New York Petra Breinera

Dobre, že nechodím takmer vôbec na sociálne podujatia, lebo by som bol spomedzi newyorčanov exkomunikovaný. Na malej hudobníckej party som jemne vyslovil pochybnosti o nespochybniteľnom fakte, že „všetci vedci sveta sa zhodli, že blížiaci sa koniec civilizácie z otepľovania je zapríčinený ľudmi a to najmä kapitalistami“ a spôsobil som masívny hysterický záchvat jednému juhoamerickému komunistovi a úplný rozpad večierku.

Slušný newyorčan o niektorých veciach nikdy nepochybuje – najlepšia zdravotná starostlivosť je na Kube, prezidentov rodný list sa nesmie ani spomenúť, ten kto recykluje a kupuje šetrivé žiarovky príde po smrti do neba, ak jeme vegetariánske jedlá, môžeme častejšie lietať lietadlom a environmentálne katastrofy sa dajú odvrátiť tým, že budeme dávať vysoké sprepitné v reštauráciách a kupovať Bonove CD.

Uprostred obrovskej snehovej víchrice ťažko hovoriť o otepľovaní. Ani prezident Obama sa vo svojom poslednom prejave o stave Únie otepľovania nedotkol, napriek tomu, že dovtedy ho omieľal neustále. Prišiel s novým maskovacím termínom „clean-energy technology“, čo v praxi znamená, že tak ako daňovníci doteraz podporovali kamarátov pánov poslancov v naftových spoločnostiach, teraz budú podporovať iných kamarátov, ktorí sa budú venovať solárnym článkom a podobným veterným mlynom. Konečný efekt na prostredie úplne rovnaký.

„S počasím je to totiž zvláštní věc - nikdy není v pořádku. Vždycky přestřeluje na jednou nebo na druhou stranu. Teplota se nikdy nestrefí s normálem, buď je pět stupňU nad ním, nebo pod ním, není-li příliš sucho, je nevyhnutelně příliš mokro. Lidé mají odpradávna špatné zkušenosti s počasím a věští nám většinou věci neblahé a pochmurné“.  Napísal Karel Čapek v roku 1929, keď neboli freóny, podvodné politické kšefty s emisiami, ani iné pochmúrne kysličníky. Ani televízor a Internet, ktorými sa panika šíri oveľa rýchlejšie a účinnejšie.