Odosobnime sa na chvíľu od ideológií a vieroúk, od toho, čo by bolo prospešné pre spoločnosť, budúcnosť ľudstva, dôchodkové piliere, odhliadnime od toho, čo je v súlade s morálkou, zákonom či Božím slovom. Skúsme sa pozrieť na manželstvo očami mužov a žien a položiť si otázku, či má manželstvo aj dnes pre jednotlivca priamy úžitok. Nie taký, ktorý je zrejmý zo štatistík a sociologických prieskumov, napríklad, že ženatí muží sa dožívajú vyššieho veku, sú zdravší, spokojnejší, lepšie zarábajú a dokonca majú aj vyššie postavenie v práci ako muži slobodní a rozvedení. Žiadny muž sa nežení pre tieto štatistiky a, žiaľ, keď na to príde, žiadneho muža také čísla nepresvedčia, aby manželku nepodviedol a manželstvo nerozbil. Chce to hľadať iný tlak, bezprostrednejší a taký príťažlivý, že ľudia budú naďalej chcieť do manželstva vstupovať, a potom v ňom aj vydržať, v dobrom i zlom, pokiaľ nás smrť nerozdelí, amen.
Zatiaľ čo počet uzatváraných manželstiev z roka na rok klesá, počet rozvodov aj takých manželstiev, ktoré vydržali spolu dlhé roky, stúpa. Za prvých deväť mesiacov roku 2010 bolo na Slovensku uzavretých 19 693 manželstiev, rozviedlo sa 8 866 párov. Na každé dve novouzavreté manželstvá pripadá už aj u nás pomaly jeden rozvod. Dobehli sme Ameriku.
Na druhej strane rastie počet párov žijúcich vo viac alebo menej trvalom vzťahu bez uzavretia manželstva. Štatistiky takých párov nemáme, ale veľa napovedia čísla o deťoch narodených mimo manželstva. V osemdesiatych rokoch sa na Slovensku rodilo mimo manželstva iba asi 7 % detí, pričom až 45 % neviest sa „muselo“ vydávať. V roku 2001 bolo 39 % tehotných neviest a 19,8 desatín percenta detí narodených mimo manželstva. V roku 2009 sa mimo manželstva narodila až tretina všetkých novorodencov. Jednoducho, už ani tehotenstvo nedokáže vyvinúť dostatočne silný tlak ani na to, aby sa páry sobášili.
.peniaze, deti a sex
Ešte pred nejakým polstoročím bolo manželstvo, pre mužov i pre ženy, obojstranne výhodným zväzkom po stránke ekonomickej, emocionálnej aj sexuálnej. I keď ženy v tomto kontrakte celé stáročia ťahali za kratší koniec a museli si vymýšľať rôzne taktiky prežitia, i tak bolo manželstvo, či v širšom ponímaní rodinný klan, najistejšia stratégia prežitia pre všetkých. Žena bez manžela by deti ani samu seba neuživila. V podstate sama nemohla ani spravovať majetok. Muž by bez manželky zas nemal ľahko dostupný a spoločensky akceptovateľný sex. Keďže z toho profitovali všetci, manželstvo bolo posvätné a každá iná forma existencie bola ostrakizovaná. Mať nemanželské dieťa bol doživotný biľag, utiecť od muža znamenalo dobrovoľný odchod na okraj spoločnosti, a teda aj do chudoby, rozvádzať sa dalo len veľmi komplikovane. Manželia boli donútení vonkajšími okolnosťami vydržať spolu v dobrom aj zlom a strpieť nielen domáce násilie, alkoholizmus či iné zlé vlastnosti partnera, ale aj prekonať túžbu po zmene, novom partnerovi či novej romantickej láske.
Dnes je všetko inak. Rozvod nie je ani hanba, ani ekonomická samovražda. Aj keď ani dnes nie je pre každého ľahké vyžiť z jedného platu plus výživné plus prídavky, je to rozhodne jednoduchšie ako pred sto rokmi, keď neexistovali sociálne ustanovizne štátu a žena nemala šancu získať dobre platené zamestnanie a v podstate ani prostriedky na to potrebné vzdelanie. No a mimomanželský sex hádam ešte nikdy nebol tak ľahko dostupný a tak všeobecne tolerovaný, ako v súčasnosti.
.kde sa podela láska?
Romantické duše sa určite pýtajú: a čo láska? To, čo z nás robí zamilovaných a čo my voláme láska, je v podstate hormonálna smršť dopamínu, fenyletylamínu a oxytocínu. Tá nám dáva ružové klapky na oči a núti nás vidieť na milovanom najmä tie dobré vlastnosti, nedovolí nám obzerať sa po iných, doslova nám zablokuje nos, aby nám iní partneri nevoňali. Najneskôr do troch rokov však ten koktail prestane účinkovať a aj keď je tu ešte vazopresín, hormón vernosti, mnohí ľudia naň vôbec nemajú vyvinuté receptory. Keď prestaneme byť zdrogovaní hormónmi, náklonnosť, ktorá zostane, je v mnohých prípadoch príliš krehká na to, aby sama prekonala všetky protivenstvá každodenného spoločného života. Svedčí o tom aj fakt, že vrchol rozvodovosti sa celosvetovo dosahuje práve po štyroch rokoch spolužitia.
