Revolučné otrasy západného sveta budú iného druhu, hoci tiež súvisia s manažmentom očakávaní – nie však očakávaní zmeny, ale očakávaní stability a kontinuity. Podstata malých západných revolúcií spočíva v nutnosti šetriť a znižovať výdavky štátu a dostať tak pod kontrolu verejné rozpočty a dlh. To, čo je pre ekonómov pomerne jednoduchý kalkul, je však pre politikov nočnou morou. Dôvodom sú práve očakávania obrovských skupín obyvateľstva, súvisiace s tým, čo dostávajú od štátu a na čo si robia nárok.
Myšlienka poskytnúť občanom rôzne druhy sociálneho zabezpečenia bola pri svojom zrode ušľachtilá a mala aj racionálne jadro. Spoločnosti potrebujú nejakú mieru homogenity a súdržnosti, a máloktorá spoločnosť nechá tých najslabších padnúť úplne na dno. Rodinnú a medziľudskú solidaritu tak najskôr dopĺňala a neskôr nahradila solidarita štátu, vyjadrená v dôchodkoch či v „bezplatnom“ zdravotníctve a školstve a v ďalších druhoch podpory. Problém, ktorý bohaté krajiny dnes musia riešiť, nie je iba v kvalite týchto zabezpečení a prídavkov, garantovaných štátom, ale najmä v tom, že ani bohaté krajiny na to nemajú. Zmeny, ktoré by dali tieto programy do súladu s príjmami verejných rozpočtov, však narážajú na značnú nevôľu tých, ktorí majú prísť čo len o cent.
V Spojených štátoch opoziční republikáni vyhrali novembrové doplňujúce voľby do Kongresu. Nová republikánska väčšina spolu s guvernérmi niektorých amerických štátov už ohlásila zámer rozpočtových škrtov v rádoch desiatok miliárd dolárov, pričom časom majú prísť na rad aj škrty v obrane (to je vzhľadom na dôležitosť ozbrojených síl veľmi citlivá téma), vo výdavkoch na školstvo, na políciu, a tiež v zdravotníckych programoch Medicare a Medicaid, určených pre starších a chudobnejších občanov. Republikáni otvorene hovoria aj o nutnosti predĺženia veku odchodu do dôchodku. Na úrovni Kongresu bude testom tohtoročný a najmä budúcoročný rozpočet. Testovacia bitka sa však začala už minulý týždeň v štáte Wisconsin. Tam sa republikánsky guvernér a väčšina v štátnom Senáte snažia prerúbať si cestu k vyrovnanému rozpočtu štátu, a to obmedzením práv kolektívneho vyjednávania štátnych zamestnancov, aby následne mohli urobiť rozpočtové škrty. Odbory odpovedali vlnou štrajkov štátnych zamestnancov, a povzbudení demokrati vo wisconsinskom Senáte zareagovali svojským bojkotom hlasovania a opustením štátu, čím znemožnili hlasovanie a prijatie zákonných zmien. Drastické škrty pritom v Amerike budú čakať nielen federálnu úroveň, ale aj jednotlivé štáty. Až 40 z päťdesiatich amerických štátov čelí výpadkom príjmov v rádoch miliárd či desiatok miliárd dolárov.
Desaťtisíce demonštrantov v hlavnom meste Wisconsinu Madison pripomínajú svojím zápalom a energiou vlaňajšie masové protesty priaznivcov Tea Party, zamerané práve proti rastúcim dlhom a štátnym výdavkom. Priaznivci Tea Party až s náboženským odhodlaním (niekedy doslovne) apelovali za obmedzenie úlohy štátu v živote Američanov, odvolávajúc sa na začiatky americkej republiky, keď mal Washington iba obmedzenú rolu. Dnešní odporcovia škrtov sú podobne odhodlaní bojovať za presný opak – za uchovanie štátnych výdavkov. Vo Wisconsine to sú hlavne štátni zamestnanci. Čím budú úspešnejší a početnejší, tým hlasnejšie bude počuť aj odpor voči škrtaniu federálnych výdavkov, najmä ak pôjde o zdravotníctvo.
