Cítili ste, že nie sme cynickí

.aký je rozdiel medzi riadením ziskovej a neziskovej organizácie?
Boli by ste prekvapení podobnosťami. V neziskových organizáciách je, samozrejme, hnacou silou spoločenská misia. Ale aby ste ju naplnili, musíte ovládať mnohé veci, ktoré sú dôležité aj pre riadenie komerčnej spoločnosti. Musí vám byť jasné, kam sa chcete dostať, aké zdroje na to potrebujete, a musíte vedieť, či ste cieľ už dosiahli. Navyše potrebujete finančnú štruktúru, ktorá zabezpečí, že dokážete naplniť svoje sľuby. To isté sa dá povedať aj o podnikaní.

.teoretik manažmentu Peter Drucker videl jeden z najväčších problémov riadenia neziskovej organizácie v otázke, ako merať jej úspech. Vo firme je meradlom zisk. Ako je to s neziskovkami?
Je tam ešte jeden rozdiel. Vo firme môžete merať úspech vo veľmi krátkom čase. Čo je aj ich problém, lebo ľudia sa potom sústreďujú na príliš krátkodobé ciele. Naproti tomu v neziskovkách máte nejaký hlbší dôvod na ich fungovanie, víziu o tom, ako by sa svet mal kvôli vašej práci zmeniť k lepšiemu. Čiže viete si predstaviť, ako by to malo vyzerať, povedzme, za pätnásť rokov. Keď medzitým rozmýšľate nad budúcnosťou, musíte si položiť otázku, aké by mali byť priebežné ukazovatele vášho úspechu. Nemôžete byť pritom príliš posadnutí kauzalitou. Nech sa stane čokoľvek, nikdy si nebudete môcť pripísať výlučné zásluhy.

.aké ukazovatele by to mohli byť napríklad?
Môžete merať úspešnosť trebárs počtom ľudí, ktorých ste zamestnali alebo množstvom peňazí, minutých na váš cieľ, koľkým ľuďom ste pomohli, prípadne koľko sieťok proti moskytom vaša organizácia rozdala. Mali by ste si vedieť stanoviť čiastkové ciele. Ukazovatele ich plnenia musia byť sledovateľné, jasné a mať aspoň teoretický vzťah k dlhodobému poslaniu.

.môže sa stať, že konečné vyriešenie spoločenského problému sa pre neziskovku vlastne stane neželateľným, lebo by to znamenalo, že organizácia stratí zmysel svojej existencie i zdroj príjmov?
Je neskutočne dôležité, aby manažéri neziskovky, členovia jej správnej rady či zakladatelia, nepretržite dohliadali na jej poslanie. Pretože pre každú inštitúciu je poslanie kompasom jej fungovania. Ale celá vec má aj iný rozmer. Predstavte si organizáciu, ktorá zlikvidovala maláriu v Keni. Mala veľmi dobré riadenie i program školení spolupracovníkov a vybudovala si vzťahy s miestnymi inštitúciami. Cez tieto vzťahy sa následne stala dôležitou silou rozvoja občianskej spoločnosti v Keni. Chceme, aby takáto organizácia prosto zanikla? Popri svojich projektoch sú mimovládky dôležitým pletivom, takpovediac demokratickou DNA krajiny. Čiže radšej, ako stratiť toto vlákno v tkanine, by som danej organizácií našiel nové poslanie.   

.čo presne je Guide Star?
Cieľom Guide Star je vytvorenie verejnej vyhľadávacej databázy všetkých neziskových organizácií v tom-ktorom štáte. Niektoré z informácií v tejto databáze pochádzajú od vládnych regulátorov, väčšina je od samotných organizácií.

.kto tento systém využíva?
Guide Star využívajú najmä organizácie samotné, poskytovatelia grantov, individuálni darcovia, dobrovoľníci, médiá a akademici.

