Schopnosť ekonomiky produkovať čoraz sofistikovanejšie výrobky je pomerne spoľahlivým indikátorom jej napredovania. Aj taká high-tech krajina ako Japonsko začínala kedysi pri potravinárstve, textilnom priemysle a lacných hračkách, od ktorých sa postupne prepracovala cez strojárstvo, automobilový a chemický priemysel až k informačným technológiám. Hoci ďalšou métou na obzore majú byť bio-, nano- či kozmické technológie, budovateľské heslá o znalostnej ekonomike sú v prostredí EÚ i Slovenska viac o slovách než o činoch. No naša krajina si musí vybrať, či chce naďalej celosvetovo konkurovať výlučne lacnou cenou práce našich rúk, alebo jej obyvatelia pohnú rozumom.
.ako IT sektor pomáha
IT Asociácia Slovenska (ITAS) predložila v spolupráci s inštitútom INESS pred niekoľkými týždňami štúdiu s názvom Význam IKT sektora pre Slovensko. O tom, ktorá časť ekonomiky má potenciál stať sa jej skutočným ťahúňom, vypovedajú najmä názorné porovnania s veľkými automobilkami a elektrotechnickým priemyslom. Ukazovatele ako zamestnanosť, objem výroby či vývozu svedčia jasne v prospech firiem ako Volkswagen, Kia, PSA či U. S. Steel. Ale o tom, čo pridaná hodnota znamená pre štát i jeho obyvateľstvo, najlepšie presvedčia iné parametre.
Slovenský sektor informačných a komunikačných technológií zamestnáva 30- až 40-tisíc ľudí. Tvorí ho približne desaťtisíc živnostníkov a viac ako šesťtisíc prevažne malých a stredných firiem. Priemerná mzda je v sektore informačných a komunikačných technológií 1 500 eur, pričom u programátorov je to až 1 700 eur. V dôsledku toho ľudia, pracujúci v tejto brandži, platia zhruba dvojnásobne vyššie odvody ako priemerní zamestnanci. Kumulatívne dokonca zamestnanci v IT sektore odvádzajú viac na sociálnych a zdravotných odvodoch ako pracovníci v automobilovom priemysle.
Tieto rozdiely sa ešte zvýraznia, ak sa do úvahy vezme daň z príjmu právnických osôb. IT sektor v roku 2009 zaplatil 172 miliónov eur, čo je viac ako odviedol na tejto dani celý slovenský priemysel a päťdesiatkrát viac ako automobilový priemysel. Informatici prispeli v roku 2009 do verejných rozpočtov zaplatenými daňami i odvodmi sumou 619 miliónov eur. Tento sektor však nie je pre štátny rozpočet len pozlátenou dojnou kravou. Podľa štúdie Slovenskej akadémie vied by v SR zvýšenie investícií do oblasti informačných technológií o každé percento vyprodukovalo rast HDP vyšší o 0,1 percenta. Ak sa povie, že IT sektor je hlavný motor pokrízového zotavenia, nejde o žiadne klišé.
.štátna investičná pomoc
Príchod veľkých automobiliek, vďaka ktorým v uplynulom desaťročí slovenská ekonomika vykazovala fenomenálne rastové čísla, bol sprevádzaný aj kontroverznými investičnými stimulmi zo strany štátu. Automobilový priemysel v rokoch 2002 až 2010 dostal 662 miliónov eur, čo sú necelé dve tretiny z celkového objemu investičnej pomoci. To informatici dopadli podstatne skromnejšie. Za celých osem rokov dostali len necelých 30 miliónov eur, čo predstavuje 2,6 percenta investičných stimulov.
