.v prípade Cervanová viaceré súdy v rokoch 1983 až 2006 opakovane odsúdili skupinu šiestich Nitranov – Milana Andrášika, Pavla Beďača, Františka Čermana, Stanislava Dúbravického, Miloša Kocúra a Juraja Lachmana (prípad siedmeho, Romana Brázdu, ktorý nedávno zomrel, bol v dôsledku jeho psychického stavu v roku 1991 vyčlenený na samostatné konanie). Traja z nich sa k činu nikdy nepriznali, traja áno, neskôr však tvrdili, že tak urobili pod nátlakom, psychickým aj fyzickým, a svoje priznanie odvolali.
Napriek tomu, že v prípade nie sú okrem spomínaných doznaní nijaké dôkazy, senát Najvyššieho súdu pod vedením JUDr. Štefana Michálika vyniesol v decembri 2006 podľa nášho názoru škandalózny 13-stranový rozsudok. Spomína v ňom akúsi postačujúcu „ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcu zistený skutkový stav“ , ktorá by nebola porušená (!) ani vykonaním navrhovaných dôkazov významným spôsobom spochybňujúcich vinu odsúdených. Na vysvetlenie: ide o kľúčový argument obhajoby, ktorým sú súdom ignorované dôkazy uložené v policajnom archíve v Levoči (pozri rozhovor s obhajcom Allanom Böhmom).
S faktom, že niektorí odsúdení sa priznali a iní nie, sa Michálikov senát vyrovnal svojráznym spôsobom. „Keby bol tlak na obžalovaných taký veľký, ako tvrdí obhajoba, zrejme by sa priznali všetci,“ uvádza sa v rozsudku. Z neuchopiteľného slovíčka „zrejme“ mrazí. Takmer tridsať rokov rodina zavraždenej študentky žije s tým, že vrahovia sú títo Nitrania, tridsať rokov sa tu rozhoduje o vine a nevine siedmich ľudí, oni a ich blízki majú zničené životy –a súd povie „zrejme“?
Celé je to diabolsky vymyslené. Policajná verzia skutku, ktorú si osvojili naše súdy, je natoľko brutálna, že to človeku, ktorý o prípade toho veľa nevie, bráni „postaviť sa na stranu vrahov“. Najmä, ak ju farbisto líčili mnohé dobové médiá aj film Bolero. Aj nám pripadalo najprv znesiteľnejšie pripustiť, že to mohli byť oni, než tvrdiť, že tí ľudia sú nevinní. Niekoľko hlasov – za všetky spomeňme Jána Krstiteľa Balázsa, Fera Guldana, Ľubu Lesnú a Františka Šebeja – však vytrvalo upozorňovalo na vážne rozpory v prípade.
Nikto z nich, ani autori tohto materiálu, sa nestaval nad spravodlivosť. Kričíme však, že prístup našej justície je škandalózny. Tej istej justície, ktorá prípad „vyrobila“ a rozhodovala o ňom už za socializmu. Ak by dnes sudcovia pripustili, že išlo o vykonštruovaný priebeh zločinu, zničilo by to ich kredit. Presnejšie povedané, zvyšky tohto kreditu, ak hovoríme o harabinovských komplicoch.
.áno – nie
V roku 2006 sa s prípadom oboznámil americký examinátor na počítačovom polygrafe PDD (laicky sa mu hovorí detektor lži) Patrick T. Coffey, ktorý v tom čase na pozvanie našej vlády školil na prácu s týmto zariadením pracovníkov Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Polygraf sníma a zaznamenáva viaceré fyziologické funkcie, ako priebeh dýchania, tepovú frekvenciu srdca, zmeny krvného tlaku a zmeny elektrického odporu (alebo vodivosti) kože. Je dôležité uviesť, že na svoju činnosť PDD využívajú tri slovenské inštitúcie: polícia, NBÚ a tajná služba SIS.
Časopis .týždeň sprostredkoval testovanie všetkých štyroch odsúdených (Beďač, Čerman, Dúbravický a Lachman), ktorí boli v tom čase na slobode. Všetci štyria s testom, vykonaným rešpektovaným zahraničným expertom (opakujeme: školiteľom našich expertov), radi a ochotne súhlasili. Výsledok bol, že s prípadom nemajú nič spoločné. V .týždni 9/2007 sme o tom priniesli veľký materiál.
