.čo spája srbskú Vojvodinu, rumunské Sedmohradsko a južné Slovensko? Je to nielen príslušnosť k bývalému Uhorsku, ale dohromady takmer 2,3 milióna Maďarov, dnes žijúcich na územiach, ktoré sa po Trianone ocitli mimo Maďarska. Práve na nich pamätá Orbánov zákon o dvojakom občianstve, ktorý má zmyť trianonskú traumu a začleniť Maďarov spoza hraníc do jednotného politického národa. Na Balkáne sa v húfoch vypĺňajú žiadosti o maďarské občianstvo a štátne orgány v tom nekladú žiadne prekážky. Podľa údajov z Maďarska prijali maďarské ambasády, konzuláty, matriky či imigračné úrady do 21. januára, teda počas prvých troch týždňov od platnosti Orbánovho zákona, takmer 12-tisíc žiadostí o maďarské občianstvo, najviac v srbskej Subotici a rumunských mestách Kluž a Miercurea Ciuc.
Na Slovensku je celkom iná atmosféra. Naši Maďari vyčkávajú, v parlamente sa vedú horkokrvné debaty a noviny špekulujú o konci Radičovej vlády. Na prvý pohľad absurdný obraz.
.srbská harmónia
„Pre mňa je Slovensko frustrovaná, nacionalistická krajina,“ hovorí novinárka Márta Fehérová z vojvodinskej televízie a rozhlasu pre menšinových Maďarov. Zhovárame sa v sídle Pannon RTV v pohraničnej Subotici, ktorá má okolo 150-tisíc obyvateľov, z čoho asi tretinu tvoria Maďari. Slovenským ušiam znejú slová srbských Maďarov neuveriteľne: o svojom domovskom štáte, ktorý nie tak dávno opantal nacionalistický krvavý ošiaľ a ktorý Budapešť ešte pred siedmimi rokmi obviňovala, že podnecuje etnické násilnosti vo Vojvodine, dnes tunajší Maďari hovoria ako o príklade harmonického spolužitia národností. A krútia hlavou nad tým, čo sa deje na Slovensku. Máme sa hanbiť alebo vysvetľovať, že všetko je trochu zložitejšie?
Tridsiatnička Fehérová hovorí s úplnou samozrejmosťou, že aj ona si požiada o občianstvo. Jej kolega novinár, 25-ročný Zoltán Kozma, má už procedúru za sebou: „Moja rodina bola medzi prvými, žiadosť sme odovzdali už tretieho januára o 8.30. Pýtate sa, prečo? Nič materiálne v tom nie je. Pre mňa ako Maďara to bola jednoznačná vec.“
Obaja mladí novinári sa rozpamätávajú na tragické 90. roky. „Moja mama pracovala ako šička. Ráno dostala výplatu, ale kým prišla autobusom domov, vinou inflácie si za ňu mohla kúpiť len čokoládu a kávu,“ spomína Kozma. Kolegyňa ho však poopraví: omnoho horší než ekonomická mizéria bol vraj strach z toho, čo Srbi vyvedú Maďarom. Po tom, čo Slobodan Miloševič zrušil v roku 1989 Vojvodine a Kosovu autonómiu, Maďari (no nielen oni) sa cítili ako druhoradí obyvatelia Srbska. Boli vytláčaní z úradov, polície či z univerzít. A dnes? Srbský parlament nedávno obnovil vo Vojvodine autonómiu, na ktorú delegoval desiatky právomocí z centrálnej úrovne. Vznikli národnostné rady, ktoré od štátu dostávajú peniaze, pričom zástupcovia jednotlivých menšín tie peniaze prerozdeľujú na svoju kultúru, školstvo či médiá.
.koniec Trianonu
O maďarské občianstvo nežiadajú len mladí, ktorí tak získajú aj občianstvo EÚ, a teda konkrétne výhody. V polovici januára si vybavil na konzuláte termín aj sedemdesiatnik Šimon Palkovič. Sedíme s ním v predizbe penziónu, kde sme noc predtým prespali. Sympatický starší muž sa rozrozpráva o histórii, Rakúsko-Uhorsku, dve dámy v jeho veku, manželka a majiteľka penziónu, pozorne počúvajú a nenápadne vyjadrujú súhlas s každým slovom, ktoré zaznie. Palkovič je elegán: má na sebe síce trochu obnosený, ale upravený oblek, čo je preňho dôležitý mostík k téme. „Viete, Vojvodina sa za posledné roky zmenila. Prišli sem Srbi z Kosova a iných častí bývalej Juhoslávie a na prvý pohľad spoznáte kultúrny rozdiel medzi nami. Nejde pritom o chudobu. Môžem mať 20-ročné nohavice, ale sú vyžehlené. Môžem nosiť staré topánky, ale sú vyleštené. My neodpľúvame slnečnicové jadierka len tak, kdesi na ulici. Chápete? Ten kultúrny rozdiel medzi nami a Srbmi tu bol už za monarchie. Miestna maďarská elita sa neorientovala na Belehrad, ale na Budapešť, Viedeň a Prahu.“ Aj pre Palkoviča je získanie maďarského občianstva zacelením rán po Trianone. „Ak sa pýtate, čo od maďarského občianstva očakávame, pýtate sa nesprávne. Moja generácia neočakáva od toho nič. Občianstvo nám vzali v roku 1920. Tým, že ho teraz získame, sa pre nás niečo dovŕši a uzavrie. Chceme patriť k maďarskému národu.“
Vníma aj on Slovákov ako nacionalistov? Palkovič sa len pousmeje a celý problém vysvetlí jasne a stručne: „To všetko je Trianon.“
.45 minút
V tej istej budove ako Pannon RTV v centre Subotice sídli aj predseda Zväzu vojvodinských Maďarov István Pásztor. Pre tamojších Maďarov je niekým ako náš Béla Bugár: zastupuje umiernené krídlo, ktoré je súčasťou srbskej vládnej koalície. Nie je žoviálny ako Bugár, ale rovnako ako predseda Mostu nemá rád niektoré otázky. Keď sa chceme informovať, prečo bola jeho strana kedysi proti dvojakému občianstvu a dnes ho vehementne podporuje, Pásztor znervóznie: „Už ani psa nezaujíma, čo sa stalo za posledných 15 rokov.“ V postmiloševičovskom Srbsku sa zmenilo veľa. Dnes ani radikálni nacionalisti v Belehrade nevystupujú proti Orbánovmu zákonu. Pre Srbov je dôležité mať priateľské vzťahy s Maďarskom, teda štátom, ktorý je tu vnímaný ako vstupná brána do EÚ.
