V januári 2011 sa jednou z celonárodných diskusných tém stala skutočnosť, že Slováci húfne pozerajú tureckú telenovelu Tisíc a jedna noc. Táto téma má aj druhú rovinu, ktorá si všíma fakt, že sa Šeherezáda vysiela v hlavnom vysielacom čase najsledovanejšej televízie Markíza.
Kľúčové slová ako „tisíc a jedna noc” patria medzi najrýchlejšie rastúce vyhľadávané slová na slovenskom internete. A zákazníci kníhkupectiev sú vraj (podobne ako v iných krajinách, kde sa seriál premieta) sklamaní, že unikátny slovenský preklad orientálnej Tisíc a jednej noci nemá okrem názvu vôbec nič spoločné so seriálom.
A intelektuáli vzdychajú, kam sme to zas klesli. Ale zastavme sa trochu – čo je zvláštne na tom, že normálny televízny divák, ktorému škaredo hovoríme masový alebo priemerný, sleduje telenovelu? Hoci aj tureckú? Či seriálové duo súčasnosti, Panelák alebo Ordinácia v ružovej záhrade, nie je hraný televízny príbeh? Keď tieto dva seriály diváci sledujú tri roky v kuse každý večer, je zvláštne, ak zatúžia po zmene?
Veď všetko je v absolútnom poriadku. Domáce panie si po odhodení nákupných tašiek do kúta, navarení večere a vypočutí správ odsledujú osudy svojich televíznych miláčikov. Ako hovoria prieskumy, muži sa k ženskej televíznej voľbe ochotne pridajú. Inak to nebude ani teraz. A tiež je v absolútnom poriadku, že intelektuáli sa pohoršujú. Veď na definovanie intelektuála stačí často len základný odpor voči masovej kultúre, vrátane tej televíznej.
Čo nové teda priniesol fenomén úspechu tureckej telenovely v prime-time? Televízie sa krvopotne snažia namiešať dramatické, všeobecné vzťahové seriály. Alchymicky miešajú pomer dramatiky, humoru a rozumne načasovaných zvratov. Netreba. Dobre rozohraný príbeh v telenovelovej schéme, kde sa dejové linky ťahajú cez desať epizód, s emóciami sa ide na doraz a postavy aj ich jazyk sú čierno-biele – táto osvedčená zmes na nášho diváka platí presne tak isto, ako na diváka na celom svete. A to ešte nie je jediné „poučenie” z tohtoročného vývoja nášho televízneho trhu.
Sme rozvojový trh, nie je ťažké predikovať, čo sa bude diať v budúcnosti, čo bude „next big” formát. Stačí sa pozrieť za hranice smerom na západ. V Nemecku to už pochopili a začali pred vyše piatimi rokmi vyrábať vlastné telenovely a mali megaúspech: Zaľúbená v Berlíne, Sila lásky, Anna a láska. Aj to už u naše stanice stihli odpozerať. Viete, že slovenská telenovela existuje? Hlavný hrdina má „juan-carlovské” fúziky, dve polohy mimiky a hlavná hrdinka je jemná, dobrá a naivná. A trpezlivo vyčkáva na svadbu až do 220. epizódy. Herci sú neznámi, aby sa ušetrilo. Prvých pár dielov je nakrútených, ráta sa s nimi na TV Doma. Ani to teda nie je žiadna novinka. Telenovely by sa za divákom do prime-time vrátili či už s Tisíc a jednou nocou, alebo aj bez nej.
To skutočné poučenie je, že televízny trh si neplánovaným nasadením Tisíc a jednej noci na prime-time iba stopercentne potvrdil očakávanú divácku reakciu. Je jasné, že slovenský divák reaguje presne tak, ako sa očakáva, a nie je teda žiadnou výnimkou. A preto pravú slovenskú telenovelu môžeme čakať skôr a v lepšom čase (možno na sledovanejšej televízii), ako by sa televízie na takýto krok odvážili ešte pred mesiacom a pol.
