Filmová hudba 20. storočia dala svetu viacero géniov. Taliani sa môžu pochváliť skladateľom Enniom Morriconem, ktorý svojimi nesmrteľnými melódiami pozlátil populárne spagetti westerny. Američania sa môžu pýšiť Johnom Williamsonom, autorom pompéznych nôt k sériám Hviezdne vojny alebo Indiana Jones. A Briti majú Johna Barryho, ktorého „bondovská“ hudba zmenila dejiny populárnej hudby tak, že jeho zvuk možno vystopovať aj v dnešnej generácii skladateľov.
John Barry (narodil sa v roku 1933) chcel byť pôvodne skladateľom vážnej hudby, no neskôr ho očaroval džez. Vtedajšou populárnou hudbu v postate pohŕdal, nepáčil sa mu ani prichádzajúci rokenrol, no paradoxne ho cesty zaviedli práve k popmusic. K filmu mal vždy blízko, jeho otec vlastnil sieť kín po celej Británii.
V 50. rokoch viedol populárnu džezovú skupinu The John Barry Seven, popri ktorej komponoval znelky do televíznych seriálov a reklám. V roku 1960 napísal svoj prvý soundtrack k celovečernému filmu Beat Girl. O dva roky ho vyhľadali nespokojní producenti pripravovanej bondovky Dr. No, ktorým sa nepozdával hudba k filmu. Jej pôvodným autorom bol Monty Norman.
Dodnes sa vedú spory, kto v skutočnosti napísal inštrumentálku, založenú na gitarovom riffe, ktorú svet pozná pod menom The James Bond Theme. Ako autor je pod ňou podpísaný Monty Norman, no Barry pred niekoľkými rokmi povedal, že v skutočnosti ju vymyslel on, s tým, že zobral základ Normanovho nápadu a vytvoril z neho novú vec. Jeho slová zverejnili noviny Sunday Times. Dotknutý Norman sa s periodikom súdil a vyhral. Barry sa s ním nikdy nesúdil. V roku 1962 totiž producenti uzavreli so skladateľmi obchod. Norman dostal autorstvo hlavnej témy a Barry možnosť pokračovať v skladaní hudby v nasledujúcich dieloch. Paradoxne, aj Norman pripustil, že nápad sa nezrodil len v jeho hlave, ale že približný motív začul v piesni, ktorá zaznela v indickom filme A House For Biswas.
„Bol to najlepší obchod, aký som kedy urobil,“ povedal pred smrťou sympatický Brit, ktorého hudba sprevádza 12 častí bondovskej série. Barry nielenže skladal podmazovú inštrumentálnu hudbu, ale písal aj titulné piesne. Jeho Thunderball naspieval Tom Jones, You Only Live Twice Nancy Sinatra. Jeho dvornou speváčkou sa stala Shirley Bassey, ktorá nahrala populárne songy k filmom Diamonds Are Forever, Moonraker a Goldfinger. Keď s Barrym spolupracovala na posledne menovanej piesni, navrhol jej, aby si počas spevu predstavovala obrovský penis.
Filmová hudba Johna Barryho pomáhala definovať zvuk 60. rokov. Skladateľ mal obrovský záber – s ľahkosťou dokázal kráčať rôznymi žánrami od soulu cez vážnu hudbu, džez alebo latino. No jeho najväčší vklad spočíva v tom, že sa mu
podarilo preniesť do jeho tónov bondovskú estetiku, ktorej dominoval luxus, nádherné ženy a predzvesť zlovestného násilia.
Barry nikdy neuviazol v minulosti. S príchodom nových trendov v popmusic sa vedel prispôsobiť ďalším generáciám. Titulné piesne k jeho posledným dvom bondovkám zložil spolu s hviezdami 80. rokov Duran Duran (A View to a Kill) a A-ha (The Living Daylights).
Keď sa pozriem späť, tak nechápem, ako veľa som toho stihol,“ povedal pre BBC skladateľ, ktorý okrem bondoviek nahral hudbu k desiatkam filmov, medzi nimi zložil napríklad aj nesmrteľnú znelku na ústnej harmonike k filmu Polnočný kovboj. Za svoj život získal piatich Oskarov vrátane Costnerovho filmu Tanec s vlkmi, za ktorý dostal aj prestížnu Grammy. Jeho poslednou filmovou prácou bola vojnová snímka Enigma.
Barryho odkaz pre filmovú hudbu, ale aj pre samotnú popmusic je neprehliadnuteľný. Stačí si napríklad pustiť albumy súčasných speváčok Amy Winehousovej alebo Duffy, tam jednoznačne cítiť odkazy na britský soul 60. rokov, ktorý Barry spoluvytváral. Jeho kinematografickými melódiami sa nechala inšpirovať napríklad britská trip-hopová skupina Portishead, ktorej prvé dva albumy jednoznačne vychádzali z bondovskej estetiky.
Bondovská séria pokračovala ďalej aj bez Barryho vkladu, no keď oslovený interpret alebo skupina mali zložiť titulnú pieseň, tá musela vychádzať z hudby starých bondoviek, ako napríklad The World is Not Enough od Sheryl Crowovej alebo Golden Eye, ktorú naspievala Tina Turner a hudbu a text zložil Bono s The Edge z U2. Až v roku 2002 Madonna porušila sériu s hypermodernou skladbou k dvadsiatemu dielu Die Another Day, no bez hudobného odkazu Johna Barryho nebude Bond tým správnym Jamesom Bondom.