Pásztor hovorí o výskumoch, podľa ktorých z celkovo štvrť milióna tamojších Maďarov 60- až 70-tisíc požiada o maďarské občianstvo ešte v tomto roku. „Zo 100 Maďarov to pre 90 znamená potvrdenie citovej väzby na maďarský národ. Tunajšia maďarská komunita sa celý čas od |Trianonu pokladala za súčasť maďarského národa a tento zákon to len potvrdzuje.“
S podobným odôvodnením sa stretávame často, opakujú ho mladí aj starí. Záujem o občianstvo je v okolí Subotice obrovský. Na miestnom konzuláte Maďarskej republiky sú až do augusta obsadené všetky termíny pre žiadateľov. Kto sa teda prihlási dnes, dostane termín až v septembri. Potom príde na konzulát, vezme si so sebou rodný, sobášny list, životopis a priamo na konzuláte vyplní spolu s pracovníkom žiadosť, čo potrvá asi 45 minút. Byrokratická procedúra vedie k vytúženému cieľu: o niekoľko mesiacov neskôr sa dotyčný srbský občan stane aj maďarským občanom.
.nem értem
O občianstvo však nemajú záujem iba roduverní Maďari. Ale aj takí, ktorí nevedia po maďarsky prehodiť ani slovko. V obci Bács neďaleko Nového Sadu žije asi 300 Maďarov. Presnejšie, Srbov s maďarským rodokmeňom. Takmer všetci už zabudli po maďarsky, keďže po druhej svetovej vojne tu bola zrušená škola s vyučovacím jazykom maďarským. Miestni Maďari tak v nasledujúcich desaťročiach splynuli so srbskou väčšinou. Pre národne orientovaných Maďarov od Subotice sú odrodilci, no pred Orbánovým zákonom sú si všetci rovní. Ak aj Bácsania preukážu, že ich predkovia boli kedysi občanmi Uhorska a ak sa pri vypĺňaní žiadosti s úradníkom ako-tak dohovoria, aj oni budú môcť raz na hraniciach vytasiť maďarský pas.
Mária Biházová je útla učiteľka hudobnej výchovy, ktorá v Bácsi rozbehla jazykové kurzy. S pomocou dotazníka zistila, že asi 60 obyvateľov Bácsa má záujem o maďarské občianstvo, pričom prví dvanásti už začali chodiť na jej jazykový kurz. Učia sa dvakrát týždenne, ale vraj im to ide ťažko – maďarčina ako cudzí jazyk nie je veru malina. „Kladiem dôraz na komunikáciu, netrápim ich gramatickými pravidlami. Po určitom čase sa dostaneme aj k preberaniu takých viet, aké budú potrebovať na úrade pri vybavovaní žiadosti. Pripravíme ich na to,“ hovorí Biházová a trochu bezradne mykne plecami: „Ale tento rok to ešte asi nebude.“
.slováci v Nadlaku
Držková polievka so smotanou, starší biely chlieb a pivo Medveď – nič tradičnejšie si v nevykúrenom hotelíku v centre Nadlaku nemôžeme o desiatej večer želať. Až 47 percent z 8 142 obyvateľov rumunského mestečka na hranici s Maďarskom tvoria Slováci (jeden silnejší s fúzami sedí oproti nám v ľudoprázdnej reštaurácii), 45 percent Rumuni a dve percentá Maďari.
„Ako sa má váš premiér... Čarnogurský?“ opýta sa domáci mäkkou slovenčinou. Pochopíme, že tu hodiny odsýpajú iný druh času. Chápeme, že o cirkuse okolo dvojakého maďarského občianstva ešte nepočul. Tvrdí však, že určite si oň požiadajú aj tunajší Slováci, ktorí vedia trochu po maďarsky. „Kupujú tam za hranicou domy, sú lacnejšie,“ dodá muž. Rumunskí Slováci žiadajúci o maďarské občianstvo?
