Minulý rok na jar vo voľbách sociálna demokracia nedostala toľko hlasov, ako sa všeobecne čakalo, a tak bolo možné vytvoriť súčasnú českú stredo-pravicovú trojkoaličnú vládu. Mnohí ľudia chápali výsledok májových volieb ako nezaslúžené šťastie pravice – ale aj ako poslednú realistickú príležitosť na reformy. Ak nemá štátny rozpočet skrachovať, deficit sa musí skrotiť a „kto, ak nie my; a kedy, ak nie teraz“?
Lenže vládna koalícia sa na jeseň 2010 začala čím ďalej, tým viacej hádať. Čo sa týka straníckej nesvornosti, táto vláda je unikátna, minimálne tak vyzerá. Topolánek mal v parlamente vačšinu jedného hlasu, ale lídri strán jeho koalície – teda Topolánek, Kalousek a Bursík – si vzájomne, takpovediac, „sadli“. Nie je žiadnym tajomstvom, že osobné vzťahy lídrov tejto koalície – teda Nečasa, Kalouska a Bártu – sú oveľa chladnejšie a vôbec nie priateľské. Preto súčasná vláda pôsobí viac ako disfunkčná, aj keď má z dvoch stoviek poslancov v snemovni pohodlnú vačšinu 118 hlasov.
Lenže lídri všetkých strán vedia, že sú na spoluprácu odsúdení: nemajú inú možnosť. Predstava, že by jedna či dve strany zo súčasnej koalície vytvorili veľkú koalíciu so sociálnou demokraciou, je nereálna. Prakticky by sa nemali na čom dohodnúť, okrem rozdelenia moci (čo je však, na druhú stranu, pre niektorých politikov dostatočne atraktívna myšlienka).
Premiér Petr Nečas považuje rok 2011 pre túto vládu za kľúčový. Buď sa reformy presadia tento rok, alebo nikdy. Nečas má pravdu, volebný cyklus je v Česku taký, že na jeseň 2012 sa bude voliť tretina senátu a všetky krajské regionálne zastupiteľské zbory okrem Prahy, a vo februári 2013 bude voľba prezidenta – či už priama, alebo parlamentom, to sa ešte uvidí. No, a ak vláda vydrží celé štyri roky, čo vobec nie je isté, voľby do poslaneckej snemovne budú na jar 2014.
Preto je situácia buď – alebo. Buď sa tejto vláde podarí niečo presadiť tento rok, alebo vôbec. To znamená, že už za necelý rok budeme vedieť, či je táto česká vláda úspešná, alebo len mrhá čas.
Lenže vládna koalícia sa na jeseň 2010 začala čím ďalej, tým viacej hádať. Čo sa týka straníckej nesvornosti, táto vláda je unikátna, minimálne tak vyzerá. Topolánek mal v parlamente vačšinu jedného hlasu, ale lídri strán jeho koalície – teda Topolánek, Kalousek a Bursík – si vzájomne, takpovediac, „sadli“. Nie je žiadnym tajomstvom, že osobné vzťahy lídrov tejto koalície – teda Nečasa, Kalouska a Bártu – sú oveľa chladnejšie a vôbec nie priateľské. Preto súčasná vláda pôsobí viac ako disfunkčná, aj keď má z dvoch stoviek poslancov v snemovni pohodlnú vačšinu 118 hlasov.
Lenže lídri všetkých strán vedia, že sú na spoluprácu odsúdení: nemajú inú možnosť. Predstava, že by jedna či dve strany zo súčasnej koalície vytvorili veľkú koalíciu so sociálnou demokraciou, je nereálna. Prakticky by sa nemali na čom dohodnúť, okrem rozdelenia moci (čo je však, na druhú stranu, pre niektorých politikov dostatočne atraktívna myšlienka).
Premiér Petr Nečas považuje rok 2011 pre túto vládu za kľúčový. Buď sa reformy presadia tento rok, alebo nikdy. Nečas má pravdu, volebný cyklus je v Česku taký, že na jeseň 2012 sa bude voliť tretina senátu a všetky krajské regionálne zastupiteľské zbory okrem Prahy, a vo februári 2013 bude voľba prezidenta – či už priama, alebo parlamentom, to sa ešte uvidí. No, a ak vláda vydrží celé štyri roky, čo vobec nie je isté, voľby do poslaneckej snemovne budú na jar 2014.
Preto je situácia buď – alebo. Buď sa tejto vláde podarí niečo presadiť tento rok, alebo vôbec. To znamená, že už za necelý rok budeme vedieť, či je táto česká vláda úspešná, alebo len mrhá čas.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.