Nejako tak sa posledné roky vyvíja môj vzťah k Vyšehradskej štvorke. Utieklo to ako voda a tento týždeň sme spolu oslávili dvadsiate výročie. Popísal som o vyšehradskej spolupráci, o jej zmysle, účelnosti a význame desiatky a desiatky stránok, bol som za tých dvadsať rokov na desiatkach rôznych summitov, niekoľko rokov som bol dokonca zaľúbený do jednej úžasnej diplomatky, ktorá bola jednou z duší tejto spolupráce, a jedného z bývalých riaditeľov Vyšehradského fondu pokladám za svojho priateľa... Jednoducho, moje novinárske vzťahy k tomuto zoskupeniu štátov sú prinajmenšom tým, čo sa v diplomacii označuje za „nadštandardné“. Ja by som dokonca použil slovo výnimočné.
Preto som ľutoval, že nejakí plánovači naplánovali „jarné prázdniny“ môjho syna Jakuba tak nešťastne, že sa na slávnostný summit Vyšehradskej štvorky technicky nedalo odcestovať. A tak som v utorok iba čakal pri počítači a televíznej obrazovke, s čím po dni diskusií premiéri V4, ktorí si navyše k slávnostnej chvíli prizvali ešte nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a šéfa rakúskej a ukrajinskej vlády, pred desiatky a desiatky novinárov prídu. Bol som rád, že som do tej Bratislavy napokon nešiel. Keby som si totiž nebol stopercentne istý, ktože to predstúpil pred mikrofóny, mal by som pocit, že som sa preniesol v priestore kamsi na sever Afriky, prípadne na Arabský polostrov a v čase kamsi do doby Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. A že na Námestí Slovenského národného povstania prebiehajú práve hladové vzbury stoviek tisícov občanov, ktorí vo svojej biede a núdzi nemajú na chlieb, mrznú v bytoch bez dodávky tepla a pri benzínkach stoja kolóny áut márne čakajúce na benzín po 5 eur za liter.
Slovenská premiérka Iveta Radičová totiž s dramatickosťou, aká by zodpovedala naznačenému stavu, ako hlavný odkaz slávnostného summitu V4 vyhlásila, že Vyšehrad sa spoločne zaviazal brániť „špekulatívnemu zvyšovaniu cien potravín“. A aby dodala výzve ďalšiu dramatickosť, uviedla, že špekulanti obrovským tempom zvyšujú ceny potravín s cieľom zvrhávať režimy v rôznych krajinách a že jednotlivé štáty nie sú samy schopné tomuto tlaku čeliť. A že sa to týka aj cien energií a surovín. Vyšehradská štvorka spísala v tomto zmysle aj deklaráciu, aby sa táto téma stala jedným z hlavných bodov budúceho summitu Európskej únie. „Chceme riešiť každodenné problémy občanov,“ zdôvodnila hlavný záver schôdzky Radičová.
Mám pani Ivetu rád. Bol by som býval veľmi šťastný, keby sa bola stala prvou slovenskou prezidentkou. Aj preto, lebo Ivan Gašparovič naozaj nie je dôstojným prezidentom Slovenska dvadsať rokov po novembri 1989. Ale to, čo slovenská vláda a menovite práve Iveta Radičová predvádza v rámci európskej politiky, ma s každým dňom väčšmi presviedča, že premiérkou pani Iveta nemala byť. Že na to jednoducho nemá.
Možno ešte doma na Slovensku, dajme tomu, ale len čo sa pustí za hranice, je to z môjho pohľadu jeden trapas za druhým. Takmer by som sa prihováral za nejakú obdobu Biľakovho výučného listu, kde vraj bolo napísané: „Nepúšťať na saká.“ S výmenou slova „saká“ za „summity“.
