.prečo vlastne treba spoplatniť internetové stránky médií, ktoré boli doteraz zadarmo?
Väčšina on-line médií už zistila, že z inzercie na internete nedokáže získavať dostatok peňazí na vytváranie obsahu a nových služieb. Cieľom projektu je teda získať nový zdroj financií na kvalitnejšiu žurnalistiku. Už dnes považuje veľa ľudí za vážny problém napríklad nedostatok kvalitných novinárov v médiách. My si myslíme, že médiá by aj chceli viac investovať, ale nemajú na to peniaze.
.prečo je tej inzercie na webe tak málo?
Lebo sú tu aj médiá, ktoré z hľadiska čitateľov vyzerajú ako normálne médiá, napríklad Facebook, ale ony neplatia žiadnych redaktorov a výroba obsahu ich nestojí nič, platia iba za servery a technickú údržbu. Ale keď v nejakom médiu robí 100 redaktorov, tak ten rozdiel v nákladoch je drastický. Aj preto tie médiá, ktoré majú len užívateľský obsah, ako Facebook, budú vždy ponúkať rádovo nižšie ceny reklamy ako klasické médiá.
.s tým médiá nepočítali, keď veľkoryso investovali do svojich internetových stránok.
Dlhé roky žili v tom, že sa im investícia do webu vráti. Niektoré aj majú z internetu slušné príjmy, ale dlho sa na to pozeralo tak, že vlastne web vydavateľov nič nestojí, lebo iba obsah tlačenej verzie preklopia na internet. Lenže príjmy printových médií klesajú a peniaze za reklamu, ktoré odchádzajú z printov, neodchádzajú na web týchto médií, ale odchádzajú do Googlu, Facebooku a podobne.
.čiže cieľom vášho projektu je, aby bolo viac peňazí na kvalitnejšiu žurnalistiku?
Áno.
.spojiť viaceré médiá, aby spolu spoplatnili časť svojho obsahu, sa zatiaľ nikde na svete nepodarilo.
Na svete je veľa experimentov s plateným obsahom, ale relatívne málo je považovaných za úspešné. Za úspešné sa považuje Financial Times a Wall Street Journal či niektoré menšie projekty v Škandinávii.
.ako presvedčíte ľudí, aby začali platiť za to, čo mali doteraz zadarmo?
My staviame na tom, že ľudia nevyznávajú nejaký vyšší princíp, že „za internetový obsah sa zásadne neplatí“. Pozrite, pred 15 rokmi bola úplne absurdná predstava, že ľudia budú platiť veľké peniaze za káblovú televíziu, keď majú televíziu zo vzduchu zadarmo. My si myslíme, že ľudia nie sú neochotní platiť, ale všetky doterajšie systémy platenia boli pre nich nepohodlné.
.čiže stačí vymyslieť lepší systém platenia?
Je tu aj mentálna bariéra, teda zvyk, ktorý treba prelomiť, ale najmä systém platenia musí byť urobený tak jednoducho, aby sa nad ním človek nemusel zamýšľať. Tak ako to funguje pri iTunes a platbe za hudbu. Aj tam stačilo nastaviť systém extrémne jednoducho a stanoviť cenu, ktorú ľudia očakávali a ktorá sa im zdala férová. Aj my teraz staviame systém postavený na extrémnej jednoduchosti.
.čo to znamená?
To, že keď raz zaplatím, mám všetok prémiový obsah slovenských internetových stránok zadarmo.
.čo je to „prémiový obsah“?
Prirovnávame to k darčekovému košu. My médiám nehovoríme, ako musia predávať svoj obsah, ale my sme si akoby zo supermarketu médií vybrali nejaké časti, ktoré sú zaujímavé. Tie spolu zabalíme a predávame ich za jednotnú cenu.
.čo bude v tom darčekovom koši?
Napríklad celé Medialne.sk, komentáre SME aj TV.SME.sk, ako aj možnosť prispievať do diskusií SME (od nejakého počtu za deň). S ostatnými médiami ešte rokujeme, samozrejme, aj s .týždňom.
.ako ste vyberali ten obsah?
To je trošku paradoxné, pretože často to, čo je exkluzívne pre vydavateľa, nie je až také exkluzívne pre čitateľa, a naopak. Napríklad výber z tlače je pre novinára podradná robota, ale výskumy ukázali, že čitatelia ho majú veľmi radi a považujú to za hodnotu.
.poplatok za prémiový obsah je už jasný?
Áno, bude to 2,90 eura na mesiac.
.ako sa rozdelí balík peňazí od čitateľov?