.bez strachu: Pecica/Pécska
Z Nadlaku odchádzame smerom do rumunského vnútrozemia. Krajina, kde žije najviac zahraničných Maďarov (asi 1,5 milióna) sa plánmi Budapešti na politické cezhraničné zjednotenie národa príliš nevzrušuje. Bukurešť sa totiž správa podobne smerom k Moldavsku, kde od roku 1991 získalo rumunské občianstvo viac ako 350-tisíc Moldavcov.
Ako vidno, ľudí v strednej a východnej Európe síce vinou klesajúcej demografickej krivky ubúda, občanov však – zásluhou nacionalistov vo vláde v Budapešti či v Bukurešti, ktorí sa vedia dohodnúť a vzájomne podržať – dramaticky pribúda. V roku 2009 Rumunsko schválilo 21 999 žiadostí o udelenie občianstva pre občanov Moldavska a Ukrajiny, ktorí tak získali aj právo voliť. V Rumunsku panuje mýtus, že tak mohli v danom roku rozhodnúť o tesnom víťazstve Traiana Băsesca v prezidentských voľbách. Je síce pravda, že Rumuni z Moldavska volili takmer výlučne Băsesca, ale bolo ich voliť tak málo, že voľby v konečnom dôsledku nerozhodli.
Neďaleko za Nadlakom leží veľká obec Pecica/Pécska. Tretinu zo 14-tisíc obyvateľov tvoria Maďari. Na tunajšej budove Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (RMDSZ) visí oznam, že zajtra sa začnú školenia, ako správne vyplniť a podať žiadosť o maďarské občianstvo. „Má to pozitívny ohlas. Predpokladám, že o občianstvo požiada asi polovica tunajších Maďarov,“ vysvetľuje nám predseda miestnej RMDSZ Imre Kocsik a dodá: „Pomáhame ľuďom vyplniť žiadosti, získať rodný list a preklady, ak treba. Potom žiadosti hromadne odvezieme na matriku do Maďarska.“
Kocsik dúfa, že najmenej šesťdesiat percent rumunských Maďarov využije možnosť podať žiadosť o maďarské občianstvo. Medzi staršími je to skôr citová záležitosť, mladší dúfajú, že im to otvorí možnosti lepšieho uplatnenia. „Generácia štyridsiatnikov ostáva doma, mladší sa však už väčšinou vysťahovali, skôr na Západ ako do Maďarska,“ dodáva Kocsik, ktorý v najbližšom čase podá žiadosť o maďarské občianstvo. Bez obáv z reakcií rumunského okolia. Na otázku, či nepovažuje za neférové voči Maďarom v Maďarsku, ak sa bude môcť ako zahraničný Maďar, bez trvalého pobytu v Maďarsku, zúčastniť na tamojších parlamentných voľbách, povie: „Možno je to trochu absurdné, ale zákony sú také, tak ich treba využiť. Tunajší Maďari budú väčšinou voliť Orbána. Napokon, v minulosti bol aj tu medzi nami v Pécske, ľudia ho majú radi.“
.pokoj v duši: Kluž
V meste Kluž-Napoca/Kolozsvár požiadal už 4. januára o maďarské občianstvo aj 96-ročný Lőrinc Bíró, bývalý poštový zamestnanec. Najstarší deduško z toho nebude mať nijaký praktický osoh, skôr pokoj v duši. Narodil sa ešte v Uhorsku a rád by zomrel opäť ako maďarský občan.
Rumunská Transylvánia je v Maďarsku považovaná za oblasť, kde žijú „tí praví Maďari“. Maďarské konzuláty v Kluži a Miercurea Ciuc registrujú veľký nával žiadateľov o občianstvo. A pritom, v roku 1998 sa tu odohrával neľútostný zápas. O dvojjazyčné názvy, ktoré „rumunské úderky“ na dáciách zvykli sprejovať. A tiež o sochu, samozrejme. Prirodzenou dominantou Kluža je kostol a pred ním socha uhorského kráľa Mateja Korvína. Jeho matka bola Rumunka, no vtedajšiemu nacionalistickému primátorovi Georgi Funarovi kráľ prekážal z princípu. Sochu chránenú UNESCO nemohol len tak odstrániť, a tak dal v roku 1994 námestie prevŕtať a uzavrieť. Ale tamojší Maďari sa pri soche svojho kráľa zhromažďovali naďalej. Primátor to psychicky neuniesol, odstránil maďarský nápis a nahradil ho nápisom rumunským, odliatym z betónu. Ten škodoradostne informoval, že Korvín prehral istú bitku v Moldavsku. Maďari však k svojmu kráľovi prichádzali naďalej. Zúfalý Funar, ktorého medzitým pre prílišný radikalizmus zbavili predsedníctva v Strane rumunskej jednoty, nasadil najťažší kaliber: neďaleko od sochy dal postaviť asi 30-metrovú betónovú gilotínu na pamiatku 40-tisíc Rumunov „zavraždených besnými Maďarmi v priebehu revolúcie 1848“. Dnes je Funar minulosťou, Korvín zostal.