Coffey dal výsledky testov vyhodnotiť aj svojmu kolegovi Robertovi Lee, s ktorým sme neskôr priniesli v .týždni 17/2008 veľký rozhovor. Lee, ktorý je od roku 1996 konzultantom a školiteľom na prácu s PDD pre slovenské spravodajské a policajné inštitúcie, potvrdil Coffeyho výsledky.
Ostávajúci dvaja, údajne hlavní vinníci –Andrášik a Kocúr – boli v tom čase vo väzení. Aj oni sa však dozvedeli o možnosti testovania, ktoré obaja americkí experti ponúkli ako vec svojej cti zadarmo, a súhlasili s ním. No nielen to. Andrášik, ktorý najostrejšie protestuje a drží hladovky od 90. rokov, sa testu opakovane a iniciatívne dožadoval. Ešte raz: jeden z dvoch hlavných údajných vrahov Cervanovej sa dožaduje testu na PDD u medzinárodne akceptovaného odborníka. Testu pravdovravnosti so spoľahlivosťou 98 percent, ktorý nikdy predtým neabsolvoval a nemôže teda ani dúfať, že ho oklame. Testu, ktorý mu –z hľadiska prípadu, ktorý bol na Slovensku uzavretý – nemôže nijako pomôcť. Iba ublížiť, ak by dopadol pre neho zle.
Kým boli Andrášik s Kocúrom vo väzbe, naša justícia im testovanie neumožnila. Stalo sa tak až teraz. Minulý týždeň prišiel Lee na Slovensko a vykonal testy. Okrem časopisu .týždeň bol pri testovaní prítomný aj štáb režiséra Róberta Kirchhoffa, ktorý o prípade už dlhodobo pripravuje film. Celý priebeh testu bol zaznamenaný na video (čo je pri testovaní v USA podmienkou) a jeho výsledky môže kedykoľvek vyhodnotiť aj niektorý zo slovenských examinátorov.
Treba dodať, že slovenský právny systém zatiaľ neuznáva test na PDD ako dôkaz. V prípade šiestich odsúdených, ktorí vinu popierajú a nie sú nijaké vecné dôkazy o ich vine, je to však skvelý spôsob, ako preveriť, či hovoria pravdu. Áno – nie, také sú jednoslovné odpovede na otázky, s ktorými sú vopred oboznámení. Je vylúčené, aby všetci šiesti, navyše netrénovaní v tomto smere, toto zariadenie a medzinárodných expertov oklamali. Fakt, že skutok sa mal stať pred 35 rokmi, nehrá nijakú úlohu. Každý z nás by si do smrti dobre pamätal, keby niekoho zavraždil. A naše fyziologické reakcie by nás usvedčili.
.príprava
Streda 16. februára 2011, 10:30 predpoludním. Robert Lee v advokátskej kancelári obhajcu odsúdených Martina Kanasa v centre Nitry sedí za počítačom a kalibruje PDD. Za ním stojí jeho kolega, šerif kriminálky v Los Angeles Robert Olmsted, ktorý si urobil na Slovensku na tri dni medzipristátie „cestou do Ománu“, aby s nim Lee mohol konzultovať otázky, ktoré testovaným položí.
Systém funguje. Kocúr s Andrášikom tu ešte nie sú, prídu, až keď bude všetko pripravené. Vychádzame s obhajcom z miestnosti, aby sme nerušili. „Viete, dnes už sú z odsúdených starí chlapi. Tridsať rokov ich stále prenasledujú. Basa, policajti, vyšetrovanie, odsúdenie. Kolobeh. Ide im už iba o jediné, o zadosťučinenie,“ hovorí potichu Kanas.
10:34. Robo Kirchoff s kolegami pripravujú do miestnosti, v ktorej sa uskutoční testovanie, kameru na statív. Vo vedľajšej miestnosti bude monitor, na ktorom uvidíme priebeh testovania online. Káble, lepiace pásky, mikrofóny.
Lee je nervózny, že mu letecká spoločnosť nedoručila časť batožiny a má preto na sebe iba džínsovú košeľu. Chce bielu. S druhým Bobom ju ideme kúpiť do neďalekého Tesca. Visí na nej ceduľka „Made in Bangladesh“ a stojí päť eur. Lee je prekvapený a spokojný. Texasan, ktorý nosí opasok s veľkou vybíjanou prackou a špicaté topánky. Archetypálny šerif. Doma chová pätnásť psov. Z Iraku, kde školil na prácu s PDD tamojších expertov, si doviedol domov a adoptoval svojho tlmočníka Alího s rodinou. V Iraku bol totiž Alí v ohrození života.