.neziskové organizácie majú často úplne protichodné ciele. Selektujete ich aj na základe poslaní či hodnôt?
Krajinám, ktorým pomáhame vytvoriť ich systémy, nehovoríme, aké by mali byť kritériá. Databáza by určite mala odzrkadľovať široké spektrum záujmov občanov. Rozdiely medzi organizáciami zväčšujú pestrosť databázy i občianskej spoločnosti ako takej. Z môjho pohľadu je možné čokoľvek, pokiaľ daná organizácia spĺňa zákonné požiadavky svojej krajiny. Asi by sme nechceli v tomto zmysle spolupracovať so štátom, ktorý je príliš obmedzujúci. Ale hodnoty sú rozdielne po celom svete a ja nemôžem predstierať, že som ich konečný arbiter. Databáza vám však dáva vyhľadávacie kritériá, prostredníctvom ktorých môžete nájsť organizáciu podľa vašich preferencií.

.čo keby som pod zámienkou vzdelávacej inštitúcie prevádzkoval radikálnu islamistickú mimovládku?
Nám sa toto stalo v Spojených štátoch po 11. septembri. Boli veľké obavy, či niektoré moslimské charitatívne organizácie nie sú zneužívané na financovanie terorizmu. V USA môže ministerstvo financií upozorniť daňovú správu, aby zrušila neziskový status organizácie a potom povedia Guide Staru, nech ju vyhodí z databázy. Guide Star je fotografiou občianskej spoločnosti, ktorá sa utvára sama. My nemôžeme byť v pozícií regulátora a zostávame neutrálni. V podstate však podporujeme zákony krajín, v ktorých pôsobíme.

.časopis TIME vás označil za jedného zo siedmich inovátorov v oblasti dobročinnosti. Čo podľa vás bude najväčšou inováciou v tejto oblasti v blízkej budúcnosti?
Každý čaká na rozšírenie dobročinnosti prostredníctvom internetu, podobne ako už došlo k rozšíreniu obchodu cez internetové stránky. Hrozí, že stratíme celú generáciu, ktorá sa dnes prepája iným spôsobom ako v minulosti. V nasledujúcich piatich rokoch to ešte nebude kritické, ale možno o desať - pätnásť. Inou zaujímavou oblasťou je pochopenie spoločenských dopadov rôznych typov inštitúcií, či už ide o firmy, alebo neziskové organizácie tak, aby hľadeli nielen na finančnú, ale aj spoločenskú návratnosť. Ide o to, ako ich čo najlepšie prepojiť.

.čo si myslíte o koncepte CSR, teda „spoločenskej zodpovednosti firiem“? Mali by byť firmy do nej nútené zákonom?
Myslím, že výborná vec je systém dvojpercentnej daňovej asignácie, ktorú máte na Slovensku. Tá nenúti firmy do charitatívnych aktivít, ale dáva im veľký impulz, aby sa zapojili. Ja by som tiež nenútil firmy do CSR, ale byť obchodným partnerom alebo investorom nejakej korporácie, veľmi sa zaujímam o ich programy spoločenskej zodpovednosti.

.v dôsledku dedičstva komunizmu má veľa ľudí u nás tendenciu vzhliadať k štátu a nevidieť, takpovediac, svojho blížneho naľavo a napravo. Ako sa pozeráte na občiansku spoločnosť v strednej Európe?
Som veľmi optimistický, pretože prišlo k pozoruhodnému znovuzrodeniu občianskej spoločnosti. Je neskutočne povzbudzujúce vidieť organizáciu, akou je Nadácia Pontis, ktorá je podľa mňa jednou z najlepších obhajcov občianskej angažovanosti a firemnej zodpovednosti aké som mal možnosť stretnúť kdekoľvek vo svete. Táto skupina je mladá, energická, premýšľavá a presvedčivá. Kiež by sme ich dokázali klonovať a mať v každej krajine. Ale vidíte to aj v ostatných štátoch stredovýchodnej Európy. Výborné je, že tieto organizácie zapájajú do diania aj súkromné firmy. Ziskový i neziskový sektor sa môžu od seba učiť.