Napriek tomu, že väčšina z nás túži žiť v páre, v spoločnosti blízkeho človeka, keď príde na problémy, a na tie príde vždy, niečo také vágne a nestabilné, ako sú emócie, ťažko udrží rodinu pokope. Manželstvo založené na láske je také krehké ako láska sama. Rozvod je bolestivé riešenie, ale stále jednoduchšie ako dennodenne pracovať na sebe a na vzťahu. Udržať rodinu pokope bez akýchkoľvek vonkajších tlakov, len preto, že chcem, nie preto, že musím, je drina. Kto by to dokázal v tejto pohodlnej spotrebnej dobe? Je tu, samozrejme, ešte posvätnosť manželstva, tlak konzeravtínejších spoločenstiev či cirkvi, ale ten už zďaleka nemožno pokladať za vonkajší a tvrdý. Skôr je to otázka vnútornej viery, výchovy a morálky každého jednotlivca.
.podvratné manželstvo
Svetlo na konci temného tunela, do ktorého sa manželstvo za posledné roky dostalo, vidí na celkom nečakanom mieste tretí baronet sir William Robert Ferdinand Mount, konzervatívny dopisovateľ londýnskych Sunday Times. V knihe Predsvedčenie ho spomína spisovateľka Elizabeth Gilbertová (cituje jeho knihu The Subversive Family: An Alternative History of Love and Marriage z roku 1984). Rodina je podľa neho jediná dôsledne podvratná organizácia, ktorá je trvalým a stálym nepriateľom všetkých hierarchií a ideológií. Dvojice, ktoré uzatvárajú manželstvo z hlboko osobných dôvodov a vytvárajú si vo svojom zväzku vlastné tajné životy, sú samy osebe hrozbou pre každého, kto chce riadiť svet. Každá dvojica je izolovaným národom s vlastnou kultúrou, jazykom a morálnym kódexom. Autoritárske režimy nikdy nemôžu ovládnuť, ba ani monitorovať najtajnejšie intímnosti rodiny. Nedokázala to Stasi ani ŠtB. To, čo sa odohráva medzi dvoma ľuďmi v tme, je presným obsahom slova súkromie. Pričom nejde vôbec o sex, ale o dôvernosť a intimitu.
Aj keď to znie paradoxne, manželstvo slobodu človeka neobmedzuje, naopak rozširuje jeho slobodný priestor o spojenca. Je to civilizácia v malom, poriadok v chaose, istota vo svete, kde nič nefunguje normálne. V tom, čo žijeme, v relativistickom svete takmer bez pravidiel, je manželstvo poslednou baštou vyjasnených vzťahov. To je tá motivácia, ktorá ľudí stále núti vytvárať zväzky a vydržať v nich.
Zatiaľ čo počet uzatváraných manželstiev z roka na rok klesá, počet rozvodov aj takých manželstiev, ktoré vydržali spolu dlhé roky, stúpa. Za prvých deväť mesiacov roku 2010 bolo na Slovensku uzavretých 19 693 manželstiev, rozviedlo sa 8 866 párov. Na každé dve novouzavreté manželstvá pripadá už aj u nás pomaly jeden rozvod. Dobehli sme Ameriku.
Na druhej strane rastie počet párov žijúcich vo viac alebo menej trvalom vzťahu bez uzavretia manželstva. Štatistiky takých párov nemáme, ale veľa napovedia čísla o deťoch narodených mimo manželstva. V osemdesiatych rokoch sa na Slovensku rodilo mimo manželstva iba asi 7 % detí, pričom až 45 % neviest sa „muselo“ vydávať. V roku 2001 bolo 39 % tehotných neviest a 19,8 desatín percenta detí narodených mimo manželstva. V roku 2009 sa mimo manželstva narodila až tretina všetkých novorodencov. Jednoducho, už ani tehotenstvo nedokáže vyvinúť dostatočne silný tlak ani na to, aby sa páry sobášili.
.peniaze, deti a sex
Ešte pred nejakým polstoročím bolo manželstvo, pre mužov i pre ženy, obojstranne výhodným zväzkom po stránke ekonomickej, emocionálnej aj sexuálnej. I keď ženy v tomto kontrakte celé stáročia ťahali za kratší koniec a museli si vymýšľať rôzne taktiky prežitia, i tak bolo manželstvo, či v širšom ponímaní rodinný klan, najistejšia stratégia prežitia pre všetkých. Žena bez manžela by deti ani samu seba neuživila. V podstate sama nemohla ani spravovať majetok. Muž by bez manželky zas nemal ľahko dostupný a spoločensky akceptovateľný sex. Keďže z toho profitovali všetci, manželstvo bolo posvätné a každá iná forma existencie bola ostrakizovaná. Mať nemanželské dieťa bol doživotný biľag, utiecť od muža znamenalo dobrovoľný odchod na okraj spoločnosti, a teda aj do chudoby, rozvádzať sa dalo len veľmi komplikovane. Manželia boli donútení vonkajšími okolnosťami vydržať spolu v dobrom aj zlom a strpieť nielen domáce násilie, alkoholizmus či iné zlé vlastnosti partnera, ale aj prekonať túžbu po zmene, novom partnerovi či novej romantickej láske.
