.je možné, aby sa nevinní ľudia priznali k takým strašným činom? Aké musí byť osobnostné a charakterové vybavenie človeka, aký musí byť jeho aktuálny psychický a fyzický stav a aký nátlak musia naňho vyvíjať, aby sa priznal? Aký strach a stres treba vyvolať, aby sa priznal vinný človek? A aký, aby sa priznal nevinný?
Odpovede na tieto otázky môžeme hľadať v psychológii alebo v kriminalistickej praxi, ale všeobecné odpovede nám nepomôžu pri kľúčovej otázke prípadu Cervanová: je možné, aby vyšetrovatelia a prokurátori začiatkom 80. rokov postupovali tak, aby si vynútili priznania od nevinných ľudí?
Našťastie, pri hľadaní odpovede na túto otázku nie sme odkázaní na všeobecné znalosti. Samotný vyšetrovací spis totiž obsahuje úplne jasnú odpoveď.
.rôzne výpovede
V predbežnom vyšetrovaní priznala Viera Vozárová-Zimáková podplukovníkovi Pálkovi, že bola pri únose, znásilnení a zavraždení Ľudmily Cervanovej. Dostala sa tým do postavenia korunnej svedkyne a v deň spustenia veľkej akcie, ktorá sa začala zadržaním desiatich Nitranov, svoju výpoveď podrobne zopakovala pred vyšetrovateľmi. Vo výpovedi uviedla neuveriteľné podrobnosti o tom, ako ju pred piatimi rokmi štyria známi odviezli autom z kúpaliska v Nitre, kto šoféroval, kto sedel na zadnom sedadle, a tak ďalej.
Niektoré detaily tejto výpovede však nekorešpondovali s výpoveďami iných zadržaných. Zimáková o tom nemala ako vedieť, napriek tomu hneď na druhý deň zmenila svoju výpoveď takým spôsobom, že kolízie sa odstránili. Posádka auta sa tak zo dňa na deň zásadne zmenila, ale to sa môže stať.
O niekoľko mesiacov si Zimáková uvedomila, že v skutočnosti bola v deň zločinu niekde úplne inde a má na to desiatky svedkov. Vyšetrovateľom poslala potvrdenie zo študijného oddelenia lekárskej fakulty o svojej účasti na splave Hrona. Ak však bola na splave Hrona, potom vyšetrovatelia a dozorujúci prokurátor nielenže stratili korunnú svedkyňu, ale bol tu aj evidentný dôkaz o tom, že používajú metódy, ktoré dokážu človeka prinútiť k totálne lživému priznaniu svojej účasti na odpornom zločine.
Či už vyšetrovatelia a prokurátor mali, alebo nemali pravdu, toto v žiadnom prípade nemohli pripustiť, a tak Zimákovú zadržali, obvinili z krivého svedectva a prepustili až po troch týždňoch (poznamenajme, že Zimáková v tom čase dojčila svoje dieťa, ktoré celé tie tri týždne nevidela). Obvinenie z krivého svedectva bolo stiahnuté, keď Zimáková nahradila niektoré časti svojej pôvodnej výpovede novou verziou. Takže, už ju neviezli do Bratislavy známi z nitrianskeho kúpaliska, išla stopom z tábora, kde v tú noc prespali, v Bratislave len-len že stihla diskotéku, únos, znásilnenie a vraždu (ktoré sa odohrali na troch rôznych miestach), a potom sa dokázala vrátiť do tábora a vliezť do stanu tak, že si nikto nič nevšimol.
Ak pripustíme, že táto verzia je úplne absurdná, o čom to svedčí? Buď o tom, že vyšetrovatelia a prokurátor boli natoľko slaboduchí, že tomu nezmyslu uverili, alebo o tom, že dokázali vynútiť vykonštruované priznanie aj od človeka, o ktorom už museli v tej fáze vedieť, že nemá s celou vecou vôbec nič spoločné. Aké metódy asi používali títo vyšetrovatelia a prokurátor v prípade obžalovaných?
Nech už to boli akékoľvek metódy, nefungovali stopercentne. Traja obžalovaní sa nikdy k ničomu nepriznali, Viera Zimáková na súde svoje absurdné svedectvo v plnom rozsahu poprela a trvala na tom, že sa zo splavu nikam nevzdialila.
.do väzenia
Prečo to urobila? Ak bola verzia so šialenou nočnou jazdou pravdivá, potom odvolanie svedectva nedáva absolútne nijaký zmysel. Na súde bola v úlohe svedkyne, nehrozil jej nijaký trest. Trest jej, naopak, hrozil len v prípade odvolania svedectva. Mohla byť znovu obvinená z krivej výpovede a trestne stíhaná. A aj bola. Obvinil ju ten istý prokurátor, ktorý dozoroval Cervanovej prípad. Odsúdili ju na dva a pol roka.
Takže si to zhrňme. Zimákovej svedectvo o nočnom výlete zo splavu je zrejme podľa každého súdneho človeka evidentný nezmysel. Je možné, že prokurátor tomuto nezmyslu veril? Ak ho pokladáme aspoň za priemerne inteligentného človeka, potom je asi oprávnené predpokladať, že mu v skutočnosti neveril. Napriek tomu sa zaslúžil o to, že súd poslal Zimákovú na dva a pol roka do väzenia.