Lee si s advokátom upresňuje niektoré veci, aby mohol pripraviť skupiny presných otázok. „V Amerike, kde pôsobím 34 rokov, by sa nikdy nič také nedostalo na súd,“ krúti hlavou. Hovorí, že bude uvažovať ako vyšetrovateľ. „Máme tu údajný únos, údajné znásilnenie, údajnú vraždu – a priznanie obidvoch dnešných subjektov testu,“ hovorí a dodá: „Najprv ich budem testovať na priznanie. Či boli, alebo neboli k nemu donútení. Ak prejdú týmto testom, druhé vyšetrenie bude skúmať, či majú niečo do činenia s Ľudmilou. Ak prejdú obidvomi testami, tak neexistuje nijaký spôsob, že by mohli byť do prípadu akokoľvek zapojení.“
Ďalej Lee advokátovi vysvetľuje fungovanie polygrafu: „Ako ľudské bytosti všetci rovnako spracúvame informácie. Je to neurologický proces. Lož je obranný mechanizmus. Všetci klameme. Sme na to naprogramovaní. Pretože organizmus chce prežiť. Sme priťahovaní tým, čo sa nám páči a odpudzovaní tým, čo sa nám nepáči. Ozaj, klamali ste niekedy rodičom?“ opýta sa prekvapeného Kanása.
„Áno, mrzelo ma to. Aj ma za to potrestali. Vždy mi pritom siahli na niečo, na čom mi záležalo. Na televízor, na možnosť ísť von,“ odpovie. „Vidíte,“ povie Lee a dodá: „Teraz som vás pozoroval. Znovu ste v mysli prežívali minulý zážitok. Ak by ste boli pripojený na PDD, videl by som zmeny vo fyziologických údajoch. Ak osoba klame, deje sa tak proti jej systému presvedčení. Pretože vie, čo je správne a čo nie. Nazývame to kognitívna disonancia. A tú reakciu nemôžete kontrolovať. V priebehu jednej dvestopäťdesiattisíciny milisekundy sa váš systém dostáva do stresu a prispôsobuje sa podnetom zvonka. Sú takí, ktorí tvrdia, že dokážete oklamať PDD. Ja hovorím, to sa nestane. Túto prácu už robím 28 rokov. Mal som tisícky prípadov vrážd, zneužívania detí, sexuálneho násilia a učím túto prax po celom svete. Je to veľmi účinný nástroj. Jediné, čo potrebujeme, je spolupráca zo strany testovaného.“
.test Miroslava Kocúra
14:05. Lee na chvíľu otvára okno. Vysvetľuje Kocúrovi, že v prvej časti testu si s ním prejde otázky. Test má niekoľko fáz. Otázky sú konštruované tak, aby sa dalo odpovedať len áno alebo nie. Lee hovorí Kocúrovi: „Chcem vidieť, čo vidíte vy. Chcem počuť, čo počujete vy. Cítiť, čo cítite vy. Chcem, aby ste mi v prvej osobe povedali, čo sa stalo, keď ste sedeli v roku 1981 na stoličke a vyšetrovali vás.“
Kocúr sa vracia do minulosti, Lee ho v jednej chvíli prerušuje otázkou: „Čo pre vás znamená slovo donútenie?“
„To, že som bol veľa hodín vypočúvaný. Že keď som si sadol, začali ma biť po rukách, šiesti alebo ôsmi.“
„Keď vás bili, čo to znamenalo?“
„Ukazovali mi fotografie, na ktorých boli muži aj ženy. Mal som nimi listovať a hovoriť, koho poznám. Pri fotke číslo osem som povedal, že nepoznám, buchli ma zozadu do zátylku aj po rukách. Vytušil som, tak som sa spýtal – to je tá Cervanová? Iba pri tej fotke ma udreli. A oni na to: no vidíte, ako ste ju spoznali.“
Lee do toho vstupuje: „Prepáčte, preruším vás. Keď ste si pozerali fotografie, ukázali vám fotku Cervanovej vopred?“
„Nie.“
„Keď ste videli jej fotografiu, poznali ste ju?“
„Nie, nikdy predtým som ju nevidel.“
„Nikdy ste s ňou nemali nijaký kontakt?“
„Nie.“
„Videli ste ju niekedy na škole?“
„Nie.“
„Videli ste ju tancovať?“
„Nie.“
„Videli ste ju tancovať?“
„Nie.“
Lee skladá pero na stôl. Chvíľu je v miestnosti ticho.
