Centrum kodanského konsenzu požiadalo Gürcana Gülena, skúseného ekonóma zameraného na energetiku, z Texaskej univerzity v Austine, aby posúdil „stav vedeckého poznania", o ktoré sa opierajú prognózy vytvárania zelených pracovných miest. Gülen dospel k záveru, že vytváranie pracovných miest „nemožno obhajovať ako ďalší prínos" zelených politík. Počet pracovných príležitostí, ktoré tieto politiky vytvárajú, totiž pravdepodobne prinajmenšom vyvažuje počet pracovných miest, ktoré ničia!
Navonok sa tvorba zelených pracovných miest zdá priamočiara. Sprevádzkovanie väčšieho počtu veterných turbín a solárnych panelov vytvára dopyt po väčšom počte stavbárov, technikov, obchodníkov a odborných zamestnancov. Práve to je jadro mnohých štúdií, ktoré politici nadšene citujú. V čom sa teda tieto analýzy mýlia?
V niektorých prípadoch Gülen zisťuje, že zástancovia zelených pracovných miest nerozlišujú medzi stavebnými prácami (montáž veterných turbín), ktoré sú dočasné, a dlhodobejšími prevádzkovými miestami (zabezpečovanie chodu turbín), ktoré sú stálejšie. Navyše, obhajcovia zelených pracovných miest občas bezdôvodne predpokladajú, že nové miesta sa budú vyplácať viac než kariéra v konvenčnej energetike.
V iných prípadoch je definícia „zeleného" pracovného miesta taká zahmlená, až je prakticky nanič. Ak poradca pre udržateľnosť odíde z betonárne a začne pôsobiť v projekte obnoviteľnej energie, môžeme z toho naozaj vyvodiť, že sa zvýšil počet zelených pracovných miest?
Znepokojujúcejšie je však Gülenovo zistenie, že niektoré tvrdenia o tvorbe pracovných príležitostí vychádzali z domnienok, ktoré ďaleko presahujú renomované odhady. Samozrejme, že keď budeme predpokladať, že sa rozsiahle pásy krajiny pokryjú veternými turbínami a solárnymi panelmi, neodvratne prídeme k prognóze, že pri ich výstavbe bude potrebný veľký počet pracovníkov. Najväčší problém týchto analýz však spočíva v tom, že často nedokážu rozpoznať vyššie náklady alebo straty pracovných miest, ktoré tie politiky zapríčinia. Alternatívne zdroje energie, napríklad slnečnej a veternej, vyrábajú výrazne drahšie než tradičné energetické zdroje. Zvýšenie cien energií a palív však poškodí produktivitu, zníži celkovú zamestnanosť a zrazí sumu disponibilného príjmu, ktorý ľudia majú. Napriek tomu štúdie využívané zástancami zelených pracovných miest tieto náklady vôbec neriešili – prehliadajú tak výdavky za investície, ako aj výdavky za cenové zvýšenia, ktorým budú koncoví spotrebitelia čeliť.
Firmy vyzývajúce na politické zásahy s cieľom vytvárať pracovné miesta, zvyčajne patria k tým, ktoré by z dotácií a ciel profitovali. Lenže tieto politiky prinášajú so sebou prepúšťanie inde. Len čo sa tieto účinky započítajú, údajný prírastok pracovných príležitostí sa zvyčajne rozplynie, a niektoré ekonomické modely dokonca poukazujú na zníženie celkovej zamestnanosti.
Niektorí výskumníci tiež bezstarostne tvrdia, že popri tvorbe pracovných miest vzídu z investícií do alternatívnej energetiky všemožné ďalšie prínosy vrátane vyššej produktivity, vyšších disponibilných príjmov a nižších prevádzkových nákladov pre firmy. Aj tu Gülen dospieva k záveru, že tvrdenia „nie sú opreté o žiadne dôkazy a nie sú v súlade s realitou zelených technológií a energetických trhov".
Zavádzanie menej efektívnych a drahších zdrojov alternatívnej energie podnikom ani spotrebiteľom nepomôže, naopak, poškodí ich.
Aby sa celá planéta dokázala udržateľne odkloniť od fosílnych palív, potrebujeme nízkouhlíkovú energiu, ktorá bude tak lacnejšia, ako aj efektívnejšia. To si vyžaduje výrazné posilnenie výskumu, lenže dnešné výskumné rozpočty sú nizučké.