Časť získa vydavateľ, na ktorého stránke čitateľ poplatok zaplatil, a časť sa rozdelí medzi ostatných vydavateľov podľa času, ktorý kde čitateľ strávil.
.neobávate sa, že ľudia radšej odídu na bezplatné stránky?
Skúsenosť z Británie je taká, že keď Timesy spoplatnili obsah, tak im radikálne poklesla návštevnosť, ale nestalo sa, že by niekomu inému radikálne stúpla návštevnosť. Teda, keď napríklad niekto čítal Slovo, tak nezačne teraz čítať .týždeň, a naopak. Navyše médiá s plateným obsahom by mali byť časom vo výhode, pretože im stúpnu príjmy a budú môcť prinášať lepší obsah a lepšie služby ako ostatní.
.ako to, že sa takáto vec – jeden poplatok za obsah z viacerých médií – odskúša práve na Slovensku?
Je tu výhoda, že sme jazykovo malý trh, a nie je tu ani veľké množstvo médií. Je preto fyzicky možné obísť tých desať veľkých vydavateľov a dohodnúť sa s nimi. Pri väčšom trhu už nie je problém, aby si vydavateľstvá vyvinuli vlastný systém, hoci je drahý a náročný na vývoj. Na Slovensku by si to mohli dovoliť možno jedno-dve médiá, ale ani tie nemajú ľudí, ktorí by sa takémuto projektu rok-dva venovali. My im preto hovoríme, nech si to teraz vyskúšajú za naše peniaze.
.viete odhadnúť, koľko ľudí bude ochotných platiť?
Hovorí sa o 5-15 percentách internetovej populácie, ktorú tvoria tí najvernejší používatelia, a to je hranica, kam mierime. Už päť percent by bol úspech.
.čo bolo najťažšie – vymyslieť to technicky alebo presvedčiť vydavateľov?
Presvedčiť vydavateľov, že riskujú veľmi málo. Všetci chceli spoplatniť obsah, ale nevedeli ako a my sme to riešenie mali.
.sledujú váš projekt médiá zo zahraničia?
Zaujímali sa o to už Holanďania, Dáni... Keď to tu bude fungovať, pôjdeme aj do iných krajín. Asi nie to Ameriky a Británie, skôr do krajín, kde - podobne ako u nás - jedným jazykom hovorí relatívne málo ľudí.
Väčšina on-line médií už zistila, že z inzercie na internete nedokáže získavať dostatok peňazí na vytváranie obsahu a nových služieb. Cieľom projektu je teda získať nový zdroj financií na kvalitnejšiu žurnalistiku. Už dnes považuje veľa ľudí za vážny problém napríklad nedostatok kvalitných novinárov v médiách. My si myslíme, že médiá by aj chceli viac investovať, ale nemajú na to peniaze.
.prečo je tej inzercie na webe tak málo?
Lebo sú tu aj médiá, ktoré z hľadiska čitateľov vyzerajú ako normálne médiá, napríklad Facebook, ale ony neplatia žiadnych redaktorov a výroba obsahu ich nestojí nič, platia iba za servery a technickú údržbu. Ale keď v nejakom médiu robí 100 redaktorov, tak ten rozdiel v nákladoch je drastický. Aj preto tie médiá, ktoré majú len užívateľský obsah, ako Facebook, budú vždy ponúkať rádovo nižšie ceny reklamy ako klasické médiá.
.s tým médiá nepočítali, keď veľkoryso investovali do svojich internetových stránok.
Dlhé roky žili v tom, že sa im investícia do webu vráti. Niektoré aj majú z internetu slušné príjmy, ale dlho sa na to pozeralo tak, že vlastne web vydavateľov nič nestojí, lebo iba obsah tlačenej verzie preklopia na internet. Lenže príjmy printových médií klesajú a peniaze za reklamu, ktoré odchádzajú z printov, neodchádzajú na web týchto médií, ale odchádzajú do Googlu, Facebooku a podobne.
.čiže cieľom vášho projektu je, aby bolo viac peňazí na kvalitnejšiu žurnalistiku?
Áno.
.spojiť viaceré médiá, aby spolu spoplatnili časť svojho obsahu, sa zatiaľ nikde na svete nepodarilo.
Na svete je veľa experimentov s plateným obsahom, ale relatívne málo je považovaných za úspešné. Za úspešné sa považuje Financial Times a Wall Street Journal či niektoré menšie projekty v Škandinávii.
.ako presvedčíte ľudí, aby začali platiť za to, čo mali doteraz zadarmo?