Samotný test trvá asi dvadsať minút. Tie isté otázky dostáva subjekt viackrát, vždy v inom poradí. Kocúr, ktorý mal byť hlavným páchateľom –Cervanovú podľa verzie vyšetrovateľov, ktorú si súdy osvojili, uniesol, znásilnil a zabil – ním prejde s jasným výsledkom. Ak tvrdí, že s tým nemá nič spoločné, hovorí pravdu.
.test Milana Andrášika
15:50. Nasleduje test Milana Andrášika. Opäť, hrozný a smutný príbeh donútenia k výpovedi. K tomu aj tlak spoluväzňa. „Bol na mňa najatý vyšetrovateľmi, čo som najprv nevedel, jemu som dal priznanie ešte predtým ako im. Po tom, ako som priznanie podpísal, zmizol aj jeho tlak. A keď som to hovoril policajtom za prítomnosti advokáta, bolo mi povedané, že ak sa budem sťažovať, tak mi dajú ešte horšieho spoluväzňa,“ hovorí Andrášik Robertovi Lee.
Aj Andrášik tvrdí, že s Ľudmilou Cervanovou nemal nikdy nič spoločné. Príprava a test prebieha podobne ako pri Kocúrovi. Presné, opakované a vopred komunikované otázky. Zavreté oči, uvoľnenie sa na stoličke. Iba dve možné odpovede. Áno – nie. Oficiálny výsledok testu Milana Andrášika je prvý, ktorý nie je totožný s výsledkami ostatných odsúdených. V angličtine znie inconclusive. V slovenčine nemáme výraz, ktorý by bol presným prekladom, ale význam je jasný: nedá sa jednoznačne rozhodnúť. Pýtame sa examinátora, čo to presne znamená a on nám to podrobne vysvetľuje.
Fyziologické reakcie testovaného sú kvantifikované v stupnici, ktorá obsahuje kladné aj záporné čísla. Kladné čísla znamenajú, že testovaný hovorí pravdu, záporné, že klame. Celkový verdikt testu je jednoznačný len vtedy, ak tie čísla presahujú hodnotu tri (čiže ak sú väčšie ako tri v prípade pravdy a menšie ako mínus tri v prípade klamstva). V Andrášikovom prípade boli všetky hodnoty kladné, ale nedosahovali veľkosť potrebnú na to, aby sa dalo s takmer stopercentnou pravdepodobnosťou konštatovať, že testovaný hovorí pravdu. To sa vraj stáva, najmä keď je testovaný unavený, alebo keď je intenzita jeho fyziologických reakcií nižšia, ako to býva u priemerného človeka.
Čo to teda znamená v tomto prípade, pýtame sa. Robert Lee nám vysvetľuje, a na druhý deň to potom zopakuje na tlačovej konferencii, že ak sa na celú vec pozrie ako vyšetrovateľ alebo prokurátor v súlade s prezumpciou neviny (t. j. človek je považovaný za nevinného, kým mu nie je dokázaný opak), tak kľúčovou otázkou je, či testovaný klame. Výsledok inconclusive znamená, že test nijaké klamstvo neodhalil. Na základe tohto testu treba teda jednoznačne považovať Milana Andrášika za nevinného.
Navyše, keďže čin mali spáchať siedmi páchatelia, je úplne vylúčené, aby piati z nich hovorili pravdu, keď tvrdia, že s únosom, znásilnením a vraždou nemajú nič spoločné, a šiesty ten čin spáchal. Na Milanovi Andrášikovi vidno, že ho výsledok testu trochu zaskočil, ale je úplne pokojný a sám uznáva, že v skutočnosti takýto výsledok dôveryhodnosť celého testovania detektorom lži v prípade Cervanová len zvyšuje. Rovnako ako všetci prítomní, aj on zjavne oceňuje profesionalitu examinátora, ktorý napriek svojmu evidentnému presvedčeniu o tom, že Andrášik pri teste neklamal, vyhlasuje oficiálny výsledok presne v duchu veľmi prísneho protokolu.
.namiesto záveru
To, že siedmi Nitrania nespáchali zločin, za ktorý boli odsúdení, bolo jasné aj bez detektora lži. Test na tomto prístroji však zrejme rozptyľuje aj tie posledné pochybnosti. Čo z toho vyplýva? Prvý dôležitý dôsledok zdôraznil na tlačovej konferencii Robert Lee. Ak sú Nitrania nevinní, Cervanovej vrah je ešte stále na slobode. To je A, ku ktorému my dodávame ešte naliehavejšie B. Ak sú Nitrania nevinní, potom páchatelia odporného zločinu, ktorého sa stali obeťou, sú ešte stále na slobode.
