Naložili mu riadne. A na tej istej strane boli o ňom ešte dva články a štyri jeho fotografie. Takže dosiahol to, o čo mu, podľa tých novín, ide. Sedel som v čitárni, tak voláme tú miestnosť, kde máme tlač a zopár kníh a samozrejme, že sa pri mne zastavila. Veď vieš, kto. Tá stará pravoverná komunistka. A že vraj takto zle, ako je teraz, nebolo ani v päťdesiatych rokoch. Chcel som ju naštvať, tak som sa prekvapene opýtal, či v päťdesiatych rokoch bolo zle. Zarazilo ju to, a potom povedala, že treba priznať, že sa stali chyby. Ale hneď dodala, že to bolo v mene krásnej idey a že keď sa rúbe les, lietajú triesky. Táto veta ma rozčúlila, lebo som ju počul v živote veľakrát a vždy sa ňou ospravedlňovali nejaké kurváriny. Tak jej povedal, že áno. Že keď sa rúbe les, lietajú triesky. Ale aby mi povedala, že prečo sa rúbal les. Urazila sa a odišla. To je tá moja najčastejšia životná skúsenosť. Že ak si v úzkych, ak nemáš argumenty, je najlepšie sa uraziť a odísť. Potom aspoň nemusíš diskutovať a obhajovať neobhájiteľné, alebo, ako vravel jeden môj kamoš, ktorý študoval filozofiu, ale vyhodili ho, lebo sa v päťdesiatom šiestom zúčastnil študentskej demonštrácie – keď si v koncoch, začneš humanizovať nezmysly. Jeden z takých nezmyslov bol termín socialistická demokracia alebo pracujúca inteligencia. Čím chceli dať najavo, že je ešte aj nejaká, čo nepracuje, hoci za komunistov musel pracovať každý, lepšie povedané, každý musel byť zamestnaný, čo využil Fero Hrivnák, keď si chcel odniesť z dvora Káblovky nejaké bakelitové valce, z ktorých vyrábal koše na smeti a vrátnik naňho kričal, či nevidí, že nezamestnaným je vstup zakázaný a Fero povedal, že u nás nezamestnanosť neexistuje. Teraz máš nezamestnaných, koľko chceš, len Káblovka už neni. Tvoj Miro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.