Samozrejme, proti takto postavenému porovnaniu možno namietnuť, že na investície v automobilovom sektore nadväzuje vznik ďalších pracovných miest v subdodávateľkých firmách, kým v informačnom biznise je subdodávateľský reťazec obmedzený. No z pohľadu investičnej pomoci je tvorba pracovných miest v IT biznise aj tak lacnejšia. Kým v automobilovom sektore predstavovala investičná pomoc, rozrátaná na jedno pracovné miesto, sumu 33 541 eur, v sektore informačných technológií to bolo len
9 951 eur. Pritom pridaná hodnota je v IT brandži vyššia, takisto ako priemerná hrubá mzda. V dôsledku toho je návratnosť investičnej pomoci v automobilovom sektore štyri a pol roka, kým v sektore informačných technológií je to asi desať mesiacov. Toľko štúdia INESS.
Skúsenosti s investičnými stimulmi sa medzi firmami, združenými v ITAS, líšia. „Uvítal by som, keby štát viac investoval do vyššej pridanej hodnoty,“ hovorí Jozef Ondáš na tlačovej besede asociácie. Jeho firma T-Systems Slovakia, ktorá patrí k najväčším zamestnávateľom v sektore, dostala štátnu pomoc v rokoch 2006 a 2008. Investičné stimuly si v zásade pochvaľuje. Naproti tomu Ondrej Smolár zo spoločnosti Soitron tvrdí, že štátna pomoc prichádza neskoro a jej vybavovanie je administratívne náročné. Štrnásť mesiacov im trvala byrokratická kalvária. Keďže firma rástla príliš rýchlo, napokon 2,5 milióna eur vrátili štátu. Vláda by mala podľa Smolára nasmerovať prostriedky predovšetkým do vzdelávania. Zároveň vyslovil zaujímavý postreh. Vraj v oblasti IT kríza spôsobila outsourcing zo Západu k nám. Dokazujú to aj štatistiky. Nezamestnanosť v IT sektore rástla podstatne pomalšie, než v zvyšku ekonomiky.
.čo IT sektor bolí
Štefan Dobák z firmy Gratex International rozpráva o problémoch sektora informačných a telekomunikačných technológií veľmi otvorene. Pálčivo vníma predovšetkým otázku vzdelania. Nejde len o slabú motiváciu mladých ľudí, ktorí sa v davoch vrhajú na humanitné obory, kým technické a prírodné vedy z diaľky obchádzajú. Členovia ITAS vedú s kamennými vysokými školami dialóg, no pedagógovia v niektorých témach nestíhajú držať krok s technologickým pokrokom. Výsledkom je, že IT firmy museli poslať na školy prednášať svojich vlastných zamestnancov. „Dnešné kurikulá sú len nástrojom na trvalú udržateľnosť katedier.“ Hovorí Dobák.
Natíska sa otázka, či by IT firmy samy nemohli založiť vlastnú vzdelávaciu inštitúciu, ktorá by poskytovala vedomosti v medziach požiadaviek trhu práce. Ondrej Smolár je voči tomu skeptický: „Je to iný biznis, než akému sa venujeme.“ Navyše aj jeho kolegovia priznávajú, že súčasné inštitucionálne prostredie v školstve takému kroku nepraje. Pokiaľ školstvo nebude otvorené súkromným vzdelávacím iniciatívam, táto cesta je zarúbaná. Štefan Dobák však dodáva, že chcú spolupracovať aj so strednými školami, aby bolo viac študentov motivovaných venovať sa informatike. Odmieta, že by problémom bol nedostatok počítačov v školách. Najprv musí byť jasný spôsob vyučovania, a potom uvidíme, koľko počítačov treba. Nie naopak. Vraj, ak sa žiaci aj bežné predmety začnú učiť s pomocou počítača a internetu, pre ich počítačovú gramotnosť to urobí viac, než osobitný predmet s názvom informatika.
Avšak vzdelanie nevyčerpáva Dobákov zoznam prekážok zo strany štátu. IT sektoru komplikujú situáciu aj absurdné autorské poplatky za dovážaný hardware a odpadová problematika. Slovensko je totiž unikátom svojim zákazom vývozu elektroodpadu do zahraničia. Nielenže tým porušujeme zásadu voľného pohybu tovarov v EÚ, ale navyše tým štát až o desatinu predražuje cenu elektrospotrebičov. V okolitých krajinách sú totiž náklady na spracovanie elektroodpadu nižšie.
