FILM Američan Réžia: Anton Corbijn
Američan režiséra Antona Corbijna oživuje jednu z klasických zápletiek kriminálneho žánru: mlčanlivý džentlmen, pohybujúci sa na temnej strane zákona, sa túži vymaniť zo zovretia podsvetia, zisťuje však, že tá snaha ho môže stáť život. V prípade filmu Američan je týmto uhladeným hrdinom nájomný vrah Jack, ktorý prichádza do malebnej talianskej dedinky, aby dokončil svoju poslednú úlohu a začal celkom odznova. Zamiluje sa, spriatelí sa s miestnym kňazom; postavy z jeho minulosti sú mu však sústavne v pätách. Film má minimalistickú zápletku, obíde sa bez dramatických situácií alebo nečakaných okamihov. Postavy zostávajú jasne vyprofilovanými typmi (introvertný zabijak, nekomplikovaná kráska, otcovská figúra, rafinovaný nepriateľ), definovanými pravidlami žánru, niet tu žiadnej snahy o hlbšiu psychológiu jednotlivých charakterov. Anton Corbijn, ktorý sa preslávil ako tvorca videoklipov, prejavil v tomto filme unikátne vizuálne cítenie. Režisér sa vracia k tradícii rozprávania obrazmi, ktorú v súčasnej kinematografii zatieňuje dôraz na dialógy. Pomocou premyslene komponovaných obrazov dokáže znázorniť širokú škálu pocitov hlavného hrdinu, od osamelej izolovanosti až po narastajúcu úzkosť a prenikavý pocit ohrozenia. Dôležitú úlohu zohráva aj hudobná zložka, ktorá pomáha dotvárať melancholickú atmosféru pomaly plynúceho filmu. Mimoriadne vhodnou voľbou bolo obsadenie Georgea Clooneyho, charizmatický herec prepožičal hlavnému hrdinovi potrebnú noblesu a šarm. Corbijn nakrútil vydarený žánrový kúsok bez vyšších ambícií, ktorý uchváti priezračnou atmosférou a podmanivým vizuálom.
.ľuba Heinzlová
DIVADLO ROZBITÝ DŽBÁN SND
Na začiatku nebola žena, ale medirytina, ktorá inšpirovala nemeckého dramatika Heinricha von Kleista na napísanie divadelnej hry Rozbitý džbán. A hoci tá má už vyše dvesto rokov, správanie verejných činiteľov, ktoré pertraktuje, je porovnateľné, ak nie identické so situáciou na mnohých úradoch aj dnes. V centre pozornosti stojí súdny spor, ktorý preverí bezúhonnosť nielen zúčastnených strán, ale i súdneho radcu a pojednávajúceho richtára. Zneužívanie moci. Korupcia. Konflikt záujmov. Príbeh dielka je jednoduchý, myšlienka priamočiara. Rovnaká je aj inscenácia SND Bratislava v réžii šéfa činohry Vladimíra Strniska. Nepočítajúc kde-tu aktualizovaný text, len máločo v Rozbitom džbáne vytvára paralelu medzi minulosťou a súčasnosťou. Akúkoľvek ilúziu nadčasovosti hry znemožňuje aj príliš realisticky ošumelá scéna, ktorá odkazuje na doby dávno minulé. Spoľahnutie sa na text je síce uznaniahodný postoj, ale je vyhýbanie sa dôraznejšiemu autorskému vkladu, umeleckému názoru či konkrétnejšiemu akcentu na spoločenský presah cestou, ktorou by malo divadlo v dnešnej dobe kráčať? Pri takom vágnom inscenačnom zámere potom možno oceniť už len individuálne herecké výstupy, ako napríklad zanietenú explikáciu histórie džbánu v podaní Ingrid Timkovej, a po odchode z divadla zauvažovať nad účelnosťou využitia verejných zdrojov, z ktorých vznikla aj táto inscenácia.