.zrastanie národa: Arad
Jednoducho zariadená kancelária v centre mesta, tri stoly a trpezlivo čakajúci žiadatelia o občianstvo: tak vyzerá kancelária Centier demokracie v rumunskom Arade. Túto organizáciu vytvorila Sedmohradská maďarská národná rada (EMNT), na čele ktorej stojí duchovný reformovanej cirkvi László Tőkés, známy ešte z čias revolúcie proti Ceausescovi v roku 1989. Stručná analógia: vo svojich požiadavkách radikálnejší, Orbánovi blízky, no politicky zatiaľ bezvýznamný EMNT pripomína SMK, zatiaľ čo RMDSZ ako koaličný člen viacerých rumunských vlád skôr náš Most-Híd.
V meste Arad žije asi 14-tisíc Maďarov, v celej župe 40-tisíc. „V januári sme mali 645 záujemcov o maďarské občianstvo, našou prvoradou úlohou je vybavovať pre nich potrebné doklady,“ vysvetľuje riaditeľ kancelárie Miklós Murvai s tým, že na túto agendu bude nadväzovať projekt „Je dobré byť Maďarom“, od ktorého očakávajú pozdvihnutie národného uvedomenia pre tých, ktorí žijú v izolovaných komunitách. „Nie každý prežíva v plnej miere svoju identitu. Viacerí Rumuni sa pýtajú tunajších Maďarov, prečo chcú získať maďarské občianstvo, keď k Maďarom už nepatria, no Rumuni ich neprijali za svojich. Ocitli sa frustrovaní vo vákuu. Odhadujem, že sa to týka desiatich až pätnástich percent tunajších Maďarov,“ dodáva Murvai s tým, že po prvom nápore starších žiadateľov teraz vo februári prichádzajú vo veľkom aj tí mladí. Silnou kategóriou sú manželia v strednom veku, ktorí si občianstvo vybavujú aj pre svojich potomkov.
Murvai je k činnosti RMDSZ kritický. Hovorí, že z politického hľadiska nemajú chrbticu, lavírujú, aby sa udržali vo vláde a zásadné veci ako kultúrnu autonómiu ani neotvárajú. Aj preto im vraj ubúdajú voliči. Murvai otvorene hovorí o dvojakom občianstve ako o ceste k zrastaniu národa: „Je úplne jedno, kde boli vytýčené trianonské hranice – každý Maďar za hranicami patrí k národu.“ Tvrdý postoj Slovenska v otázke občianstva nechápe: „Slovák na Slovensku nebude chudobnejší, ak Maďari budú mať dvojaké občianstvo. Nechápem, prečo sa Slovensko nepoučí od Rumunska, kde majú menšiny oveľa širšie práva.“
.ako v Komárne?
Je to dosť absurdné, počúvať v balkánskych krajinách, ktoré si iba nedávno prežili vojny, že Slováci sú „frustrovaní nacionalisti“. Stačí sa však vrátiť zo Srbska a z Rumunska k nám do Komárna a rýchlo si uvedomíte rozdiel: tam sú otvorení, tu sa ľuďom na tému dvojakého občianstva hovoriť nechce. Ficov trestajúci „antizákon“ – po minulom týždni naďalej platný – pôsobí odstrašujúco. Nie však na každého. Podnikateľ Tomáš Jandás má maďarskú národnosť, doteraz však neuvažoval, že si požiada o maďarské občianstvo. Presvedčilo ho až aktuálne dianie v parlamente. „Som donútený tak urobiť. Pán Matovič ani nikto iný nás neochráni,“ tvrdí. Podobne to vidí architekt Nándor Litomericzky, s ktorým sa stretávame v kaviarni Carpathia na Nádvorí Európy (pozri rozhovor).
O maďarské občianstvo čoskoro požiada aj herec Oliver Boldoghy, ktorý vystupuje aj v predstaveniach SND. „Pre mňa je to srdcová záležitosť, určite o občianstvo požiadam, práve si zháňam potrebné dokumenty.” Nebojí sa straty slovenského občianstva? “V žiadnom prípade sa ho nechcem vzdať, chcem tu žiť, pracovať a vychovávať svoje deti. Našim úradom teda nebudem nahlasovať, že som požiadal o maďarské občianstvo.”
Herec a riaditeľ Jókaiho divadla Tibor Tóth pochádza z obce Slemence na slovensko-ukrajinskej hranici, ktorú rozdelili po vojne, pričom v obidvoch jej častiach žijú Maďari. Režisér Jaro Vojtek o nej nakrútil skvelý dokument Hranica. Prvotná túžba rozdelených rodín po opätovnom spojení sa groteskne zmenila na hnev – dedina od zriadenia priechodu pred pár rokmi čelí nájazdom zo širokého okolia za lacnejšími ukrajinskými cigaretami a alkoholom. „Pri každej návšteve prisahám, že som túto hranicu prekročil poslednýkrát,“ smeje sa Tóth. Podobne ako dedina je rozdelená aj jeho identita. Študoval v Bratislave aj v Budapešti, hrával vo viacerých divadlách v Maďarsku. „Keď idem do Maďarska, som pre nich Slovák, v Bratislave som Maďar,“ hovorí s tým, že sa ešte nerozhodol, či požiada o dvojaké občianstvo. Ak by to však urobil, určite by to neutajoval, čo mu pripadá ponižujúce. Chápe to ako citovú záležitosť, vec príslušnosti k svojej tradícii. „Z úcty k predkom, k svojmu starému otcovi o občianstvo možno požiadam. No nič od toho neočakávam. Odložím maďarský pas do šuplíka spoločne so slovenským a ktorý prvý vytiahnem, ten si vezmem. Jedno oko sa teraz smeje, druhé plače,“ dodáva na záver Tóth s tým, že nebude z neho väčší Maďar, ak bude mať maďarské občianstvo – ten pocit si totiž nosí v srdci a nepotrebuje k nemu nijaký dokument.