.eGovernment
Ďalším okruhom, o ktorom hovorí výkonný riaditeľ firmy Gratex, sú eurofondy. Nejde len o to, že ich získanie je byrokratický proces, plný komplikácií, ale často sa o ne uchádzajú skôr špekulanti než ľudia, ktorí by IT zručnosti reálne posúvali dopredu. Samostatnou kapitolou je Operačný program informatizácia spoločnosti (OPIS), v ktorom sa nachádza miliarda eur. Ich čerpanie je však minimálne. Na jednej strane problém, na strane druhej je to tak možno lepšie. Obrovský balík peňazí by umelo zvýšil mzdovú úroveň v IT sektore a tieto firmy by mohol úplne skorumpovať. S európskymi peniazmi súvisí aj nápad vlády presunúť prostriedky zo znalostnej ekonomiky na výstavbu diaľnic. „Vláda možno zistila, že si s informatizáciou nevie poradiť, a tak ich presunie tam, kde tie peniaze dokáže minúť,“ zamýšľa sa Dobák.
Pokiaľ ide o eGovernment, je nutné, aby si vláda uvedomila, že nemá ísť len o akúsi elektronizáciu byrokracie. Cieľom je odbremenenie občanov i firiem od administratívnych povinností. Ten rozdiel sa dá dobre demonštrovať na nutnosti preukazovať úradom dokumenty, ktoré si môžu vypýtať jeden od druhého. Občan, respektíve podnikateľ je tak degradovaný do úlohy akéhosi poštára medzi rôznymi inštitúciami. Elektronizácia by nemala spočívať iba v tom, že vyžadované dokumenty zmenia formu, ale že si ich úrady budú navzájom posúvať samy. Prezident ITAS Juraj Sabaka uzatvára, že informatici nechcú nevyhnutne, aby štát pchal dotácie do súkromných firiem. No minimálne by sa mal postarať o prajné transparentné podnikateľské prostredie a koncepčne riešiť veci ako eGovernment či školstvo, ktoré sú v jeho pôsobnosti.
Informačné a komunikačné technológie prinášajú netušené možnosti tak pre rozvoj krajiny, ako aj pre zefektívnenie verejnej správy. IT sektor si však musí uchovať svoju konkurenčnú podstatu i priekopnícku podnikavosť. Inak sa stane neprehľadným močiarom, v ktorom akurát miznú štátne miliardy.
.ako IT sektor pomáha
IT Asociácia Slovenska (ITAS) predložila v spolupráci s inštitútom INESS pred niekoľkými týždňami štúdiu s názvom Význam IKT sektora pre Slovensko. O tom, ktorá časť ekonomiky má potenciál stať sa jej skutočným ťahúňom, vypovedajú najmä názorné porovnania s veľkými automobilkami a elektrotechnickým priemyslom. Ukazovatele ako zamestnanosť, objem výroby či vývozu svedčia jasne v prospech firiem ako Volkswagen, Kia, PSA či U. S. Steel. Ale o tom, čo pridaná hodnota znamená pre štát i jeho obyvateľstvo, najlepšie presvedčia iné parametre.
Slovenský sektor informačných a komunikačných technológií zamestnáva 30- až 40-tisíc ľudí. Tvorí ho približne desaťtisíc živnostníkov a viac ako šesťtisíc prevažne malých a stredných firiem. Priemerná mzda je v sektore informačných a komunikačných technológií 1 500 eur, pričom u programátorov je to až 1 700 eur. V dôsledku toho ľudia, pracujúci v tejto brandži, platia zhruba dvojnásobne vyššie odvody ako priemerní zamestnanci. Kumulatívne dokonca zamestnanci v IT sektore odvádzajú viac na sociálnych a zdravotných odvodoch ako pracovníci v automobilovom priemysle.