My staviame na tom, že ľudia nevyznávajú nejaký vyšší princíp, že „za internetový obsah sa zásadne neplatí“. Pozrite, pred 15 rokmi bola úplne absurdná predstava, že ľudia budú platiť veľké peniaze za káblovú televíziu, keď majú televíziu zo vzduchu zadarmo. My si myslíme, že ľudia nie sú neochotní platiť, ale všetky doterajšie systémy platenia boli pre nich nepohodlné.
.čiže stačí vymyslieť lepší systém platenia?
Je tu aj mentálna bariéra, teda zvyk, ktorý treba prelomiť, ale najmä systém platenia musí byť urobený tak jednoducho, aby sa nad ním človek nemusel zamýšľať. Tak ako to funguje pri iTunes a platbe za hudbu. Aj tam stačilo nastaviť systém extrémne jednoducho a stanoviť cenu, ktorú ľudia očakávali a ktorá sa im zdala férová. Aj my teraz staviame systém postavený na extrémnej jednoduchosti.
.čo to znamená?
To, že keď raz zaplatím, mám všetok prémiový obsah slovenských internetových stránok zadarmo.
.čo je to „prémiový obsah“?
Prirovnávame to k darčekovému košu. My médiám nehovoríme, ako musia predávať svoj obsah, ale my sme si akoby zo supermarketu médií vybrali nejaké časti, ktoré sú zaujímavé. Tie spolu zabalíme a predávame ich za jednotnú cenu.
.čo bude v tom darčekovom koši?
Napríklad celé Medialne.sk, komentáre SME aj TV.SME.sk, ako aj možnosť prispievať do diskusií SME (od nejakého počtu za deň). S ostatnými médiami ešte rokujeme, samozrejme, aj s .týždňom.
.ako ste vyberali ten obsah?
To je trošku paradoxné, pretože často to, čo je exkluzívne pre vydavateľa, nie je až také exkluzívne pre čitateľa, a naopak. Napríklad výber z tlače je pre novinára podradná robota, ale výskumy ukázali, že čitatelia ho majú veľmi radi a považujú to za hodnotu.
.poplatok za prémiový obsah je už jasný?
Áno, bude to 2,90 eura na mesiac.
.ako sa rozdelí balík peňazí od čitateľov?
Časť získa vydavateľ, na ktorého stránke čitateľ poplatok zaplatil, a časť sa rozdelí medzi ostatných vydavateľov podľa času, ktorý kde čitateľ strávil.
.neobávate sa, že ľudia radšej odídu na bezplatné stránky?
Skúsenosť z Británie je taká, že keď Timesy spoplatnili obsah, tak im radikálne poklesla návštevnosť, ale nestalo sa, že by niekomu inému radikálne stúpla návštevnosť. Teda, keď napríklad niekto čítal Slovo, tak nezačne teraz čítať .týždeň, a naopak. Navyše médiá s plateným obsahom by mali byť časom vo výhode, pretože im stúpnu príjmy a budú môcť prinášať lepší obsah a lepšie služby ako ostatní.
.ako to, že sa takáto vec – jeden poplatok za obsah z viacerých médií – odskúša práve na Slovensku?
Je tu výhoda, že sme jazykovo malý trh, a nie je tu ani veľké množstvo médií. Je preto fyzicky možné obísť tých desať veľkých vydavateľov a dohodnúť sa s nimi. Pri väčšom trhu už nie je problém, aby si vydavateľstvá vyvinuli vlastný systém, hoci je drahý a náročný na vývoj. Na Slovensku by si to mohli dovoliť možno jedno-dve médiá, ale ani tie nemajú ľudí, ktorí by sa takémuto projektu rok-dva venovali. My im preto hovoríme, nech si to teraz vyskúšajú za naše peniaze.
.viete odhadnúť, koľko ľudí bude ochotných platiť?
Hovorí sa o 5-15 percentách internetovej populácie, ktorú tvoria tí najvernejší používatelia, a to je hranica, kam mierime. Už päť percent by bol úspech.
.čo bolo najťažšie – vymyslieť to technicky alebo presvedčiť vydavateľov?
Presvedčiť vydavateľov, že riskujú veľmi málo. Všetci chceli spoplatniť obsah, ale nevedeli ako a my sme to riešenie mali.
.sledujú váš projekt médiá zo zahraničia?
Zaujímali sa o to už Holanďania, Dáni... Keď to tu bude fungovať, pôjdeme aj do iných krajín. Asi nie to Ameriky a Británie, skôr do krajín, kde - podobne ako u nás - jedným jazykom hovorí relatívne málo ľudí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.