Arabské spoločnosti musia svoje veľké revolúcie vyhrať v boji s autoritatívnymi vládami, a neskôr zvládnuť slabiny demokracie. Západné spoločnosti budú musieť svoje malé revolúcie vybojovať v zápase s očakávaniami a nárokmi, aké si zvykli vznášať ľudia voči štátu, a aké často vznikali na dlh, ktorého si prijímatelia štátnej pomoci ani neboli vedomí. Ťažko povedať, kde bude ten manažment očakávaní ťažší.
Myšlienka poskytnúť občanom rôzne druhy sociálneho zabezpečenia bola pri svojom zrode ušľachtilá a mala aj racionálne jadro. Spoločnosti potrebujú nejakú mieru homogenity a súdržnosti, a máloktorá spoločnosť nechá tých najslabších padnúť úplne na dno. Rodinnú a medziľudskú solidaritu tak najskôr dopĺňala a neskôr nahradila solidarita štátu, vyjadrená v dôchodkoch či v „bezplatnom“ zdravotníctve a školstve a v ďalších druhoch podpory. Problém, ktorý bohaté krajiny dnes musia riešiť, nie je iba v kvalite týchto zabezpečení a prídavkov, garantovaných štátom, ale najmä v tom, že ani bohaté krajiny na to nemajú. Zmeny, ktoré by dali tieto programy do súladu s príjmami verejných rozpočtov, však narážajú na značnú nevôľu tých, ktorí majú prísť čo len o cent.
V Spojených štátoch opoziční republikáni vyhrali novembrové doplňujúce voľby do Kongresu. Nová republikánska väčšina spolu s guvernérmi niektorých amerických štátov už ohlásila zámer rozpočtových škrtov v rádoch desiatok miliárd dolárov, pričom časom majú prísť na rad aj škrty v obrane (to je vzhľadom na dôležitosť ozbrojených síl veľmi citlivá téma), vo výdavkoch na školstvo, na políciu, a tiež v zdravotníckych programoch Medicare a Medicaid, určených pre starších a chudobnejších občanov. Republikáni otvorene hovoria aj o nutnosti predĺženia veku odchodu do dôchodku. Na úrovni Kongresu bude testom tohtoročný a najmä budúcoročný rozpočet. Testovacia bitka sa však začala už minulý týždeň v štáte Wisconsin. Tam sa republikánsky guvernér a väčšina v štátnom Senáte snažia prerúbať si cestu k vyrovnanému rozpočtu štátu, a to obmedzením práv kolektívneho vyjednávania štátnych zamestnancov, aby následne mohli urobiť rozpočtové škrty. Odbory odpovedali vlnou štrajkov štátnych zamestnancov, a povzbudení demokrati vo wisconsinskom Senáte zareagovali svojským bojkotom hlasovania a opustením štátu, čím znemožnili hlasovanie a prijatie zákonných zmien. Drastické škrty pritom v Amerike budú čakať nielen federálnu úroveň, ale aj jednotlivé štáty. Až 40 z päťdesiatich amerických štátov čelí výpadkom príjmov v rádoch miliárd či desiatok miliárd dolárov.
Desaťtisíce demonštrantov v hlavnom meste Wisconsinu Madison pripomínajú svojím zápalom a energiou vlaňajšie masové protesty priaznivcov Tea Party, zamerané práve proti rastúcim dlhom a štátnym výdavkom. Priaznivci Tea Party až s náboženským odhodlaním (niekedy doslovne) apelovali za obmedzenie úlohy štátu v živote Američanov, odvolávajúc sa na začiatky americkej republiky, keď mal Washington iba obmedzenú rolu. Dnešní odporcovia škrtov sú podobne odhodlaní bojovať za presný opak – za uchovanie štátnych výdavkov. Vo Wisconsine to sú hlavne štátni zamestnanci. Čím budú úspešnejší a početnejší, tým hlasnejšie bude počuť aj odpor voči škrtaniu federálnych výdavkov, najmä ak pôjde o zdravotníctvo.
Arabské spoločnosti musia svoje veľké revolúcie vyhrať v boji s autoritatívnymi vládami, a neskôr zvládnuť slabiny demokracie. Západné spoločnosti budú musieť svoje malé revolúcie vybojovať v zápase s očakávaniami a nárokmi, aké si zvykli vznášať ľudia voči štátu, a aké často vznikali na dlh, ktorého si prijímatelia štátnej pomoci ani neboli vedomí. Ťažko povedať, kde bude ten manažment očakávaní ťažší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.