Tieto rozdiely sa ešte zvýraznia, ak sa do úvahy vezme daň z príjmu právnických osôb. IT sektor v roku 2009 zaplatil 172 miliónov eur, čo je viac ako odviedol na tejto dani celý slovenský priemysel a päťdesiatkrát viac ako automobilový priemysel. Informatici prispeli v roku 2009 do verejných rozpočtov zaplatenými daňami i odvodmi sumou 619 miliónov eur. Tento sektor však nie je pre štátny rozpočet len pozlátenou dojnou kravou. Podľa štúdie Slovenskej akadémie vied by v SR zvýšenie investícií do oblasti informačných technológií o každé percento vyprodukovalo rast HDP vyšší o 0,1 percenta. Ak sa povie, že IT sektor je hlavný motor pokrízového zotavenia, nejde o žiadne klišé.
.štátna investičná pomoc
Príchod veľkých automobiliek, vďaka ktorým v uplynulom desaťročí slovenská ekonomika vykazovala fenomenálne rastové čísla, bol sprevádzaný aj kontroverznými investičnými stimulmi zo strany štátu. Automobilový priemysel v rokoch 2002 až 2010 dostal 662 miliónov eur, čo sú necelé dve tretiny z celkového objemu investičnej pomoci. To informatici dopadli podstatne skromnejšie. Za celých osem rokov dostali len necelých 30 miliónov eur, čo predstavuje 2,6 percenta investičných stimulov.
Samozrejme, proti takto postavenému porovnaniu možno namietnuť, že na investície v automobilovom sektore nadväzuje vznik ďalších pracovných miest v subdodávateľkých firmách, kým v informačnom biznise je subdodávateľský reťazec obmedzený. No z pohľadu investičnej pomoci je tvorba pracovných miest v IT biznise aj tak lacnejšia. Kým v automobilovom sektore predstavovala investičná pomoc, rozrátaná na jedno pracovné miesto, sumu 33 541 eur, v sektore informačných technológií to bolo len
9 951 eur. Pritom pridaná hodnota je v IT brandži vyššia, takisto ako priemerná hrubá mzda. V dôsledku toho je návratnosť investičnej pomoci v automobilovom sektore štyri a pol roka, kým v sektore informačných technológií je to asi desať mesiacov. Toľko štúdia INESS.
Skúsenosti s investičnými stimulmi sa medzi firmami, združenými v ITAS, líšia. „Uvítal by som, keby štát viac investoval do vyššej pridanej hodnoty,“ hovorí Jozef Ondáš na tlačovej besede asociácie. Jeho firma T-Systems Slovakia, ktorá patrí k najväčším zamestnávateľom v sektore, dostala štátnu pomoc v rokoch 2006 a 2008. Investičné stimuly si v zásade pochvaľuje. Naproti tomu Ondrej Smolár zo spoločnosti Soitron tvrdí, že štátna pomoc prichádza neskoro a jej vybavovanie je administratívne náročné. Štrnásť mesiacov im trvala byrokratická kalvária. Keďže firma rástla príliš rýchlo, napokon 2,5 milióna eur vrátili štátu. Vláda by mala podľa Smolára nasmerovať prostriedky predovšetkým do vzdelávania. Zároveň vyslovil zaujímavý postreh. Vraj v oblasti IT kríza spôsobila outsourcing zo Západu k nám. Dokazujú to aj štatistiky. Nezamestnanosť v IT sektore rástla podstatne pomalšie, než v zvyšku ekonomiky.
.čo IT sektor bolí
Štefan Dobák z firmy Gratex International rozpráva o problémoch sektora informačných a telekomunikačných technológií veľmi otvorene. Pálčivo vníma predovšetkým otázku vzdelania. Nejde len o slabú motiváciu mladých ľudí, ktorí sa v davoch vrhajú na humanitné obory, kým technické a prírodné vedy z diaľky obchádzajú. Členovia ITAS vedú s kamennými vysokými školami dialóg, no pedagógovia v niektorých témach nestíhajú držať krok s technologickým pokrokom. Výsledkom je, že IT firmy museli poslať na školy prednášať svojich vlastných zamestnancov. „Dnešné kurikulá sú len nástrojom na trvalú udržateľnosť katedier.“ Hovorí Dobák.
