Vnúčatá sú živá voda
Moje vnúčatá, to je životodarná voda. Cez víkend sa napijem a celý týždeň z toho žijem. Sú v najkrajšom veku (vnuk 3 roky, vnučka 4,5), ale nie som ten typ, čo musí deťom všetko kúpiť. Vnučka občas príde s hračkou a povie: Toto ešte nemám, stará mama. A ja sa jej spýtam: Máš narodeniny? Nemám. Máš meniny? Nemám. Sú Vianoce? Nie sú. No tak si na darček musíš počkať.
Hrám a spievam
Štyridsať rokov sa snažím znovu začať hrať na harmonike. Občas to skúšam, ale asi to už bez odbornej pomoci nezvládnem. Veľmi rada spievam, v spoločnosti priateľov, ľudovky aj trampské pesničky, keď niekde hrá muzika, tak spievam s ňou. Alebo, keď vstanem v sobotu ráno, spievam si na hudbu, čo som si práve nakúpila. Naposledy Elvisa Presleyho, Santanu aj ľudovky.
Nerobím absolútne nič
Občas sa mi podarí deň, že vstanem, kedy chcem, v nočnej košeli a v župane, vyložím si nohy, čítam noviny, knihy, pozerám televíziu. Nerobím absolútne nič. Neupratujem. Nestarám sa o nikoho. Som sama sebe pánom. Len relaxujem. Toto je ten deň, čo som si zaslúžila. Vtedy úplne odídu všetky problémy. Keby sa mi to aspoň štyrikrát do roka podarilo!
Šperkami názor nevyjadrujem
Rada nosím brošne, ale názory ako Madeleine Albrightová nimi nevyjadrujem. Beriem to len ako taký ženský prvok na strohých kostýmoch. Zdedila som jednu zvláštnu, má vyše sto rokov, tepané zlato, ale nenosím ju často. Zato zdedený prsteň, ten ma sprevádza stále. Je to také prepojenie s minulosťou, bez neho sa nepohnem z domu a keď ho náhodou zabudnem, tak si myslím, že budem mať nešťastný deň.
Babinec je svätý
26 rokov sa stretávame štyri ženy, babinec. To si držíme, to je sväté, každý to musí rešpektovať. Stretneme sa, poklebetíme, všetky hovoríme naraz. Odchádzame šťastné, že sme sa vyrozprávali. Človek si musí priateľstvá udržiavať, nech je kdekoľvek a aj keď je to občas časovo náročné.
Neviem prestať
Som perfekcionista, snažím sa veciam porozumieť do detailov, takže dokážem sedieť nad robotou do hlbokej noci. Ani knihu neprestanem čítať, pokiaľ ju celú nedočítam. Polovicu dovolenkového kufra tvoria knihy, nič náročné do toho tepla, najlepšie detektívky, mám rada Dicka Francisa. Niekedy čítam aj do rána do štvrtej, ale tam si to môžem dovoliť. V poslednom čase sa vraciam k Sienkiewiczovi. Mám celú jeho tvorbu, v češtine, vydanú ešte medzi svetovými vojnami, môj otec ho zbieral. Vydrží mi to asi na dlhé obdobie.
S časom narábam racionálne
To je moja úchylka, že som veľmi plánovitý typ. Snažím sa notoricky dodržiavať čas, aby som všetko naplánované stihla. Naučila som to všetkých, aj jednu z dcér, ktorá to veľmi nemala v krvi. Ak niekto chodí všade neskoro, dám mu to pocítiť, alebo mu čas príchodu stanovím o hodinu skôr. Čas stále sledujem a regulujem. Vy za mnou vidíte krásny obraz, ja za vami hodiny. Musíme končiť.
Moje vnúčatá, to je životodarná voda. Cez víkend sa napijem a celý týždeň z toho žijem. Sú v najkrajšom veku (vnuk 3 roky, vnučka 4,5), ale nie som ten typ, čo musí deťom všetko kúpiť. Vnučka občas príde s hračkou a povie: Toto ešte nemám, stará mama. A ja sa jej spýtam: Máš narodeniny? Nemám. Máš meniny? Nemám. Sú Vianoce? Nie sú. No tak si na darček musíš počkať.
Hrám a spievam
Štyridsať rokov sa snažím znovu začať hrať na harmonike. Občas to skúšam, ale asi to už bez odbornej pomoci nezvládnem. Veľmi rada spievam, v spoločnosti priateľov, ľudovky aj trampské pesničky, keď niekde hrá muzika, tak spievam s ňou. Alebo, keď vstanem v sobotu ráno, spievam si na hudbu, čo som si práve nakúpila. Naposledy Elvisa Presleyho, Santanu aj ľudovky.
Nerobím absolútne nič
Občas sa mi podarí deň, že vstanem, kedy chcem, v nočnej košeli a v župane, vyložím si nohy, čítam noviny, knihy, pozerám televíziu. Nerobím absolútne nič. Neupratujem. Nestarám sa o nikoho. Som sama sebe pánom. Len relaxujem. Toto je ten deň, čo som si zaslúžila. Vtedy úplne odídu všetky problémy. Keby sa mi to aspoň štyrikrát do roka podarilo!
Šperkami názor nevyjadrujem
Rada nosím brošne, ale názory ako Madeleine Albrightová nimi nevyjadrujem. Beriem to len ako taký ženský prvok na strohých kostýmoch. Zdedila som jednu zvláštnu, má vyše sto rokov, tepané zlato, ale nenosím ju často. Zato zdedený prsteň, ten ma sprevádza stále. Je to také prepojenie s minulosťou, bez neho sa nepohnem z domu a keď ho náhodou zabudnem, tak si myslím, že budem mať nešťastný deň.
Babinec je svätý
26 rokov sa stretávame štyri ženy, babinec. To si držíme, to je sväté, každý to musí rešpektovať. Stretneme sa, poklebetíme, všetky hovoríme naraz. Odchádzame šťastné, že sme sa vyrozprávali. Človek si musí priateľstvá udržiavať, nech je kdekoľvek a aj keď je to občas časovo náročné.
Neviem prestať
Som perfekcionista, snažím sa veciam porozumieť do detailov, takže dokážem sedieť nad robotou do hlbokej noci. Ani knihu neprestanem čítať, pokiaľ ju celú nedočítam. Polovicu dovolenkového kufra tvoria knihy, nič náročné do toho tepla, najlepšie detektívky, mám rada Dicka Francisa. Niekedy čítam aj do rána do štvrtej, ale tam si to môžem dovoliť. V poslednom čase sa vraciam k Sienkiewiczovi. Mám celú jeho tvorbu, v češtine, vydanú ešte medzi svetovými vojnami, môj otec ho zbieral. Vydrží mi to asi na dlhé obdobie.
S časom narábam racionálne
To je moja úchylka, že som veľmi plánovitý typ. Snažím sa notoricky dodržiavať čas, aby som všetko naplánované stihla. Naučila som to všetkých, aj jednu z dcér, ktorá to veľmi nemala v krvi. Ak niekto chodí všade neskoro, dám mu to pocítiť, alebo mu čas príchodu stanovím o hodinu skôr. Čas stále sledujem a regulujem. Vy za mnou vidíte krásny obraz, ja za vami hodiny. Musíme končiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.