Na Slovensku je celkom iná atmosféra. Naši Maďari vyčkávajú, v parlamente sa vedú horkokrvné debaty a noviny špekulujú o konci Radičovej vlády. Na prvý pohľad absurdný obraz.
.srbská harmónia
„Pre mňa je Slovensko frustrovaná, nacionalistická krajina,“ hovorí novinárka Márta Fehérová z vojvodinskej televízie a rozhlasu pre menšinových Maďarov. Zhovárame sa v sídle Pannon RTV v pohraničnej Subotici, ktorá má okolo 150-tisíc obyvateľov, z čoho asi tretinu tvoria Maďari. Slovenským ušiam znejú slová srbských Maďarov neuveriteľne: o svojom domovskom štáte, ktorý nie tak dávno opantal nacionalistický krvavý ošiaľ a ktorý Budapešť ešte pred siedmimi rokmi obviňovala, že podnecuje etnické násilnosti vo Vojvodine, dnes tunajší Maďari hovoria ako o príklade harmonického spolužitia národností. A krútia hlavou nad tým, čo sa deje na Slovensku. Máme sa hanbiť alebo vysvetľovať, že všetko je trochu zložitejšie?
Tridsiatnička Fehérová hovorí s úplnou samozrejmosťou, že aj ona si požiada o občianstvo. Jej kolega novinár, 25-ročný Zoltán Kozma, má už procedúru za sebou: „Moja rodina bola medzi prvými, žiadosť sme odovzdali už tretieho januára o 8.30. Pýtate sa, prečo? Nič materiálne v tom nie je. Pre mňa ako Maďara to bola jednoznačná vec.“
Obaja mladí novinári sa rozpamätávajú na tragické 90. roky. „Moja mama pracovala ako šička. Ráno dostala výplatu, ale kým prišla autobusom domov, vinou inflácie si za ňu mohla kúpiť len čokoládu a kávu,“ spomína Kozma. Kolegyňa ho však poopraví: omnoho horší než ekonomická mizéria bol vraj strach z toho, čo Srbi vyvedú Maďarom. Po tom, čo Slobodan Miloševič zrušil v roku 1989 Vojvodine a Kosovu autonómiu, Maďari (no nielen oni) sa cítili ako druhoradí obyvatelia Srbska. Boli vytláčaní z úradov, polície či z univerzít. A dnes? Srbský parlament nedávno obnovil vo Vojvodine autonómiu, na ktorú delegoval desiatky právomocí z centrálnej úrovne. Vznikli národnostné rady, ktoré od štátu dostávajú peniaze, pričom zástupcovia jednotlivých menšín tie peniaze prerozdeľujú na svoju kultúru, školstvo či médiá.
.koniec Trianonu
O maďarské občianstvo nežiadajú len mladí, ktorí tak získajú aj občianstvo EÚ, a teda konkrétne výhody. V polovici januára si vybavil na konzuláte termín aj sedemdesiatnik Šimon Palkovič. Sedíme s ním v predizbe penziónu, kde sme noc predtým prespali. Sympatický starší muž sa rozrozpráva o histórii, Rakúsko-Uhorsku, dve dámy v jeho veku, manželka a majiteľka penziónu, pozorne počúvajú a nenápadne vyjadrujú súhlas s každým slovom, ktoré zaznie. Palkovič je elegán: má na sebe síce trochu obnosený, ale upravený oblek, čo je preňho dôležitý mostík k téme. „Viete, Vojvodina sa za posledné roky zmenila. Prišli sem Srbi z Kosova a iných častí bývalej Juhoslávie a na prvý pohľad spoznáte kultúrny rozdiel medzi nami. Nejde pritom o chudobu. Môžem mať 20-ročné nohavice, ale sú vyžehlené. Môžem nosiť staré topánky, ale sú vyleštené. My neodpľúvame slnečnicové jadierka len tak, kdesi na ulici. Chápete? Ten kultúrny rozdiel medzi nami a Srbmi tu bol už za monarchie. Miestna maďarská elita sa neorientovala na Belehrad, ale na Budapešť, Viedeň a Prahu.“ Aj pre Palkoviča je získanie maďarského občianstva zacelením rán po Trianone. „Ak sa pýtate, čo od maďarského občianstva očakávame, pýtate sa nesprávne. Moja generácia neočakáva od toho nič. Občianstvo nám vzali v roku 1920. Tým, že ho teraz získame, sa pre nás niečo dovŕši a uzavrie. Chceme patriť k maďarskému národu.“
Vníma aj on Slovákov ako nacionalistov? Palkovič sa len pousmeje a celý problém vysvetlí jasne a stručne: „To všetko je Trianon.“
.45 minút
V tej istej budove ako Pannon RTV v centre Subotice sídli aj predseda Zväzu vojvodinských Maďarov István Pásztor. Pre tamojších Maďarov je niekým ako náš Béla Bugár: zastupuje umiernené krídlo, ktoré je súčasťou srbskej vládnej koalície. Nie je žoviálny ako Bugár, ale rovnako ako predseda Mostu nemá rád niektoré otázky. Keď sa chceme informovať, prečo bola jeho strana kedysi proti dvojakému občianstvu a dnes ho vehementne podporuje, Pásztor znervóznie: „Už ani psa nezaujíma, čo sa stalo za posledných 15 rokov.“ V postmiloševičovskom Srbsku sa zmenilo veľa. Dnes ani radikálni nacionalisti v Belehrade nevystupujú proti Orbánovmu zákonu. Pre Srbov je dôležité mať priateľské vzťahy s Maďarskom, teda štátom, ktorý je tu vnímaný ako vstupná brána do EÚ.