Napriek tomu, že v prípade nie sú okrem spomínaných doznaní nijaké dôkazy, senát Najvyššieho súdu pod vedením JUDr. Štefana Michálika vyniesol v decembri 2006 podľa nášho názoru škandalózny 13-stranový rozsudok. Spomína v ňom akúsi postačujúcu „ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcu zistený skutkový stav“ , ktorá by nebola porušená (!) ani vykonaním navrhovaných dôkazov významným spôsobom spochybňujúcich vinu odsúdených. Na vysvetlenie: ide o kľúčový argument obhajoby, ktorým sú súdom ignorované dôkazy uložené v policajnom archíve v Levoči (pozri rozhovor s obhajcom Allanom Böhmom).
S faktom, že niektorí odsúdení sa priznali a iní nie, sa Michálikov senát vyrovnal svojráznym spôsobom. „Keby bol tlak na obžalovaných taký veľký, ako tvrdí obhajoba, zrejme by sa priznali všetci,“ uvádza sa v rozsudku. Z neuchopiteľného slovíčka „zrejme“ mrazí. Takmer tridsať rokov rodina zavraždenej študentky žije s tým, že vrahovia sú títo Nitrania, tridsať rokov sa tu rozhoduje o vine a nevine siedmich ľudí, oni a ich blízki majú zničené životy –a súd povie „zrejme“?
Celé je to diabolsky vymyslené. Policajná verzia skutku, ktorú si osvojili naše súdy, je natoľko brutálna, že to človeku, ktorý o prípade toho veľa nevie, bráni „postaviť sa na stranu vrahov“. Najmä, ak ju farbisto líčili mnohé dobové médiá aj film Bolero. Aj nám pripadalo najprv znesiteľnejšie pripustiť, že to mohli byť oni, než tvrdiť, že tí ľudia sú nevinní. Niekoľko hlasov – za všetky spomeňme Jána Krstiteľa Balázsa, Fera Guldana, Ľubu Lesnú a Františka Šebeja – však vytrvalo upozorňovalo na vážne rozpory v prípade.
Nikto z nich, ani autori tohto materiálu, sa nestaval nad spravodlivosť. Kričíme však, že prístup našej justície je škandalózny. Tej istej justície, ktorá prípad „vyrobila“ a rozhodovala o ňom už za socializmu. Ak by dnes sudcovia pripustili, že išlo o vykonštruovaný priebeh zločinu, zničilo by to ich kredit. Presnejšie povedané, zvyšky tohto kreditu, ak hovoríme o harabinovských komplicoch.
.áno – nie
V roku 2006 sa s prípadom oboznámil americký examinátor na počítačovom polygrafe PDD (laicky sa mu hovorí detektor lži) Patrick T. Coffey, ktorý v tom čase na pozvanie našej vlády školil na prácu s týmto zariadením pracovníkov Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Polygraf sníma a zaznamenáva viaceré fyziologické funkcie, ako priebeh dýchania, tepovú frekvenciu srdca, zmeny krvného tlaku a zmeny elektrického odporu (alebo vodivosti) kože. Je dôležité uviesť, že na svoju činnosť PDD využívajú tri slovenské inštitúcie: polícia, NBÚ a tajná služba SIS.
Časopis .týždeň sprostredkoval testovanie všetkých štyroch odsúdených (Beďač, Čerman, Dúbravický a Lachman), ktorí boli v tom čase na slobode. Všetci štyria s testom, vykonaným rešpektovaným zahraničným expertom (opakujeme: školiteľom našich expertov), radi a ochotne súhlasili. Výsledok bol, že s prípadom nemajú nič spoločné. V .týždni 9/2007 sme o tom priniesli veľký materiál.
Coffey dal výsledky testov vyhodnotiť aj svojmu kolegovi Robertovi Lee, s ktorým sme neskôr priniesli v .týždni 17/2008 veľký rozhovor. Lee, ktorý je od roku 1996 konzultantom a školiteľom na prácu s PDD pre slovenské spravodajské a policajné inštitúcie, potvrdil Coffeyho výsledky.
