.miloslava Zemková sa nakoniec predsa len stala generálnou riaditeľkou RTVS. Hoci jej meno patrilo medzi troch favoritov (spolu s ňou bývalý člen vysielacej rady Peter Abrahám a šéf TASR Jaroslav Rezník), jej zvolenie nebolo do poslednej chvíle isté. Proklamovanú podporu síce vo vládnej koalícii mala, no na zvolenie v prvom kole jej chýbal jeden hlas. Uspela až v druhom kole. Očakávalo sa, že práve Rezník bude vážnym kandidátom opozície. Nestalo sa, v prvom kole zaň hlasovala len SNS a v druhom ani tá. Smer odovzdával prázdne hlasovacie lístky.
.minulosť
Historicky prvú generálnu riaditeľku RTVS teda zvolili hlasy vládnej koalície. Pri pohľade na zoznam prihlásených kandidátov možno konštatovať, že voľba dopadla dobre. Ukázalo sa, že poslanci, na rozdiel od členov bývalej Rady STV, zvolili človeka, ktorý má kvalitný projekt a za sebou aj úspešný mediálny príbeh. U predošlých dvoch kandidátov, ktorých volila Rada, to tak nebolo. Radim Hreha síce prišiel s celkom odborným projektom (ukázalo sa, že mu s ním pomáhal český odborník Nikolaj Savický), ale vôbec nikto ho nepoznal. Stačilo sa len pozrieť na jeho príbeh v českých médiách a STV mohla byť ušetrená od mnohých zlých rozhodnutí. Rada sa nepoučila – následne zvolila Štefana Nižňanského. Projekt nebol ani zďaleka najlepší. Najviditeľnejšou stopou jeho mediálnej kariéry bola prednovembrová kariéra socialistického moderátora. A túto stopu v televízii aj zanechal – socialistický spôsob plytvania so zdrojmi a socialistický program. Zapnite si Jednotku predpoludním a ste o štvrťstoročie späť.
.vo výhode
Zemková za posledných päť rokov ukázala, že inštitúcia sa dá viesť aj bez ustavične vystrčenej ruky požadujúcej dotácie. Počas tohto obdobia sa žiadne veľké škandály s nevypovedateľnými zmluvami a pochybnými tendrami neobjavili. Aj ona pri štarte pred piatimi rokmi získala od štátu výraznú pomoc na oddlženie, no za dva roky sa dokázala dopracovať k vyrovnanému rozpočtu. Zemková bola vo výhode voči ostatným kandidátom – poznala situáciu v rozhlase a po dočasnom riadení RTVS aj v televízii. V prípade tejto voľby to však nemožno považovať za diskriminačné voči ostatným kandidátom. RTVS nie je totiž štandardná inštitúcia, pri ktorej by sa dalo riskovať s náhodným výberom. Spojená inštitúcia nesie veľké riziká – 18-miliónový dlh a odhadovanú stratu 43 miliónov eur. Manévrovací priestor pre mediálnych nováčikov by bol istou záhubou.
Projekt Zemkovej patrí k najlepším, no nie je nijako ohromujúci. Neprináša žiadne revolučné novinky, dá sa povedať že je skôr konzervatívny a cítiť v ňom citové väzby k rozhlasu. Zemková začína v RTVS hneď na začiatku s nepopulárnymi krokmi. Prvý deň po zvolení ohlásila prepúšťanie zo súčasných približne 1 650 zamestnancov na 1 200. Ide spájať viaceré agendy a ešte v tomto roku chce zrušiť takmer všetky dcérske spoločnosti, pretože sú stratové. Ponecháva zameranie Jednotky ako rodinného kanála a Dvojka sa vráti k svojej pôvodnej profilácii z čias Richarda Rybníčka ako program pre menšinového diváka a hlavne šport. Tretí kanál chce pozastaviť a rozprávať sa o jeho opätovnom spustení chce až po tom, ako sa jej podarí dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Požaduje od štátu riešenie zdedeného dlhu, no zatiaľ má len ústne vyjadrenie od ministra kultúry.
.čo ďalej?
Pre vládnu koalíciu je RTVS veľkou skúškou. Vymyslela rizikový projekt zlúčenia dvoch rôznych inštitúcií. Pritom televízia je už len chátrajúci pozostatok, a to morálne, technologicky aj personálne, a aj rozhlas len prežíva. Od novej riaditeľky sa očakáva nesmierne veľa – reštrukturalizácia, vybudovanie novej silnej značky, oddlženie, ale aj nový spôsob financovania či vyriešenie otázky spoločnej budovy. Nová riaditeľka nejaké prevratné zmeny bez politikov robiť nemôže, nemá na to legitimitu, tú má len parlament. Smer je proti výmyslu ministra Daniela Krajcera, nezabudne mu, že novou inštitúciou sa neskrývane zbavil ich kandidáta Nižňanského. Úplne jasno v prípade, čo s RTVS, stále nemá ani vládna koalícia. Príkladom je aj to, že riaditeľovi novej inštitúcie koalícia nie je schopná schváliť adekvátny plat, aký k takej pozícii prináleží. Tým súčasná vládna koalícia sama nabúrava svoj veľký plán. Kvôli populistickému gestu poslancov má o tretinu menší plat ako mal Nižňanský.
Po voľbe sa dokonca do RTVS nehrnie ani pôvodný tím Zemkovej. Ako sama povedala, dvaja ľudia, s ktorými rátala, účasť na reforme odmietli, výrazne by si platovo pohoršili. Plat manažérov v RTVS sa totiž bude odvíjať od platu generálnej riaditeľky.