Pásztor hovorí o výskumoch, podľa ktorých z celkovo štvrť milióna tamojších Maďarov 60- až 70-tisíc požiada o maďarské občianstvo ešte v tomto roku. „Zo 100 Maďarov to pre 90 znamená potvrdenie citovej väzby na maďarský národ. Tunajšia maďarská komunita sa celý čas od |Trianonu pokladala za súčasť maďarského národa a tento zákon to len potvrdzuje.“
S podobným odôvodnením sa stretávame často, opakujú ho mladí aj starí. Záujem o občianstvo je v okolí Subotice obrovský. Na miestnom konzuláte Maďarskej republiky sú až do augusta obsadené všetky termíny pre žiadateľov. Kto sa teda prihlási dnes, dostane termín až v septembri. Potom príde na konzulát, vezme si so sebou rodný, sobášny list, životopis a priamo na konzuláte vyplní spolu s pracovníkom žiadosť, čo potrvá asi 45 minút. Byrokratická procedúra vedie k vytúženému cieľu: o niekoľko mesiacov neskôr sa dotyčný srbský občan stane aj maďarským občanom.
.nem értem
O občianstvo však nemajú záujem iba roduverní Maďari. Ale aj takí, ktorí nevedia po maďarsky prehodiť ani slovko. V obci Bács neďaleko Nového Sadu žije asi 300 Maďarov. Presnejšie, Srbov s maďarským rodokmeňom. Takmer všetci už zabudli po maďarsky, keďže po druhej svetovej vojne tu bola zrušená škola s vyučovacím jazykom maďarským. Miestni Maďari tak v nasledujúcich desaťročiach splynuli so srbskou väčšinou. Pre národne orientovaných Maďarov od Subotice sú odrodilci, no pred Orbánovým zákonom sú si všetci rovní. Ak aj Bácsania preukážu, že ich predkovia boli kedysi občanmi Uhorska a ak sa pri vypĺňaní žiadosti s úradníkom ako-tak dohovoria, aj oni budú môcť raz na hraniciach vytasiť maďarský pas.
Mária Biházová je útla učiteľka hudobnej výchovy, ktorá v Bácsi rozbehla jazykové kurzy. S pomocou dotazníka zistila, že asi 60 obyvateľov Bácsa má záujem o maďarské občianstvo, pričom prví dvanásti už začali chodiť na jej jazykový kurz. Učia sa dvakrát týždenne, ale vraj im to ide ťažko – maďarčina ako cudzí jazyk nie je veru malina. „Kladiem dôraz na komunikáciu, netrápim ich gramatickými pravidlami. Po určitom čase sa dostaneme aj k preberaniu takých viet, aké budú potrebovať na úrade pri vybavovaní žiadosti. Pripravíme ich na to,“ hovorí Biházová a trochu bezradne mykne plecami: „Ale tento rok to ešte asi nebude.“
.slováci v Nadlaku
Držková polievka so smotanou, starší biely chlieb a pivo Medveď – nič tradičnejšie si v nevykúrenom hotelíku v centre Nadlaku nemôžeme o desiatej večer želať. Až 47 percent z 8 142 obyvateľov rumunského mestečka na hranici s Maďarskom tvoria Slováci (jeden silnejší s fúzami sedí oproti nám v ľudoprázdnej reštaurácii), 45 percent Rumuni a dve percentá Maďari.
„Ako sa má váš premiér... Čarnogurský?“ opýta sa domáci mäkkou slovenčinou. Pochopíme, že tu hodiny odsýpajú iný druh času. Chápeme, že o cirkuse okolo dvojakého maďarského občianstva ešte nepočul. Tvrdí však, že určite si oň požiadajú aj tunajší Slováci, ktorí vedia trochu po maďarsky. „Kupujú tam za hranicou domy, sú lacnejšie,“ dodá muž. Rumunskí Slováci žiadajúci o maďarské občianstvo?
.bez strachu: Pecica/Pécska
Z Nadlaku odchádzame smerom do rumunského vnútrozemia. Krajina, kde žije najviac zahraničných Maďarov (asi 1,5 milióna) sa plánmi Budapešti na politické cezhraničné zjednotenie národa príliš nevzrušuje. Bukurešť sa totiž správa podobne smerom k Moldavsku, kde od roku 1991 získalo rumunské občianstvo viac ako 350-tisíc Moldavcov.