Ostávajúci dvaja, údajne hlavní vinníci –Andrášik a Kocúr – boli v tom čase vo väzení. Aj oni sa však dozvedeli o možnosti testovania, ktoré obaja americkí experti ponúkli ako vec svojej cti zadarmo, a súhlasili s ním. No nielen to. Andrášik, ktorý najostrejšie protestuje a drží hladovky od 90. rokov, sa testu opakovane a iniciatívne dožadoval. Ešte raz: jeden z dvoch hlavných údajných vrahov Cervanovej sa dožaduje testu na PDD u medzinárodne akceptovaného odborníka. Testu pravdovravnosti so spoľahlivosťou 98 percent, ktorý nikdy predtým neabsolvoval a nemôže teda ani dúfať, že ho oklame. Testu, ktorý mu –z hľadiska prípadu, ktorý bol na Slovensku uzavretý – nemôže nijako pomôcť. Iba ublížiť, ak by dopadol pre neho zle.
Kým boli Andrášik s Kocúrom vo väzbe, naša justícia im testovanie neumožnila. Stalo sa tak až teraz. Minulý týždeň prišiel Lee na Slovensko a vykonal testy. Okrem časopisu .týždeň bol pri testovaní prítomný aj štáb režiséra Róberta Kirchhoffa, ktorý o prípade už dlhodobo pripravuje film. Celý priebeh testu bol zaznamenaný na video (čo je pri testovaní v USA podmienkou) a jeho výsledky môže kedykoľvek vyhodnotiť aj niektorý zo slovenských examinátorov.
Treba dodať, že slovenský právny systém zatiaľ neuznáva test na PDD ako dôkaz. V prípade šiestich odsúdených, ktorí vinu popierajú a nie sú nijaké vecné dôkazy o ich vine, je to však skvelý spôsob, ako preveriť, či hovoria pravdu. Áno – nie, také sú jednoslovné odpovede na otázky, s ktorými sú vopred oboznámení. Je vylúčené, aby všetci šiesti, navyše netrénovaní v tomto smere, toto zariadenie a medzinárodných expertov oklamali. Fakt, že skutok sa mal stať pred 35 rokmi, nehrá nijakú úlohu. Každý z nás by si do smrti dobre pamätal, keby niekoho zavraždil. A naše fyziologické reakcie by nás usvedčili.
.príprava
Streda 16. februára 2011, 10:30 predpoludním. Robert Lee v advokátskej kancelári obhajcu odsúdených Martina Kanasa v centre Nitry sedí za počítačom a kalibruje PDD. Za ním stojí jeho kolega, šerif kriminálky v Los Angeles Robert Olmsted, ktorý si urobil na Slovensku na tri dni medzipristátie „cestou do Ománu“, aby s nim Lee mohol konzultovať otázky, ktoré testovaným položí.
Systém funguje. Kocúr s Andrášikom tu ešte nie sú, prídu, až keď bude všetko pripravené. Vychádzame s obhajcom z miestnosti, aby sme nerušili. „Viete, dnes už sú z odsúdených starí chlapi. Tridsať rokov ich stále prenasledujú. Basa, policajti, vyšetrovanie, odsúdenie. Kolobeh. Ide im už iba o jediné, o zadosťučinenie,“ hovorí potichu Kanas.
10:34. Robo Kirchoff s kolegami pripravujú do miestnosti, v ktorej sa uskutoční testovanie, kameru na statív. Vo vedľajšej miestnosti bude monitor, na ktorom uvidíme priebeh testovania online. Káble, lepiace pásky, mikrofóny.
Lee je nervózny, že mu letecká spoločnosť nedoručila časť batožiny a má preto na sebe iba džínsovú košeľu. Chce bielu. S druhým Bobom ju ideme kúpiť do neďalekého Tesca. Visí na nej ceduľka „Made in Bangladesh“ a stojí päť eur. Lee je prekvapený a spokojný. Texasan, ktorý nosí opasok s veľkou vybíjanou prackou a špicaté topánky. Archetypálny šerif. Doma chová pätnásť psov. Z Iraku, kde školil na prácu s PDD tamojších expertov, si doviedol domov a adoptoval svojho tlmočníka Alího s rodinou. V Iraku bol totiž Alí v ohrození života.