Zemková sa teda bude opierať sa o Ľuboša Machaja, svojho nástupcu z rozhlasu, a ďalších bývalých členov rozhlasáckeho manažmentu. So Zemkovou príde do RTVS aj Peter Ondro, donedávna krízový manažér Penty, ktorý bude mať na starosti krízové riadenie.
Autorka pracuje pre Mediálne.sk
.minulosť
Historicky prvú generálnu riaditeľku RTVS teda zvolili hlasy vládnej koalície. Pri pohľade na zoznam prihlásených kandidátov možno konštatovať, že voľba dopadla dobre. Ukázalo sa, že poslanci, na rozdiel od členov bývalej Rady STV, zvolili človeka, ktorý má kvalitný projekt a za sebou aj úspešný mediálny príbeh. U predošlých dvoch kandidátov, ktorých volila Rada, to tak nebolo. Radim Hreha síce prišiel s celkom odborným projektom (ukázalo sa, že mu s ním pomáhal český odborník Nikolaj Savický), ale vôbec nikto ho nepoznal. Stačilo sa len pozrieť na jeho príbeh v českých médiách a STV mohla byť ušetrená od mnohých zlých rozhodnutí. Rada sa nepoučila – následne zvolila Štefana Nižňanského. Projekt nebol ani zďaleka najlepší. Najviditeľnejšou stopou jeho mediálnej kariéry bola prednovembrová kariéra socialistického moderátora. A túto stopu v televízii aj zanechal – socialistický spôsob plytvania so zdrojmi a socialistický program. Zapnite si Jednotku predpoludním a ste o štvrťstoročie späť.
.vo výhode
Zemková za posledných päť rokov ukázala, že inštitúcia sa dá viesť aj bez ustavične vystrčenej ruky požadujúcej dotácie. Počas tohto obdobia sa žiadne veľké škandály s nevypovedateľnými zmluvami a pochybnými tendrami neobjavili. Aj ona pri štarte pred piatimi rokmi získala od štátu výraznú pomoc na oddlženie, no za dva roky sa dokázala dopracovať k vyrovnanému rozpočtu. Zemková bola vo výhode voči ostatným kandidátom – poznala situáciu v rozhlase a po dočasnom riadení RTVS aj v televízii. V prípade tejto voľby to však nemožno považovať za diskriminačné voči ostatným kandidátom. RTVS nie je totiž štandardná inštitúcia, pri ktorej by sa dalo riskovať s náhodným výberom. Spojená inštitúcia nesie veľké riziká – 18-miliónový dlh a odhadovanú stratu 43 miliónov eur. Manévrovací priestor pre mediálnych nováčikov by bol istou záhubou.
Projekt Zemkovej patrí k najlepším, no nie je nijako ohromujúci. Neprináša žiadne revolučné novinky, dá sa povedať že je skôr konzervatívny a cítiť v ňom citové väzby k rozhlasu. Zemková začína v RTVS hneď na začiatku s nepopulárnymi krokmi. Prvý deň po zvolení ohlásila prepúšťanie zo súčasných približne 1 650 zamestnancov na 1 200. Ide spájať viaceré agendy a ešte v tomto roku chce zrušiť takmer všetky dcérske spoločnosti, pretože sú stratové. Ponecháva zameranie Jednotky ako rodinného kanála a Dvojka sa vráti k svojej pôvodnej profilácii z čias Richarda Rybníčka ako program pre menšinového diváka a hlavne šport. Tretí kanál chce pozastaviť a rozprávať sa o jeho opätovnom spustení chce až po tom, ako sa jej podarí dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Požaduje od štátu riešenie zdedeného dlhu, no zatiaľ má len ústne vyjadrenie od ministra kultúry.
.čo ďalej?
Pre vládnu koalíciu je RTVS veľkou skúškou. Vymyslela rizikový projekt zlúčenia dvoch rôznych inštitúcií. Pritom televízia je už len chátrajúci pozostatok, a to morálne, technologicky aj personálne, a aj rozhlas len prežíva. Od novej riaditeľky sa očakáva nesmierne veľa – reštrukturalizácia, vybudovanie novej silnej značky, oddlženie, ale aj nový spôsob financovania či vyriešenie otázky spoločnej budovy. Nová riaditeľka nejaké prevratné zmeny bez politikov robiť nemôže, nemá na to legitimitu, tú má len parlament. Smer je proti výmyslu ministra Daniela Krajcera, nezabudne mu, že novou inštitúciou sa neskrývane zbavil ich kandidáta Nižňanského. Úplne jasno v prípade, čo s RTVS, stále nemá ani vládna koalícia. Príkladom je aj to, že riaditeľovi novej inštitúcie koalícia nie je schopná schváliť adekvátny plat, aký k takej pozícii prináleží. Tým súčasná vládna koalícia sama nabúrava svoj veľký plán. Kvôli populistickému gestu poslancov má o tretinu menší plat ako mal Nižňanský.
Po voľbe sa dokonca do RTVS nehrnie ani pôvodný tím Zemkovej. Ako sama povedala, dvaja ľudia, s ktorými rátala, účasť na reforme odmietli, výrazne by si platovo pohoršili. Plat manažérov v RTVS sa totiž bude odvíjať od platu generálnej riaditeľky.
Zemková sa teda bude opierať sa o Ľuboša Machaja, svojho nástupcu z rozhlasu, a ďalších bývalých členov rozhlasáckeho manažmentu. So Zemkovou príde do RTVS aj Peter Ondro, donedávna krízový manažér Penty, ktorý bude mať na starosti krízové riadenie.
Autorka pracuje pre Mediálne.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.