Ako vidno, ľudí v strednej a východnej Európe síce vinou klesajúcej demografickej krivky ubúda, občanov však – zásluhou nacionalistov vo vláde v Budapešti či v Bukurešti, ktorí sa vedia dohodnúť a vzájomne podržať – dramaticky pribúda. V roku 2009 Rumunsko schválilo 21 999 žiadostí o udelenie občianstva pre občanov Moldavska a Ukrajiny, ktorí tak získali aj právo voliť. V Rumunsku panuje mýtus, že tak mohli v danom roku rozhodnúť o tesnom víťazstve Traiana Băsesca v prezidentských voľbách. Je síce pravda, že Rumuni z Moldavska volili takmer výlučne Băsesca, ale bolo ich voliť tak málo, že voľby v konečnom dôsledku nerozhodli.
Neďaleko za Nadlakom leží veľká obec Pecica/Pécska. Tretinu zo 14-tisíc obyvateľov tvoria Maďari. Na tunajšej budove Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (RMDSZ) visí oznam, že zajtra sa začnú školenia, ako správne vyplniť a podať žiadosť o maďarské občianstvo. „Má to pozitívny ohlas. Predpokladám, že o občianstvo požiada asi polovica tunajších Maďarov,“ vysvetľuje nám predseda miestnej RMDSZ Imre Kocsik a dodá: „Pomáhame ľuďom vyplniť žiadosti, získať rodný list a preklady, ak treba. Potom žiadosti hromadne odvezieme na matriku do Maďarska.“
Kocsik dúfa, že najmenej šesťdesiat percent rumunských Maďarov využije možnosť podať žiadosť o maďarské občianstvo. Medzi staršími je to skôr citová záležitosť, mladší dúfajú, že im to otvorí možnosti lepšieho uplatnenia. „Generácia štyridsiatnikov ostáva doma, mladší sa však už väčšinou vysťahovali, skôr na Západ ako do Maďarska,“ dodáva Kocsik, ktorý v najbližšom čase podá žiadosť o maďarské občianstvo. Bez obáv z reakcií rumunského okolia. Na otázku, či nepovažuje za neférové voči Maďarom v Maďarsku, ak sa bude môcť ako zahraničný Maďar, bez trvalého pobytu v Maďarsku, zúčastniť na tamojších parlamentných voľbách, povie: „Možno je to trochu absurdné, ale zákony sú také, tak ich treba využiť. Tunajší Maďari budú väčšinou voliť Orbána. Napokon, v minulosti bol aj tu medzi nami v Pécske, ľudia ho majú radi.“
.pokoj v duši: Kluž
V meste Kluž-Napoca/Kolozsvár požiadal už 4. januára o maďarské občianstvo aj 96-ročný Lőrinc Bíró, bývalý poštový zamestnanec. Najstarší deduško z toho nebude mať nijaký praktický osoh, skôr pokoj v duši. Narodil sa ešte v Uhorsku a rád by zomrel opäť ako maďarský občan.
Rumunská Transylvánia je v Maďarsku považovaná za oblasť, kde žijú „tí praví Maďari“. Maďarské konzuláty v Kluži a Miercurea Ciuc registrujú veľký nával žiadateľov o občianstvo. A pritom, v roku 1998 sa tu odohrával neľútostný zápas. O dvojjazyčné názvy, ktoré „rumunské úderky“ na dáciách zvykli sprejovať. A tiež o sochu, samozrejme. Prirodzenou dominantou Kluža je kostol a pred ním socha uhorského kráľa Mateja Korvína. Jeho matka bola Rumunka, no vtedajšiemu nacionalistickému primátorovi Georgi Funarovi kráľ prekážal z princípu. Sochu chránenú UNESCO nemohol len tak odstrániť, a tak dal v roku 1994 námestie prevŕtať a uzavrieť. Ale tamojší Maďari sa pri soche svojho kráľa zhromažďovali naďalej. Primátor to psychicky neuniesol, odstránil maďarský nápis a nahradil ho nápisom rumunským, odliatym z betónu. Ten škodoradostne informoval, že Korvín prehral istú bitku v Moldavsku. Maďari však k svojmu kráľovi prichádzali naďalej. Zúfalý Funar, ktorého medzitým pre prílišný radikalizmus zbavili predsedníctva v Strane rumunskej jednoty, nasadil najťažší kaliber: neďaleko od sochy dal postaviť asi 30-metrovú betónovú gilotínu na pamiatku 40-tisíc Rumunov „zavraždených besnými Maďarmi v priebehu revolúcie 1848“. Dnes je Funar minulosťou, Korvín zostal.
.zrastanie národa: Arad
Jednoducho zariadená kancelária v centre mesta, tri stoly a trpezlivo čakajúci žiadatelia o občianstvo: tak vyzerá kancelária Centier demokracie v rumunskom Arade. Túto organizáciu vytvorila Sedmohradská maďarská národná rada (EMNT), na čele ktorej stojí duchovný reformovanej cirkvi László Tőkés, známy ešte z čias revolúcie proti Ceausescovi v roku 1989. Stručná analógia: vo svojich požiadavkách radikálnejší, Orbánovi blízky, no politicky zatiaľ bezvýznamný EMNT pripomína SMK, zatiaľ čo RMDSZ ako koaličný člen viacerých rumunských vlád skôr náš Most-Híd.