Zatiaľ by sa verejnosť mala mať na pozore pred výrokmi politikov, že zavádzanie neefektívnych a drahých technológií do praxe bude pre ekonomiku terno, za ktoré ničím nezaplatí.
Copyright: Project Syndicate, 2011
Navonok sa tvorba zelených pracovných miest zdá priamočiara. Sprevádzkovanie väčšieho počtu veterných turbín a solárnych panelov vytvára dopyt po väčšom počte stavbárov, technikov, obchodníkov a odborných zamestnancov. Práve to je jadro mnohých štúdií, ktoré politici nadšene citujú. V čom sa teda tieto analýzy mýlia?
V niektorých prípadoch Gülen zisťuje, že zástancovia zelených pracovných miest nerozlišujú medzi stavebnými prácami (montáž veterných turbín), ktoré sú dočasné, a dlhodobejšími prevádzkovými miestami (zabezpečovanie chodu turbín), ktoré sú stálejšie. Navyše, obhajcovia zelených pracovných miest občas bezdôvodne predpokladajú, že nové miesta sa budú vyplácať viac než kariéra v konvenčnej energetike.
V iných prípadoch je definícia „zeleného" pracovného miesta taká zahmlená, až je prakticky nanič. Ak poradca pre udržateľnosť odíde z betonárne a začne pôsobiť v projekte obnoviteľnej energie, môžeme z toho naozaj vyvodiť, že sa zvýšil počet zelených pracovných miest?
Znepokojujúcejšie je však Gülenovo zistenie, že niektoré tvrdenia o tvorbe pracovných príležitostí vychádzali z domnienok, ktoré ďaleko presahujú renomované odhady. Samozrejme, že keď budeme predpokladať, že sa rozsiahle pásy krajiny pokryjú veternými turbínami a solárnymi panelmi, neodvratne prídeme k prognóze, že pri ich výstavbe bude potrebný veľký počet pracovníkov. Najväčší problém týchto analýz však spočíva v tom, že často nedokážu rozpoznať vyššie náklady alebo straty pracovných miest, ktoré tie politiky zapríčinia. Alternatívne zdroje energie, napríklad slnečnej a veternej, vyrábajú výrazne drahšie než tradičné energetické zdroje. Zvýšenie cien energií a palív však poškodí produktivitu, zníži celkovú zamestnanosť a zrazí sumu disponibilného príjmu, ktorý ľudia majú. Napriek tomu štúdie využívané zástancami zelených pracovných miest tieto náklady vôbec neriešili – prehliadajú tak výdavky za investície, ako aj výdavky za cenové zvýšenia, ktorým budú koncoví spotrebitelia čeliť.
Firmy vyzývajúce na politické zásahy s cieľom vytvárať pracovné miesta, zvyčajne patria k tým, ktoré by z dotácií a ciel profitovali. Lenže tieto politiky prinášajú so sebou prepúšťanie inde. Len čo sa tieto účinky započítajú, údajný prírastok pracovných príležitostí sa zvyčajne rozplynie, a niektoré ekonomické modely dokonca poukazujú na zníženie celkovej zamestnanosti.
Niektorí výskumníci tiež bezstarostne tvrdia, že popri tvorbe pracovných miest vzídu z investícií do alternatívnej energetiky všemožné ďalšie prínosy vrátane vyššej produktivity, vyšších disponibilných príjmov a nižších prevádzkových nákladov pre firmy. Aj tu Gülen dospieva k záveru, že tvrdenia „nie sú opreté o žiadne dôkazy a nie sú v súlade s realitou zelených technológií a energetických trhov".
Zavádzanie menej efektívnych a drahších zdrojov alternatívnej energie podnikom ani spotrebiteľom nepomôže, naopak, poškodí ich.
Aby sa celá planéta dokázala udržateľne odkloniť od fosílnych palív, potrebujeme nízkouhlíkovú energiu, ktorá bude tak lacnejšia, ako aj efektívnejšia. To si vyžaduje výrazné posilnenie výskumu, lenže dnešné výskumné rozpočty sú nizučké.
Zatiaľ by sa verejnosť mala mať na pozore pred výrokmi politikov, že zavádzanie neefektívnych a drahých technológií do praxe bude pre ekonomiku terno, za ktoré ničím nezaplatí.
Copyright: Project Syndicate, 2011
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.