Nemení sa teda vôbec nič. Zostávame na začiatku: komerčné televízie nie sú pre intelektuálov.
Autor pracuje v Medialne.sk.
Kľúčové slová ako „tisíc a jedna noc” patria medzi najrýchlejšie rastúce vyhľadávané slová na slovenskom internete. A zákazníci kníhkupectiev sú vraj (podobne ako v iných krajinách, kde sa seriál premieta) sklamaní, že unikátny slovenský preklad orientálnej Tisíc a jednej noci nemá okrem názvu vôbec nič spoločné so seriálom.
A intelektuáli vzdychajú, kam sme to zas klesli. Ale zastavme sa trochu – čo je zvláštne na tom, že normálny televízny divák, ktorému škaredo hovoríme masový alebo priemerný, sleduje telenovelu? Hoci aj tureckú? Či seriálové duo súčasnosti, Panelák alebo Ordinácia v ružovej záhrade, nie je hraný televízny príbeh? Keď tieto dva seriály diváci sledujú tri roky v kuse každý večer, je zvláštne, ak zatúžia po zmene?
Veď všetko je v absolútnom poriadku. Domáce panie si po odhodení nákupných tašiek do kúta, navarení večere a vypočutí správ odsledujú osudy svojich televíznych miláčikov. Ako hovoria prieskumy, muži sa k ženskej televíznej voľbe ochotne pridajú. Inak to nebude ani teraz. A tiež je v absolútnom poriadku, že intelektuáli sa pohoršujú. Veď na definovanie intelektuála stačí často len základný odpor voči masovej kultúre, vrátane tej televíznej.
Čo nové teda priniesol fenomén úspechu tureckej telenovely v prime-time? Televízie sa krvopotne snažia namiešať dramatické, všeobecné vzťahové seriály. Alchymicky miešajú pomer dramatiky, humoru a rozumne načasovaných zvratov. Netreba. Dobre rozohraný príbeh v telenovelovej schéme, kde sa dejové linky ťahajú cez desať epizód, s emóciami sa ide na doraz a postavy aj ich jazyk sú čierno-biele – táto osvedčená zmes na nášho diváka platí presne tak isto, ako na diváka na celom svete. A to ešte nie je jediné „poučenie” z tohtoročného vývoja nášho televízneho trhu.
Sme rozvojový trh, nie je ťažké predikovať, čo sa bude diať v budúcnosti, čo bude „next big” formát. Stačí sa pozrieť za hranice smerom na západ. V Nemecku to už pochopili a začali pred vyše piatimi rokmi vyrábať vlastné telenovely a mali megaúspech: Zaľúbená v Berlíne, Sila lásky, Anna a láska. Aj to už u naše stanice stihli odpozerať. Viete, že slovenská telenovela existuje? Hlavný hrdina má „juan-carlovské” fúziky, dve polohy mimiky a hlavná hrdinka je jemná, dobrá a naivná. A trpezlivo vyčkáva na svadbu až do 220. epizódy. Herci sú neznámi, aby sa ušetrilo. Prvých pár dielov je nakrútených, ráta sa s nimi na TV Doma. Ani to teda nie je žiadna novinka. Telenovely by sa za divákom do prime-time vrátili či už s Tisíc a jednou nocou, alebo aj bez nej.
To skutočné poučenie je, že televízny trh si neplánovaným nasadením Tisíc a jednej noci na prime-time iba stopercentne potvrdil očakávanú divácku reakciu. Je jasné, že slovenský divák reaguje presne tak, ako sa očakáva, a nie je teda žiadnou výnimkou. A preto pravú slovenskú telenovelu môžeme čakať skôr a v lepšom čase (možno na sledovanejšej televízii), ako by sa televízie na takýto krok odvážili ešte pred mesiacom a pol.
Nemení sa teda vôbec nič. Zostávame na začiatku: komerčné televízie nie sú pre intelektuálov.
Autor pracuje v Medialne.sk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.