Nebudeme tu špekulovať o tom, čo to vypovedá o tomto človeku, ale treba si uvedomiť, čo to vypovedá o prípade, ktorý dozoroval a o ďalších neskôr odvolaných priznaniach, ktoré v tomto prípade figurovali.
Odpovede na tieto otázky môžeme hľadať v psychológii alebo v kriminalistickej praxi, ale všeobecné odpovede nám nepomôžu pri kľúčovej otázke prípadu Cervanová: je možné, aby vyšetrovatelia a prokurátori začiatkom 80. rokov postupovali tak, aby si vynútili priznania od nevinných ľudí?
Našťastie, pri hľadaní odpovede na túto otázku nie sme odkázaní na všeobecné znalosti. Samotný vyšetrovací spis totiž obsahuje úplne jasnú odpoveď.
.rôzne výpovede
V predbežnom vyšetrovaní priznala Viera Vozárová-Zimáková podplukovníkovi Pálkovi, že bola pri únose, znásilnení a zavraždení Ľudmily Cervanovej. Dostala sa tým do postavenia korunnej svedkyne a v deň spustenia veľkej akcie, ktorá sa začala zadržaním desiatich Nitranov, svoju výpoveď podrobne zopakovala pred vyšetrovateľmi. Vo výpovedi uviedla neuveriteľné podrobnosti o tom, ako ju pred piatimi rokmi štyria známi odviezli autom z kúpaliska v Nitre, kto šoféroval, kto sedel na zadnom sedadle, a tak ďalej.
Niektoré detaily tejto výpovede však nekorešpondovali s výpoveďami iných zadržaných. Zimáková o tom nemala ako vedieť, napriek tomu hneď na druhý deň zmenila svoju výpoveď takým spôsobom, že kolízie sa odstránili. Posádka auta sa tak zo dňa na deň zásadne zmenila, ale to sa môže stať.
O niekoľko mesiacov si Zimáková uvedomila, že v skutočnosti bola v deň zločinu niekde úplne inde a má na to desiatky svedkov. Vyšetrovateľom poslala potvrdenie zo študijného oddelenia lekárskej fakulty o svojej účasti na splave Hrona. Ak však bola na splave Hrona, potom vyšetrovatelia a dozorujúci prokurátor nielenže stratili korunnú svedkyňu, ale bol tu aj evidentný dôkaz o tom, že používajú metódy, ktoré dokážu človeka prinútiť k totálne lživému priznaniu svojej účasti na odpornom zločine.
Či už vyšetrovatelia a prokurátor mali, alebo nemali pravdu, toto v žiadnom prípade nemohli pripustiť, a tak Zimákovú zadržali, obvinili z krivého svedectva a prepustili až po troch týždňoch (poznamenajme, že Zimáková v tom čase dojčila svoje dieťa, ktoré celé tie tri týždne nevidela). Obvinenie z krivého svedectva bolo stiahnuté, keď Zimáková nahradila niektoré časti svojej pôvodnej výpovede novou verziou. Takže, už ju neviezli do Bratislavy známi z nitrianskeho kúpaliska, išla stopom z tábora, kde v tú noc prespali, v Bratislave len-len že stihla diskotéku, únos, znásilnenie a vraždu (ktoré sa odohrali na troch rôznych miestach), a potom sa dokázala vrátiť do tábora a vliezť do stanu tak, že si nikto nič nevšimol.
Ak pripustíme, že táto verzia je úplne absurdná, o čom to svedčí? Buď o tom, že vyšetrovatelia a prokurátor boli natoľko slaboduchí, že tomu nezmyslu uverili, alebo o tom, že dokázali vynútiť vykonštruované priznanie aj od človeka, o ktorom už museli v tej fáze vedieť, že nemá s celou vecou vôbec nič spoločné. Aké metódy asi používali títo vyšetrovatelia a prokurátor v prípade obžalovaných?
Nech už to boli akékoľvek metódy, nefungovali stopercentne. Traja obžalovaní sa nikdy k ničomu nepriznali, Viera Zimáková na súde svoje absurdné svedectvo v plnom rozsahu poprela a trvala na tom, že sa zo splavu nikam nevzdialila.
.do väzenia
Prečo to urobila? Ak bola verzia so šialenou nočnou jazdou pravdivá, potom odvolanie svedectva nedáva absolútne nijaký zmysel. Na súde bola v úlohe svedkyne, nehrozil jej nijaký trest. Trest jej, naopak, hrozil len v prípade odvolania svedectva. Mohla byť znovu obvinená z krivej výpovede a trestne stíhaná. A aj bola. Obvinil ju ten istý prokurátor, ktorý dozoroval Cervanovej prípad. Odsúdili ju na dva a pol roka.
Takže si to zhrňme. Zimákovej svedectvo o nočnom výlete zo splavu je zrejme podľa každého súdneho človeka evidentný nezmysel. Je možné, že prokurátor tomuto nezmyslu veril? Ak ho pokladáme aspoň za priemerne inteligentného človeka, potom je asi oprávnené predpokladať, že mu v skutočnosti neveril. Napriek tomu sa zaslúžil o to, že súd poslal Zimákovú na dva a pol roka do väzenia.
Nebudeme tu špekulovať o tom, čo to vypovedá o tomto človeku, ale treba si uvedomiť, čo to vypovedá o prípade, ktorý dozoroval a o ďalších neskôr odvolaných priznaniach, ktoré v tomto prípade figurovali.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.