V meste Arad žije asi 14-tisíc Maďarov, v celej župe 40-tisíc. „V januári sme mali 645 záujemcov o maďarské občianstvo, našou prvoradou úlohou je vybavovať pre nich potrebné doklady,“ vysvetľuje riaditeľ kancelárie Miklós Murvai s tým, že na túto agendu bude nadväzovať projekt „Je dobré byť Maďarom“, od ktorého očakávajú pozdvihnutie národného uvedomenia pre tých, ktorí žijú v izolovaných komunitách. „Nie každý prežíva v plnej miere svoju identitu. Viacerí Rumuni sa pýtajú tunajších Maďarov, prečo chcú získať maďarské občianstvo, keď k Maďarom už nepatria, no Rumuni ich neprijali za svojich. Ocitli sa frustrovaní vo vákuu. Odhadujem, že sa to týka desiatich až pätnástich percent tunajších Maďarov,“ dodáva Murvai s tým, že po prvom nápore starších žiadateľov teraz vo februári prichádzajú vo veľkom aj tí mladí. Silnou kategóriou sú manželia v strednom veku, ktorí si občianstvo vybavujú aj pre svojich potomkov.
Murvai je k činnosti RMDSZ kritický. Hovorí, že z politického hľadiska nemajú chrbticu, lavírujú, aby sa udržali vo vláde a zásadné veci ako kultúrnu autonómiu ani neotvárajú. Aj preto im vraj ubúdajú voliči. Murvai otvorene hovorí o dvojakom občianstve ako o ceste k zrastaniu národa: „Je úplne jedno, kde boli vytýčené trianonské hranice – každý Maďar za hranicami patrí k národu.“ Tvrdý postoj Slovenska v otázke občianstva nechápe: „Slovák na Slovensku nebude chudobnejší, ak Maďari budú mať dvojaké občianstvo. Nechápem, prečo sa Slovensko nepoučí od Rumunska, kde majú menšiny oveľa širšie práva.“
.ako v Komárne?
Je to dosť absurdné, počúvať v balkánskych krajinách, ktoré si iba nedávno prežili vojny, že Slováci sú „frustrovaní nacionalisti“. Stačí sa však vrátiť zo Srbska a z Rumunska k nám do Komárna a rýchlo si uvedomíte rozdiel: tam sú otvorení, tu sa ľuďom na tému dvojakého občianstva hovoriť nechce. Ficov trestajúci „antizákon“ – po minulom týždni naďalej platný – pôsobí odstrašujúco. Nie však na každého. Podnikateľ Tomáš Jandás má maďarskú národnosť, doteraz však neuvažoval, že si požiada o maďarské občianstvo. Presvedčilo ho až aktuálne dianie v parlamente. „Som donútený tak urobiť. Pán Matovič ani nikto iný nás neochráni,“ tvrdí. Podobne to vidí architekt Nándor Litomericzky, s ktorým sa stretávame v kaviarni Carpathia na Nádvorí Európy (pozri rozhovor).
O maďarské občianstvo čoskoro požiada aj herec Oliver Boldoghy, ktorý vystupuje aj v predstaveniach SND. „Pre mňa je to srdcová záležitosť, určite o občianstvo požiadam, práve si zháňam potrebné dokumenty.” Nebojí sa straty slovenského občianstva? “V žiadnom prípade sa ho nechcem vzdať, chcem tu žiť, pracovať a vychovávať svoje deti. Našim úradom teda nebudem nahlasovať, že som požiadal o maďarské občianstvo.”
Herec a riaditeľ Jókaiho divadla Tibor Tóth pochádza z obce Slemence na slovensko-ukrajinskej hranici, ktorú rozdelili po vojne, pričom v obidvoch jej častiach žijú Maďari. Režisér Jaro Vojtek o nej nakrútil skvelý dokument Hranica. Prvotná túžba rozdelených rodín po opätovnom spojení sa groteskne zmenila na hnev – dedina od zriadenia priechodu pred pár rokmi čelí nájazdom zo širokého okolia za lacnejšími ukrajinskými cigaretami a alkoholom. „Pri každej návšteve prisahám, že som túto hranicu prekročil poslednýkrát,“ smeje sa Tóth. Podobne ako dedina je rozdelená aj jeho identita. Študoval v Bratislave aj v Budapešti, hrával vo viacerých divadlách v Maďarsku. „Keď idem do Maďarska, som pre nich Slovák, v Bratislave som Maďar,“ hovorí s tým, že sa ešte nerozhodol, či požiada o dvojaké občianstvo. Ak by to však urobil, určite by to neutajoval, čo mu pripadá ponižujúce. Chápe to ako citovú záležitosť, vec príslušnosti k svojej tradícii. „Z úcty k predkom, k svojmu starému otcovi o občianstvo možno požiadam. No nič od toho neočakávam. Odložím maďarský pas do šuplíka spoločne so slovenským a ktorý prvý vytiahnem, ten si vezmem. Jedno oko sa teraz smeje, druhé plače,“ dodáva na záver Tóth s tým, že nebude z neho väčší Maďar, ak bude mať maďarské občianstvo – ten pocit si totiž nosí v srdci a nepotrebuje k nemu nijaký dokument.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.