.peter Scherhaufer
KNIHA Frank Rossavik: Deváté dítě Kniha Zlín, 2010
Bez spomínania a pripomínania zabúdame. Nakoniec zabudneme celkom. A ak naozaj zabudneme, tak sme nebezpečne blízko k tomu aby sme zopakovali hlúposti a hrôzy, ktoré sa už raz stali. Kniha nórskeho novinára Franka Rossavika pripomína. Deviate dieťa je príbehom bratislavského chlapca menom Edgar Brichta. Druhá svetová vojna a to, čo sa dialo v slovenskom štáte, jeho život dramaticky zasiahla. Obrala ho o rodičov, sestru a všetkých príbuzných a dala mu pestúnov v Nórsku. Ako sa žilo malému utečencovi židovského pôvodu, keď sedel za jedným stolom so svojím pestúnom, kariérnym politikom Nórskej národno-socialistickej strany (ktorá sa postupne stala nórskou nacistickou stranou), sa veľa nedozvedáme, je to tým, že autor pracuje výhradne s historickými udalosťami, faktami, spomienkami Edgara a jeho rovesníkov. Zrejme pre silu a zručné narábanie s faktami, pre úctu k pamäti je to silný príbeh o rozhodnutiach a ich dôsledkoch. Edgarovi do života vstupujú ľudia riskujúci svoje životy, kamaráti, ďalší pestúni, organizácie, úrady. Po vojne sa snaží nájsť príbuzných v Československu, tí však všetci zomreli v koncentrákoch. Komplikovane a s pomocou nórskych pestúnov (áno, tých fašistov) sa dostáva do Ameriky, kde prežíva zvyšok svojho života. V tejto knihe je skrytých niekoľko „filmov“ a ani v jednom neplatí allenovská rovnica komédia = tragédia + čas. Tragédia zostáva tragédiou. A tragédie si treba pripomínať. Nielen preto, že sa – tak ako príbeh Edgara Brichtu – týkajú aj našej histórie.
.natália Pišútová
Američan režiséra Antona Corbijna oživuje jednu z klasických zápletiek kriminálneho žánru: mlčanlivý džentlmen, pohybujúci sa na temnej strane zákona, sa túži vymaniť zo zovretia podsvetia, zisťuje však, že tá snaha ho môže stáť život. V prípade filmu Američan je týmto uhladeným hrdinom nájomný vrah Jack, ktorý prichádza do malebnej talianskej dedinky, aby dokončil svoju poslednú úlohu a začal celkom odznova. Zamiluje sa, spriatelí sa s miestnym kňazom; postavy z jeho minulosti sú mu však sústavne v pätách. Film má minimalistickú zápletku, obíde sa bez dramatických situácií alebo nečakaných okamihov. Postavy zostávajú jasne vyprofilovanými typmi (introvertný zabijak, nekomplikovaná kráska, otcovská figúra, rafinovaný nepriateľ), definovanými pravidlami žánru, niet tu žiadnej snahy o hlbšiu psychológiu jednotlivých charakterov. Anton Corbijn, ktorý sa preslávil ako tvorca videoklipov, prejavil v tomto filme unikátne vizuálne cítenie. Režisér sa vracia k tradícii rozprávania obrazmi, ktorú v súčasnej kinematografii zatieňuje dôraz na dialógy. Pomocou premyslene komponovaných obrazov dokáže znázorniť širokú škálu pocitov hlavného hrdinu, od osamelej izolovanosti až po narastajúcu úzkosť a prenikavý pocit ohrozenia. Dôležitú úlohu zohráva aj hudobná zložka, ktorá pomáha dotvárať melancholickú atmosféru pomaly plynúceho filmu. Mimoriadne vhodnou voľbou bolo obsadenie Georgea Clooneyho, charizmatický herec prepožičal hlavnému hrdinovi potrebnú noblesu a šarm. Corbijn nakrútil vydarený žánrový kúsok bez vyšších ambícií, ktorý uchváti priezračnou atmosférou a podmanivým vizuálom.