John Barry (narodil sa v roku 1933) chcel byť pôvodne skladateľom vážnej hudby, no neskôr ho očaroval džez. Vtedajšou populárnou hudbu v postate pohŕdal, nepáčil sa mu ani prichádzajúci rokenrol, no paradoxne ho cesty zaviedli práve k popmusic. K filmu mal vždy blízko, jeho otec vlastnil sieť kín po celej Británii.
V 50. rokoch viedol populárnu džezovú skupinu The John Barry Seven, popri ktorej komponoval znelky do televíznych seriálov a reklám. V roku 1960 napísal svoj prvý soundtrack k celovečernému filmu Beat Girl. O dva roky ho vyhľadali nespokojní producenti pripravovanej bondovky Dr. No, ktorým sa nepozdával hudba k filmu. Jej pôvodným autorom bol Monty Norman.
Dodnes sa vedú spory, kto v skutočnosti napísal inštrumentálku, založenú na gitarovom riffe, ktorú svet pozná pod menom The James Bond Theme. Ako autor je pod ňou podpísaný Monty Norman, no Barry pred niekoľkými rokmi povedal, že v skutočnosti ju vymyslel on, s tým, že zobral základ Normanovho nápadu a vytvoril z neho novú vec. Jeho slová zverejnili noviny Sunday Times. Dotknutý Norman sa s periodikom súdil a vyhral. Barry sa s ním nikdy nesúdil. V roku 1962 totiž producenti uzavreli so skladateľmi obchod. Norman dostal autorstvo hlavnej témy a Barry možnosť pokračovať v skladaní hudby v nasledujúcich dieloch. Paradoxne, aj Norman pripustil, že nápad sa nezrodil len v jeho hlave, ale že približný motív začul v piesni, ktorá zaznela v indickom filme A House For Biswas.
„Bol to najlepší obchod, aký som kedy urobil,“ povedal pred smrťou sympatický Brit, ktorého hudba sprevádza 12 častí bondovskej série. Barry nielenže skladal podmazovú inštrumentálnu hudbu, ale písal aj titulné piesne. Jeho Thunderball naspieval Tom Jones, You Only Live Twice Nancy Sinatra. Jeho dvornou speváčkou sa stala Shirley Bassey, ktorá nahrala populárne songy k filmom Diamonds Are Forever, Moonraker a Goldfinger. Keď s Barrym spolupracovala na posledne menovanej piesni, navrhol jej, aby si počas spevu predstavovala obrovský penis.
Filmová hudba Johna Barryho pomáhala definovať zvuk 60. rokov. Skladateľ mal obrovský záber – s ľahkosťou dokázal kráčať rôznymi žánrami od soulu cez vážnu hudbu, džez alebo latino. No jeho najväčší vklad spočíva v tom, že sa mu
podarilo preniesť do jeho tónov bondovskú estetiku, ktorej dominoval luxus, nádherné ženy a predzvesť zlovestného násilia.
Barry nikdy neuviazol v minulosti. S príchodom nových trendov v popmusic sa vedel prispôsobiť ďalším generáciám. Titulné piesne k jeho posledným dvom bondovkám zložil spolu s hviezdami 80. rokov Duran Duran (A View to a Kill) a A-ha (The Living Daylights).
Keď sa pozriem späť, tak nechápem, ako veľa som toho stihol,“ povedal pre BBC skladateľ, ktorý okrem bondoviek nahral hudbu k desiatkam filmov, medzi nimi zložil napríklad aj nesmrteľnú znelku na ústnej harmonike k filmu Polnočný kovboj. Za svoj život získal piatich Oskarov vrátane Costnerovho filmu Tanec s vlkmi, za ktorý dostal aj prestížnu Grammy. Jeho poslednou filmovou prácou bola vojnová snímka Enigma.
Barryho odkaz pre filmovú hudbu, ale aj pre samotnú popmusic je neprehliadnuteľný. Stačí si napríklad pustiť albumy súčasných speváčok Amy Winehousovej alebo Duffy, tam jednoznačne cítiť odkazy na britský soul 60. rokov, ktorý Barry spoluvytváral. Jeho kinematografickými melódiami sa nechala inšpirovať napríklad britská trip-hopová skupina Portishead, ktorej prvé dva albumy jednoznačne vychádzali z bondovskej estetiky.
Bondovská séria pokračovala ďalej aj bez Barryho vkladu, no keď oslovený interpret alebo skupina mali zložiť titulnú pieseň, tá musela vychádzať z hudby starých bondoviek, ako napríklad The World is Not Enough od Sheryl Crowovej alebo Golden Eye, ktorú naspievala Tina Turner a hudbu a text zložil Bono s The Edge z U2. Až v roku 2002 Madonna porušila sériu s hypermodernou skladbou k dvadsiatemu dielu Die Another Day, no bez hudobného odkazu Johna Barryho nebude Bond tým správnym Jamesom Bondom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.