V tom momente, keď Pál Csáky zosadil z postu predsedu Bélu Bugára, bolo jasné, že viac ako sama zmena poznačí SMK spôsob, akým sa uskutočnila.
S prechodom na opozičný život by strana, ktorá stratila množstvo pozícií v štátnej správe, mala problém v každom prípade. Ale to, že Csáky narušil akýsi vnútorný pakt o korektnosti vzťahov, otvorilo stavidlá roky vytesňovaným konfliktom, čo bublali hlboko pod povrchom. Nejde pritom len o akési „emancipačné“ vyvršovanie sa Duraya na Bugárovi, čo je mediálne vďačná téma, ale „vybavovanie“ si účtov aj na nižších úrovniach v regiónoch, čoho dôsledkom sú personálne výmeny „csákyovcov“ („durayovcov“) za „bugárovcov“ na straníckych postoch i v samosprávach. Plodí to zlú krv, nedôveru a zlostné reakcie navonok, čoho príznakom je napr. vykázanie novinárov z budovy na poslednom predsedníctve. To v SMK nebolo. U Csákyho nevidieť ani vôľu, ani dostatok autority, aby rozhádanú stranu upokojil. V konsolidácii SMK nepomáha ani zhrdený Bugár, ktorého reakcie na nezmyselné Durayove výpady a série veľkoplošných rozhovorov pre všetky médiá, kde kritizuje nové vedenie (napr. „to, ako Csáky nastolil tému dekrétov, vyvolá len napätie“) nesvedčí ani o vôli situáciu upokojiť, ani o veľmi pevnom odhodlaní odísť o tri roky z politiky.
Chýry o zakladaní novej maďarskej strany sú mediálnou hrou. Bugár vie najlepšie, koľko je 4 + 4 v parlamentnej matematike. Rozumne a žiaduco by však v tejto situácii vyzerala platformizácia strany, čo je usporiadanie nielen vcelku bežné u veľkých západných subjektov, ale v SMK by bolo aj prirodzené. Zásadný problém je, že konflikty v SMK nemajú ideovo-politický obsah. Medzi Csákym a Bugárom niet podstatnejších názorových rozdielov, nielen napr. na zákon o sociálnom poistení, ale ani na stratégiu menšinovej politiky. „Strašiak“ Duray so svojím konceptom jednotného maďarského politického národa a nekomunikácie so „slovenskými“ subjektmi je izolovaný, keďže aj jeho priaznivci si uvedomujú, že by to stranu odstavilo z akejkoľvek vlády. Tzv. strategický dokument, ktorý Duray práve predstavil ako východisko budúceho programu, je šalát, ktorý bude kulantne zmetený zo stola.
SMK by bola v zložitej situácii aj bez konfliktov, ktorými je zaťažená. Prechod do opozície je ešte tá menšia zmena, ktorou prechádza. Tou väčšou je vývoj v priebehu necelej dekády, čo existuje. Úplné zrušenie slovensko-maďarskej hranice k 1. 1. 2008 je symbolické i faktické zavŕšenie procesu zlepšovania podmienok menšinovej existencie. Schengen neznamená nič menej, ako toľko vzývané „spojenie národa ponad hranice“. Dať zreteľný a príťažlivý zmysel ďalšej existencii etnickej strany je zadanie, ktoré prekračuje intelektuálny potenciál aj terajšieho, aj bývalého vedenia. Význam SMK na slovenskej scéne nehasne, len ťažisko sa posúva k inej priorite: Viazať hlasy menšiny, keďže tých 10 percent Slovensko potrebuje na nesocialistickú mocenskú alternatívu.
.peter Schutz
S prechodom na opozičný život by strana, ktorá stratila množstvo pozícií v štátnej správe, mala problém v každom prípade. Ale to, že Csáky narušil akýsi vnútorný pakt o korektnosti vzťahov, otvorilo stavidlá roky vytesňovaným konfliktom, čo bublali hlboko pod povrchom. Nejde pritom len o akési „emancipačné“ vyvršovanie sa Duraya na Bugárovi, čo je mediálne vďačná téma, ale „vybavovanie“ si účtov aj na nižších úrovniach v regiónoch, čoho dôsledkom sú personálne výmeny „csákyovcov“ („durayovcov“) za „bugárovcov“ na straníckych postoch i v samosprávach. Plodí to zlú krv, nedôveru a zlostné reakcie navonok, čoho príznakom je napr. vykázanie novinárov z budovy na poslednom predsedníctve. To v SMK nebolo. U Csákyho nevidieť ani vôľu, ani dostatok autority, aby rozhádanú stranu upokojil. V konsolidácii SMK nepomáha ani zhrdený Bugár, ktorého reakcie na nezmyselné Durayove výpady a série veľkoplošných rozhovorov pre všetky médiá, kde kritizuje nové vedenie (napr. „to, ako Csáky nastolil tému dekrétov, vyvolá len napätie“) nesvedčí ani o vôli situáciu upokojiť, ani o veľmi pevnom odhodlaní odísť o tri roky z politiky.
Chýry o zakladaní novej maďarskej strany sú mediálnou hrou. Bugár vie najlepšie, koľko je 4 + 4 v parlamentnej matematike. Rozumne a žiaduco by však v tejto situácii vyzerala platformizácia strany, čo je usporiadanie nielen vcelku bežné u veľkých západných subjektov, ale v SMK by bolo aj prirodzené. Zásadný problém je, že konflikty v SMK nemajú ideovo-politický obsah. Medzi Csákym a Bugárom niet podstatnejších názorových rozdielov, nielen napr. na zákon o sociálnom poistení, ale ani na stratégiu menšinovej politiky. „Strašiak“ Duray so svojím konceptom jednotného maďarského politického národa a nekomunikácie so „slovenskými“ subjektmi je izolovaný, keďže aj jeho priaznivci si uvedomujú, že by to stranu odstavilo z akejkoľvek vlády. Tzv. strategický dokument, ktorý Duray práve predstavil ako východisko budúceho programu, je šalát, ktorý bude kulantne zmetený zo stola.
SMK by bola v zložitej situácii aj bez konfliktov, ktorými je zaťažená. Prechod do opozície je ešte tá menšia zmena, ktorou prechádza. Tou väčšou je vývoj v priebehu necelej dekády, čo existuje. Úplné zrušenie slovensko-maďarskej hranice k 1. 1. 2008 je symbolické i faktické zavŕšenie procesu zlepšovania podmienok menšinovej existencie. Schengen neznamená nič menej, ako toľko vzývané „spojenie národa ponad hranice“. Dať zreteľný a príťažlivý zmysel ďalšej existencii etnickej strany je zadanie, ktoré prekračuje intelektuálny potenciál aj terajšieho, aj bývalého vedenia. Význam SMK na slovenskej scéne nehasne, len ťažisko sa posúva k inej priorite: Viazať hlasy menšiny, keďže tých 10 percent Slovensko potrebuje na nesocialistickú mocenskú alternatívu.
.peter Schutz
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.