Lee si s advokátom upresňuje niektoré veci, aby mohol pripraviť skupiny presných otázok. „V Amerike, kde pôsobím 34 rokov, by sa nikdy nič také nedostalo na súd,“ krúti hlavou. Hovorí, že bude uvažovať ako vyšetrovateľ. „Máme tu údajný únos, údajné znásilnenie, údajnú vraždu – a priznanie obidvoch dnešných subjektov testu,“ hovorí a dodá: „Najprv ich budem testovať na priznanie. Či boli, alebo neboli k nemu donútení. Ak prejdú týmto testom, druhé vyšetrenie bude skúmať, či majú niečo do činenia s Ľudmilou. Ak prejdú obidvomi testami, tak neexistuje nijaký spôsob, že by mohli byť do prípadu akokoľvek zapojení.“
Ďalej Lee advokátovi vysvetľuje fungovanie polygrafu: „Ako ľudské bytosti všetci rovnako spracúvame informácie. Je to neurologický proces. Lož je obranný mechanizmus. Všetci klameme. Sme na to naprogramovaní. Pretože organizmus chce prežiť. Sme priťahovaní tým, čo sa nám páči a odpudzovaní tým, čo sa nám nepáči. Ozaj, klamali ste niekedy rodičom?“ opýta sa prekvapeného Kanása.
„Áno, mrzelo ma to. Aj ma za to potrestali. Vždy mi pritom siahli na niečo, na čom mi záležalo. Na televízor, na možnosť ísť von,“ odpovie. „Vidíte,“ povie Lee a dodá: „Teraz som vás pozoroval. Znovu ste v mysli prežívali minulý zážitok. Ak by ste boli pripojený na PDD, videl by som zmeny vo fyziologických údajoch. Ak osoba klame, deje sa tak proti jej systému presvedčení. Pretože vie, čo je správne a čo nie. Nazývame to kognitívna disonancia. A tú reakciu nemôžete kontrolovať. V priebehu jednej dvestopäťdesiattisíciny milisekundy sa váš systém dostáva do stresu a prispôsobuje sa podnetom zvonka. Sú takí, ktorí tvrdia, že dokážete oklamať PDD. Ja hovorím, to sa nestane. Túto prácu už robím 28 rokov. Mal som tisícky prípadov vrážd, zneužívania detí, sexuálneho násilia a učím túto prax po celom svete. Je to veľmi účinný nástroj. Jediné, čo potrebujeme, je spolupráca zo strany testovaného.“
.test Miroslava Kocúra
14:05. Lee na chvíľu otvára okno. Vysvetľuje Kocúrovi, že v prvej časti testu si s ním prejde otázky. Test má niekoľko fáz. Otázky sú konštruované tak, aby sa dalo odpovedať len áno alebo nie. Lee hovorí Kocúrovi: „Chcem vidieť, čo vidíte vy. Chcem počuť, čo počujete vy. Cítiť, čo cítite vy. Chcem, aby ste mi v prvej osobe povedali, čo sa stalo, keď ste sedeli v roku 1981 na stoličke a vyšetrovali vás.“
Kocúr sa vracia do minulosti, Lee ho v jednej chvíli prerušuje otázkou: „Čo pre vás znamená slovo donútenie?“
„To, že som bol veľa hodín vypočúvaný. Že keď som si sadol, začali ma biť po rukách, šiesti alebo ôsmi.“
„Keď vás bili, čo to znamenalo?“
„Ukazovali mi fotografie, na ktorých boli muži aj ženy. Mal som nimi listovať a hovoriť, koho poznám. Pri fotke číslo osem som povedal, že nepoznám, buchli ma zozadu do zátylku aj po rukách. Vytušil som, tak som sa spýtal – to je tá Cervanová? Iba pri tej fotke ma udreli. A oni na to: no vidíte, ako ste ju spoznali.“
Lee do toho vstupuje: „Prepáčte, preruším vás. Keď ste si pozerali fotografie, ukázali vám fotku Cervanovej vopred?“
„Nie.“
„Keď ste videli jej fotografiu, poznali ste ju?“
„Nie, nikdy predtým som ju nevidel.“
„Nikdy ste s ňou nemali nijaký kontakt?“
„Nie.“
„Videli ste ju niekedy na škole?“
„Nie.“
„Videli ste ju tancovať?“
„Nie.“
„Videli ste ju tancovať?“
„Nie.“
Lee skladá pero na stôl. Chvíľu je v miestnosti ticho.
Samotný test trvá asi dvadsať minút. Tie isté otázky dostáva subjekt viackrát, vždy v inom poradí. Kocúr, ktorý mal byť hlavným páchateľom –Cervanovú podľa verzie vyšetrovateľov, ktorú si súdy osvojili, uniesol, znásilnil a zabil – ním prejde s jasným výsledkom. Ak tvrdí, že s tým nemá nič spoločné, hovorí pravdu.