Dnes je všetko inak. Rozvod nie je ani hanba, ani ekonomická samovražda. Aj keď ani dnes nie je pre každého ľahké vyžiť z jedného platu plus výživné plus prídavky, je to rozhodne jednoduchšie ako pred sto rokmi, keď neexistovali sociálne ustanovizne štátu a žena nemala šancu získať dobre platené zamestnanie a v podstate ani prostriedky na to potrebné vzdelanie. No a mimomanželský sex hádam ešte nikdy nebol tak ľahko dostupný a tak všeobecne tolerovaný, ako v súčasnosti.
.kde sa podela láska?
Romantické duše sa určite pýtajú: a čo láska? To, čo z nás robí zamilovaných a čo my voláme láska, je v podstate hormonálna smršť dopamínu, fenyletylamínu a oxytocínu. Tá nám dáva ružové klapky na oči a núti nás vidieť na milovanom najmä tie dobré vlastnosti, nedovolí nám obzerať sa po iných, doslova nám zablokuje nos, aby nám iní partneri nevoňali. Najneskôr do troch rokov však ten koktail prestane účinkovať a aj keď je tu ešte vazopresín, hormón vernosti, mnohí ľudia naň vôbec nemajú vyvinuté receptory. Keď prestaneme byť zdrogovaní hormónmi, náklonnosť, ktorá zostane, je v mnohých prípadoch príliš krehká na to, aby sama prekonala všetky protivenstvá každodenného spoločného života. Svedčí o tom aj fakt, že vrchol rozvodovosti sa celosvetovo dosahuje práve po štyroch rokoch spolužitia.
Napriek tomu, že väčšina z nás túži žiť v páre, v spoločnosti blízkeho človeka, keď príde na problémy, a na tie príde vždy, niečo také vágne a nestabilné, ako sú emócie, ťažko udrží rodinu pokope. Manželstvo založené na láske je také krehké ako láska sama. Rozvod je bolestivé riešenie, ale stále jednoduchšie ako dennodenne pracovať na sebe a na vzťahu. Udržať rodinu pokope bez akýchkoľvek vonkajších tlakov, len preto, že chcem, nie preto, že musím, je drina. Kto by to dokázal v tejto pohodlnej spotrebnej dobe? Je tu, samozrejme, ešte posvätnosť manželstva, tlak konzeravtínejších spoločenstiev či cirkvi, ale ten už zďaleka nemožno pokladať za vonkajší a tvrdý. Skôr je to otázka vnútornej viery, výchovy a morálky každého jednotlivca.
.podvratné manželstvo
Svetlo na konci temného tunela, do ktorého sa manželstvo za posledné roky dostalo, vidí na celkom nečakanom mieste tretí baronet sir William Robert Ferdinand Mount, konzervatívny dopisovateľ londýnskych Sunday Times. V knihe Predsvedčenie ho spomína spisovateľka Elizabeth Gilbertová (cituje jeho knihu The Subversive Family: An Alternative History of Love and Marriage z roku 1984). Rodina je podľa neho jediná dôsledne podvratná organizácia, ktorá je trvalým a stálym nepriateľom všetkých hierarchií a ideológií. Dvojice, ktoré uzatvárajú manželstvo z hlboko osobných dôvodov a vytvárajú si vo svojom zväzku vlastné tajné životy, sú samy osebe hrozbou pre každého, kto chce riadiť svet. Každá dvojica je izolovaným národom s vlastnou kultúrou, jazykom a morálnym kódexom. Autoritárske režimy nikdy nemôžu ovládnuť, ba ani monitorovať najtajnejšie intímnosti rodiny. Nedokázala to Stasi ani ŠtB. To, čo sa odohráva medzi dvoma ľuďmi v tme, je presným obsahom slova súkromie. Pričom nejde vôbec o sex, ale o dôvernosť a intimitu.
Aj keď to znie paradoxne, manželstvo slobodu človeka neobmedzuje, naopak rozširuje jeho slobodný priestor o spojenca. Je to civilizácia v malom, poriadok v chaose, istota vo svete, kde nič nefunguje normálne. V tom, čo žijeme, v relativistickom svete takmer bez pravidiel, je manželstvo poslednou baštou vyjasnených vzťahov. To je tá motivácia, ktorá ľudí stále núti vytvárať zväzky a vydržať v nich.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.