.spojené štáty majú veľkolepú tradíciu dobrovoľného združovania sa. Čo je za tým?
Podľa toho, čo počúvam od Stredoeurópanov, sa mi zdá, že tá milostná aféra s Amerikou, ktorá teraz chladne, bola založená na pocite, že Američania nie sú cynickí a veria v ľudské možnosti. Naproti tomu ste možno mali pocit, že Západoeurópania sú trochu cynickí.

.čo máte namysli pod „cynizmom“?
Ten druh myslenia, ktorý vám hovorí, že nemáte mať príliš vysoké ašpirácie, lebo príde niekto, kto ich pošliape. Stredoeurópania podľa mňa potrebovali veriť, že je tu niekto, kto ich nepríde zašliapnuť. V Američanoch asi videli ten druh ľudí, ktorí vidia možnosti a veria, že veci sa dajú uskutočniť.

.mali pravdu?
V Spojených štátoch počas ich dejín naozaj prevládal tento pocit. Neviem, či je to silnejšie, alebo slabšie ako v iných krajinách, ale ja ako Američan som vždy cítil, že mojej osobnej iniciatíve sa medze nekladú. Neviem, či to je dôsledok tých prvých dobrovoľných združení, alebo ich príčina, no z historických kníh vieme, že tento prístup u nás existoval vždy. Už pri založení Spojených štátov platilo, že talentovaní a motivovaní ľudia môžu vecami pohnúť. A že ak začnú títo ľudia spolupracovať, tak nimi môžu pohnúť ešte viac.    

.platí to aj pre dnešnú Ameriku?
Mnohí Američania majú pocit, že naša národná sebadôvera v poslednom čase poklesla. Dúfam, že to prekonáme, pretože naša viera v pokrok prostredníctvom súkromných iniciatív je dôležitou vlastnosťou, ktorou môžeme svetu prospieť.

.politológ Robert Putnam v knihe Bowling Alone píše o rozklade spoločenského kapitálu a úpadku kultúry združovania v Spojených štátoch. Súhlasíte s ním?
Ak by sme dnes urobili fotku Ameriky, tak by sme našli mnoho prvkov, ktoré podporujú Putnamovu tézu. Máte veľa medziľudského sieťovania, no mnohé tieto formy združení sú veľmi prchavé alebo spájajú ľudí len na plytkej úrovni. Jednou z vecí, ktorá vzbudzuje starosti, sú napríklad videohry a tendencia predovšetkým mladých ľudí strácať sa v ich vlastných atomizovaných svetoch. Potom už nemáte tú interakciu s inými ľuďmi ako pri hrách v minulosti. Veľmi podivná je aj politická dynamika, ktorej čelíme.

.čo konkrétne máte namysli?
Sebecké krátkozraké politické frakcie, pretláčajúce agendu, ktorá by mohla viesť k ďalšiemu rozkladu sociálneho kapitálu. Na druhej strane však máte hnutie Tea Party, ktoré je geniálnym príkladom skupiny ľudí, združujúcich sa za spoločným účelom. Budúcich sedem, osem rokov bude veľmi zaujímavých.

.mimochodom ako by ste definovali pojem „sociálny kapitál“? Je to len iné slovo pre dôveru vnútri spoločnosti?
V rôznych kontextoch to môže znamenať mierne odlišné veci. Ja o sociálnom kapitále premýšľam ako o sieti vzťahov medzi občanmi, ktorá ľudí prepája, informuje a poskytuje platformu na spoločné uvažovanie či zasadzovanie sa o niečo. Je to štruktúra, respektíve tkanivo, ktoré je zložené z navzájom sa prekrývajúcich vlákien v podobe organizácií, programov spoločenskej zodpovednosti firiem a podobne. To tkanivo by malo byť čo najpevnejšie a najširšie. Ak napríklad zaznamenávate menej verejnej rozpravy alebo menej neziskových organizácií a medzi nimi menšiu rôznorodosť, tak ide o vlákna, ktoré boli vytiahnuté z tohto pletiva.