Možno by sa dalo po summite V4 povedať, že hora porodila myš, no to je až príliš pekné prirovnanie. Bol som teda napokon veľmi rád, že som v tej sále na tlačovej konferencii nesedel. Poznáte ten pocit, keď sa za niekoho, komu fandíte a ku komu sa s nadšením hlásite, až do končekov prstov hanbíte... Po bratislavskom summite Vyšehradskej štvorky mi tak zostáva jediné. Heslo reklamy českej Kofoly: „Keď ju miluješ, nie je čo riešiť.“
Autor je redaktor Lidových novín.
Preto som ľutoval, že nejakí plánovači naplánovali „jarné prázdniny“ môjho syna Jakuba tak nešťastne, že sa na slávnostný summit Vyšehradskej štvorky technicky nedalo odcestovať. A tak som v utorok iba čakal pri počítači a televíznej obrazovke, s čím po dni diskusií premiéri V4, ktorí si navyše k slávnostnej chvíli prizvali ešte nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a šéfa rakúskej a ukrajinskej vlády, pred desiatky a desiatky novinárov prídu. Bol som rád, že som do tej Bratislavy napokon nešiel. Keby som si totiž nebol stopercentne istý, ktože to predstúpil pred mikrofóny, mal by som pocit, že som sa preniesol v priestore kamsi na sever Afriky, prípadne na Arabský polostrov a v čase kamsi do doby Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. A že na Námestí Slovenského národného povstania prebiehajú práve hladové vzbury stoviek tisícov občanov, ktorí vo svojej biede a núdzi nemajú na chlieb, mrznú v bytoch bez dodávky tepla a pri benzínkach stoja kolóny áut márne čakajúce na benzín po 5 eur za liter.
Slovenská premiérka Iveta Radičová totiž s dramatickosťou, aká by zodpovedala naznačenému stavu, ako hlavný odkaz slávnostného summitu V4 vyhlásila, že Vyšehrad sa spoločne zaviazal brániť „špekulatívnemu zvyšovaniu cien potravín“. A aby dodala výzve ďalšiu dramatickosť, uviedla, že špekulanti obrovským tempom zvyšujú ceny potravín s cieľom zvrhávať režimy v rôznych krajinách a že jednotlivé štáty nie sú samy schopné tomuto tlaku čeliť. A že sa to týka aj cien energií a surovín. Vyšehradská štvorka spísala v tomto zmysle aj deklaráciu, aby sa táto téma stala jedným z hlavných bodov budúceho summitu Európskej únie. „Chceme riešiť každodenné problémy občanov,“ zdôvodnila hlavný záver schôdzky Radičová.
Mám pani Ivetu rád. Bol by som býval veľmi šťastný, keby sa bola stala prvou slovenskou prezidentkou. Aj preto, lebo Ivan Gašparovič naozaj nie je dôstojným prezidentom Slovenska dvadsať rokov po novembri 1989. Ale to, čo slovenská vláda a menovite práve Iveta Radičová predvádza v rámci európskej politiky, ma s každým dňom väčšmi presviedča, že premiérkou pani Iveta nemala byť. Že na to jednoducho nemá.
Možno ešte doma na Slovensku, dajme tomu, ale len čo sa pustí za hranice, je to z môjho pohľadu jeden trapas za druhým. Takmer by som sa prihováral za nejakú obdobu Biľakovho výučného listu, kde vraj bolo napísané: „Nepúšťať na saká.“ S výmenou slova „saká“ za „summity“.
Možno by sa dalo po summite V4 povedať, že hora porodila myš, no to je až príliš pekné prirovnanie. Bol som teda napokon veľmi rád, že som v tej sále na tlačovej konferencii nesedel. Poznáte ten pocit, keď sa za niekoho, komu fandíte a ku komu sa s nadšením hlásite, až do končekov prstov hanbíte... Po bratislavskom summite Vyšehradskej štvorky mi tak zostáva jediné. Heslo reklamy českej Kofoly: „Keď ju miluješ, nie je čo riešiť.“
Autor je redaktor Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.