnkovi vyhovuje,“ hovorí človek z prostredia prokuratúry.
Ani dobré referencie v boji s mafiou však neprekryjú fakt, že v kľúčových kauzách verejného záujmu Trnka zlyhal. Najmä posledný rok sa správal ako politik, čo ho definitívne diskvalifikovalo na funkciu generálneho prokurátora. Trnka totiž iniciatívne kontaktoval lídrov hlavných strán, aby si zabezpečil svoje znovuzvolenie.
.stretnutie s Radičovou
Časť SDKÚ si Trnka naklonil už v roku 2005, keď prokuratúra zastavila vyšetrovanie tunelovania VÚB, do ktorého boli namočení aj ľudia blízki vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Trnka pritom po vypuknutí kauzy naznačoval, že ide o mimoriadne vážnu vec, keďže bývalí manažéri banky mali pripraviť štát o dve miliardy korún.
Trnka sa poistil aj v prípade financovania SDKÚ, ktorý otvoril v januári 2010 vtedajší premiér a predseda Smeru Robert Fico. Kauzu síce preverovala Špeciálna prokuratúra, ale Trnka mohol ovplyvniť priebeh vyšetrovania. Tento prípad totiž nespadá pod „špeciál“, Trnka mu ho pridelil na základe výnimky. To znamená, že ho mohol kedykoľvek presunúť na jemu priamo podriadenú miestnu prokuratúru.
Rozhodujúci krok k svojmu znovuzvoleniu však spravil až po voľbách, pričom, paradoxne, súvisel s financovaním Smeru. „Pán Trnka pred niekoľkými mesiacmi tvrdil kolegom vo vládnej koalícii, že podozrenie z nezákonného financovania Smeru je vážne a že zmluvu aj nahrávku je potrebné expertízne preskúmať. V tom čase mal zrejme pocit, že ešte môže získať hlasy poslancov vládnej koalície,“ povedal v decembri 2010 minister vnútra Daniel Lipšic.
Trnka totiž disponoval informáciami, že nahrávka s hlasom podobným Ficovi nie je blud, takže sa to snažil zužitkovať. Po voľbách sa stretol s viacerými koaličnými politikmi vrátane premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ) a predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS). Keď nepochodil, snažil sa podchytiť aspoň jednotlivcov. Minimálne raz sa napríklad Trnka stretol s poslancom SDKÚ Pavlom Kubovičom, ktorého dcéra má záujem o prácu na prokuratúre.
.vzťah s Ficom
Paralelne však Trnka vyjednával aj so Smerom, hoci jeho vzťahy s Ficom neboli v posledných mesiacoch ideálne. Fica vraj napríklad nahnevalo, keď Trnka v jednej z prvých reakcií na jeho odhalenia, že SDKÚ prala špinavé peniaze, povedal, že sú to len „krčmové reči“. Aj v dôležitých právnych otázkach sa už Fico viac radil s bratislavským krajským prokurátorom Jaromírom Čižnárom ako s Trnkom.
Ak by sa stal druhýkrát premiérom, za generálneho prokurátora by zrejme navrhol práve Čižnára. Po tom, čo sa Smer ocitol v opozícii, však Fico rozmýšľal pragmaticky, pretože nemal dosť hlasov – a začal presadzovať Trnku. V Trnkov prospech zrejme zavážili aj jeho postoje v kauze Hedvigy Malinovej, kde išiel až do volieb v jednej lajne s Ficom (a Kaliňákom). Šanca, že prejde, sa ešte zvýšila, keď sa k nemu priklonila aj časť SDKÚ.
Ani v kauze financovania Smeru neurobil Trnka nič, čo by Ficovi uškodilo. Hoci vypukla mesiac pred voľbami, Trnka začal konať až päť dní po nich – aj to len formálne, keď na Špeciálnu prokuratúru posunul trestné oznámenie, ktoré v tejto veci podalo KDH, a sponzorskú zmluvu medzi podnikateľom Ľubomírom Blaškom a Fedorom Flašíkom. Nahrávku s hlasom podobným Ficovi držal v šuplíku takmer tri mesiace.
.oslavoval s Trnkom
Minulý týždeň vyšlo najavo, že Trnka sa stretol aj s predsedom Mostu-Híd Bélom Bugárom. Generálny prokurátor denníku Hospodárske noviny povedal, že boli spolu na večeri. Bugár však tvrdí, že išlo o akciu psíčkarov. „Tam sme si dali večeru, nestretli sme sa medzi štyrmi očami,“ hovorí Bugár na videozázname pre denník SME, no nepôsobí pri tom veľmi presvedčivo.
S Trnkom udržiava dobré vzťahy aj Bugárov človek, starosta obce Dolný Bar Oskár Bereczk, ktorý je vo funkcii nepretržite od roku 1990. Doteraz kandidoval ako nezávislý s podporou SMK, minulý rok ho v komunálnych voľbách podporil aj Most-Híd. „Pán Bugár je slušný človek, jeho politika je mi veľmi sympatická,“ povedal .týždňu Bereczk.
Bereczk zároveň priznal, že chodí za Trnkom na Generálnu prokuratúru. „Občas sa tam zastavím, nič mimoriadne. Poznáme sa ešte z čias, keď pôsobil na vojenskej prokuratúre. V Dolnom Bare mám rybníky, pán Trnka chodí ku mne na ryby. Máme osobné, priateľské vzťahy, chodili sme spolu aj na dovolenky.“
Bereczk pripustil, že bol na prokuratúre aj v čase, keď tam údajne Trnka oslavoval svoje znovuzvolenie. „Možno som sa tam v ten deň objavil, ale s ničím to nesúvisí. Ja sa do politiky nestarám.“ Na spomínanej oslave mal byť aj podnikateľ Marián Kočner, ktorý to však poprel. Z oslavy zrejme napokon nič nebolo, keďže Trnkovi chýbal na zvolenie jeden hlas.
.zúfalý koniec
Od toho momentu kope frustrovaný Trnka, ktorý si poctivo obšliapal politické zákulisie, na všetky strany. Za hlavný terč si však vybral premiérku Radičovú, ktorá mu dala jasne najavo, že s jeho metódami nechce mať nič spoločné. „Povedzte mi, čo spravila pre tento národ, okrem toho, že sa zviditeľnila ako poslankyňa, ktorá hrdinsky odišla z parlamentu, lebo hlasovala za iného?“ pýtal sa Trnka v televízii Markíza.
Nemiestne zaútočil aj na ľudí ako Peter Zajac, ktorý patrí k zakladateľom VPN a uznávaným literárnym vedcom. „Kde to boli títo ľudia? Trtošili sa niekde po tomto štáte a zrazu sú zvolení poslanci. Toto sú zástupcovia ľudu?“ Trnkove výroky nahnevali aj Mikloška, ktorý v minulosti presviedčal kolegov v KDH, aby ho volili za generálneho prokurátora. „To, čo predviedol, je úplne pod úroveň.“
Náš časopis požiadal o rozhovor aj samotného Trnku, ktorý to však odmietol. „Bohužiaľ nie. Sťahujem sa a budem čerpať dovolenku,” odkázal cez hovorkyňu Svetlanu Močkovú. V priebehu minulého týždňa však poskytol sériu rozhovorov – dokonca si našiel čas aj na ranné špásovanie v rádiu Expres, kde hovoril, ako oslávi s kamarátmi odchod z funkcie. Len to veľmi s oslavami neprežeňte, pán generál, zvykne to mať neblahý vplyv na triezvy úsudok.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.