.test Milana Andrášika
15:50. Nasleduje test Milana Andrášika. Opäť, hrozný a smutný príbeh donútenia k výpovedi. K tomu aj tlak spoluväzňa. „Bol na mňa najatý vyšetrovateľmi, čo som najprv nevedel, jemu som dal priznanie ešte predtým ako im. Po tom, ako som priznanie podpísal, zmizol aj jeho tlak. A keď som to hovoril policajtom za prítomnosti advokáta, bolo mi povedané, že ak sa budem sťažovať, tak mi dajú ešte horšieho spoluväzňa,“ hovorí Andrášik Robertovi Lee.
Aj Andrášik tvrdí, že s Ľudmilou Cervanovou nemal nikdy nič spoločné. Príprava a test prebieha podobne ako pri Kocúrovi. Presné, opakované a vopred komunikované otázky. Zavreté oči, uvoľnenie sa na stoličke. Iba dve možné odpovede. Áno – nie. Oficiálny výsledok testu Milana Andrášika je prvý, ktorý nie je totožný s výsledkami ostatných odsúdených. V angličtine znie inconclusive. V slovenčine nemáme výraz, ktorý by bol presným prekladom, ale význam je jasný: nedá sa jednoznačne rozhodnúť. Pýtame sa examinátora, čo to presne znamená a on nám to podrobne vysvetľuje.
Fyziologické reakcie testovaného sú kvantifikované v stupnici, ktorá obsahuje kladné aj záporné čísla. Kladné čísla znamenajú, že testovaný hovorí pravdu, záporné, že klame. Celkový verdikt testu je jednoznačný len vtedy, ak tie čísla presahujú hodnotu tri (čiže ak sú väčšie ako tri v prípade pravdy a menšie ako mínus tri v prípade klamstva). V Andrášikovom prípade boli všetky hodnoty kladné, ale nedosahovali veľkosť potrebnú na to, aby sa dalo s takmer stopercentnou pravdepodobnosťou konštatovať, že testovaný hovorí pravdu. To sa vraj stáva, najmä keď je testovaný unavený, alebo keď je intenzita jeho fyziologických reakcií nižšia, ako to býva u priemerného človeka.
Čo to teda znamená v tomto prípade, pýtame sa. Robert Lee nám vysvetľuje, a na druhý deň to potom zopakuje na tlačovej konferencii, že ak sa na celú vec pozrie ako vyšetrovateľ alebo prokurátor v súlade s prezumpciou neviny (t. j. človek je považovaný za nevinného, kým mu nie je dokázaný opak), tak kľúčovou otázkou je, či testovaný klame. Výsledok inconclusive znamená, že test nijaké klamstvo neodhalil. Na základe tohto testu treba teda jednoznačne považovať Milana Andrášika za nevinného.
Navyše, keďže čin mali spáchať siedmi páchatelia, je úplne vylúčené, aby piati z nich hovorili pravdu, keď tvrdia, že s únosom, znásilnením a vraždou nemajú nič spoločné, a šiesty ten čin spáchal. Na Milanovi Andrášikovi vidno, že ho výsledok testu trochu zaskočil, ale je úplne pokojný a sám uznáva, že v skutočnosti takýto výsledok dôveryhodnosť celého testovania detektorom lži v prípade Cervanová len zvyšuje. Rovnako ako všetci prítomní, aj on zjavne oceňuje profesionalitu examinátora, ktorý napriek svojmu evidentnému presvedčeniu o tom, že Andrášik pri teste neklamal, vyhlasuje oficiálny výsledok presne v duchu veľmi prísneho protokolu.
.namiesto záveru
To, že siedmi Nitrania nespáchali zločin, za ktorý boli odsúdení, bolo jasné aj bez detektora lži. Test na tomto prístroji však zrejme rozptyľuje aj tie posledné pochybnosti. Čo z toho vyplýva? Prvý dôležitý dôsledok zdôraznil na tlačovej konferencii Robert Lee. Ak sú Nitrania nevinní, Cervanovej vrah je ešte stále na slobode. To je A, ku ktorému my dodávame ešte naliehavejšie B. Ak sú Nitrania nevinní, potom páchatelia odporného zločinu, ktorého sa stali obeťou, sú ešte stále na slobode.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.