.ľuba Heinzlová
DIVADLO ROZBITÝ DŽBÁN SND
Na začiatku nebola žena, ale medirytina, ktorá inšpirovala nemeckého dramatika Heinricha von Kleista na napísanie divadelnej hry Rozbitý džbán. A hoci tá má už vyše dvesto rokov, správanie verejných činiteľov, ktoré pertraktuje, je porovnateľné, ak nie identické so situáciou na mnohých úradoch aj dnes. V centre pozornosti stojí súdny spor, ktorý preverí bezúhonnosť nielen zúčastnených strán, ale i súdneho radcu a pojednávajúceho richtára. Zneužívanie moci. Korupcia. Konflikt záujmov. Príbeh dielka je jednoduchý, myšlienka priamočiara. Rovnaká je aj inscenácia SND Bratislava v réžii šéfa činohry Vladimíra Strniska. Nepočítajúc kde-tu aktualizovaný text, len máločo v Rozbitom džbáne vytvára paralelu medzi minulosťou a súčasnosťou. Akúkoľvek ilúziu nadčasovosti hry znemožňuje aj príliš realisticky ošumelá scéna, ktorá odkazuje na doby dávno minulé. Spoľahnutie sa na text je síce uznaniahodný postoj, ale je vyhýbanie sa dôraznejšiemu autorskému vkladu, umeleckému názoru či konkrétnejšiemu akcentu na spoločenský presah cestou, ktorou by malo divadlo v dnešnej dobe kráčať? Pri takom vágnom inscenačnom zámere potom možno oceniť už len individuálne herecké výstupy, ako napríklad zanietenú explikáciu histórie džbánu v podaní Ingrid Timkovej, a po odchode z divadla zauvažovať nad účelnosťou využitia verejných zdrojov, z ktorých vznikla aj táto inscenácia.
.peter Scherhaufer
KNIHA Frank Rossavik: Deváté dítě Kniha Zlín, 2010
Bez spomínania a pripomínania zabúdame. Nakoniec zabudneme celkom. A ak naozaj zabudneme, tak sme nebezpečne blízko k tomu aby sme zopakovali hlúposti a hrôzy, ktoré sa už raz stali. Kniha nórskeho novinára Franka Rossavika pripomína. Deviate dieťa je príbehom bratislavského chlapca menom Edgar Brichta. Druhá svetová vojna a to, čo sa dialo v slovenskom štáte, jeho život dramaticky zasiahla. Obrala ho o rodičov, sestru a všetkých príbuzných a dala mu pestúnov v Nórsku. Ako sa žilo malému utečencovi židovského pôvodu, keď sedel za jedným stolom so svojím pestúnom, kariérnym politikom Nórskej národno-socialistickej strany (ktorá sa postupne stala nórskou nacistickou stranou), sa veľa nedozvedáme, je to tým, že autor pracuje výhradne s historickými udalosťami, faktami, spomienkami Edgara a jeho rovesníkov. Zrejme pre silu a zručné narábanie s faktami, pre úctu k pamäti je to silný príbeh o rozhodnutiach a ich dôsledkoch. Edgarovi do života vstupujú ľudia riskujúci svoje životy, kamaráti, ďalší pestúni, organizácie, úrady. Po vojne sa snaží nájsť príbuzných v Československu, tí však všetci zomreli v koncentrákoch. Komplikovane a s pomocou nórskych pestúnov (áno, tých fašistov) sa dostáva do Ameriky, kde prežíva zvyšok svojho života. V tejto knihe je skrytých niekoľko „filmov“ a ani v jednom neplatí allenovská rovnica komédia = tragédia + čas. Tragédia zostáva tragédiou. A tragédie si treba pripomínať. Nielen preto, že sa – tak ako príbeh Edgara Brichtu – týkajú aj našej histórie.
.natália Pišútová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.