Natíska sa otázka, či by IT firmy samy nemohli založiť vlastnú vzdelávaciu inštitúciu, ktorá by poskytovala vedomosti v medziach požiadaviek trhu práce. Ondrej Smolár je voči tomu skeptický: „Je to iný biznis, než akému sa venujeme.“ Navyše aj jeho kolegovia priznávajú, že súčasné inštitucionálne prostredie v školstve takému kroku nepraje. Pokiaľ školstvo nebude otvorené súkromným vzdelávacím iniciatívam, táto cesta je zarúbaná. Štefan Dobák však dodáva, že chcú spolupracovať aj so strednými školami, aby bolo viac študentov motivovaných venovať sa informatike. Odmieta, že by problémom bol nedostatok počítačov v školách. Najprv musí byť jasný spôsob vyučovania, a potom uvidíme, koľko počítačov treba. Nie naopak. Vraj, ak sa žiaci aj bežné predmety začnú učiť s pomocou počítača a internetu, pre ich počítačovú gramotnosť to urobí viac, než osobitný predmet s názvom informatika.
Avšak vzdelanie nevyčerpáva Dobákov zoznam prekážok zo strany štátu. IT sektoru komplikujú situáciu aj absurdné autorské poplatky za dovážaný hardware a odpadová problematika. Slovensko je totiž unikátom svojim zákazom vývozu elektroodpadu do zahraničia. Nielenže tým porušujeme zásadu voľného pohybu tovarov v EÚ, ale navyše tým štát až o desatinu predražuje cenu elektrospotrebičov. V okolitých krajinách sú totiž náklady na spracovanie elektroodpadu nižšie.
.eGovernment
Ďalším okruhom, o ktorom hovorí výkonný riaditeľ firmy Gratex, sú eurofondy. Nejde len o to, že ich získanie je byrokratický proces, plný komplikácií, ale často sa o ne uchádzajú skôr špekulanti než ľudia, ktorí by IT zručnosti reálne posúvali dopredu. Samostatnou kapitolou je Operačný program informatizácia spoločnosti (OPIS), v ktorom sa nachádza miliarda eur. Ich čerpanie je však minimálne. Na jednej strane problém, na strane druhej je to tak možno lepšie. Obrovský balík peňazí by umelo zvýšil mzdovú úroveň v IT sektore a tieto firmy by mohol úplne skorumpovať. S európskymi peniazmi súvisí aj nápad vlády presunúť prostriedky zo znalostnej ekonomiky na výstavbu diaľnic. „Vláda možno zistila, že si s informatizáciou nevie poradiť, a tak ich presunie tam, kde tie peniaze dokáže minúť,“ zamýšľa sa Dobák.
Pokiaľ ide o eGovernment, je nutné, aby si vláda uvedomila, že nemá ísť len o akúsi elektronizáciu byrokracie. Cieľom je odbremenenie občanov i firiem od administratívnych povinností. Ten rozdiel sa dá dobre demonštrovať na nutnosti preukazovať úradom dokumenty, ktoré si môžu vypýtať jeden od druhého. Občan, respektíve podnikateľ je tak degradovaný do úlohy akéhosi poštára medzi rôznymi inštitúciami. Elektronizácia by nemala spočívať iba v tom, že vyžadované dokumenty zmenia formu, ale že si ich úrady budú navzájom posúvať samy. Prezident ITAS Juraj Sabaka uzatvára, že informatici nechcú nevyhnutne, aby štát pchal dotácie do súkromných firiem. No minimálne by sa mal postarať o prajné transparentné podnikateľské prostredie a koncepčne riešiť veci ako eGovernment či školstvo, ktoré sú v jeho pôsobnosti.
Informačné a komunikačné technológie prinášajú netušené možnosti tak pre rozvoj krajiny, ako aj pre zefektívnenie verejnej správy. IT sektor si však musí uchovať svoju konkurenčnú podstatu i priekopnícku podnikavosť. Inak sa stane neprehľadným močiarom, v ktorom akurát miznú štátne miliardy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.