Majú politici a štátni úradníci právo rozhodovať o tom, čo sa bude vystavovať v galériách, čo sa bude hrať v divadlách a aké knihy sa budú kupovať do knižníc? Potrebujú naše regióny kvalitné súčasné umenie, alebo by mali dávať priestor lokálnym tvorcom a amatérom? Tradícia medzinárodne rešpektovanej galérie, tretej najvýznamnejšej na Slovensku, ktorú postupne budovala kurátorka Jana Geržová, neskôr riaditeľka Viera Jančeková a naposledy Vladimír Beskid, je ohrozená. Za vlády trnavského župana Tibora Mikuša sa situácia čoraz viac vyostrovala, tlaky na zmenu programu rástli a viedli až k odvolaniu riaditeľa Beskida na základe vykonštruovaných obvinení.
Kurátor, člen medzinárodnej asociácie kritikov AICA a prispievateľ väčšiny českých a slovenských umeleckých časopisov (Umělec, Profil, Flash Art CZ/SK) je autoritou, ktorú by si iné svetové galérie nielen vážili, ale snažili by sa za každú cenu si ju udržať. Nehovoriac o situácii v menších mestách, ktoré sa systematicky usilujú získať rešpektované autority a netradičným programom kultúrnych inštitúcii zaujať pozornosť domácej aj zahraničnej verejnosti. Argumenty porušenia právnych predpisov sa dajú vzniesť voči každému nepohodlnému riaditeľovi, aj keď je iste chybou, že dostatočne nevyškolil upratovačku na prácu na rebríku.
Za odvolaním Vladimíra Beskida treba hľadať aj mocenské záujmy „bronzovej loby“. Autorov blízkych politickému mysleniu Tibora Mikuša, ale aj autorov poplatných komunistickej moci, ktorí dnes úspešne získavajú štátne, ale aj cirkevné zákazky. Nie vďaka umeleckej kvalite, ale vďaka politickým kontaktom, a samozrejme, aj trvácnemu médiu, v ktorom tvoria.
Za posledné Beskidovo zlyhanie bol neoficiálne považovaný jeho jednoznačný názor za odstránenie Kulichovho Svätopluka v komisii zvolanej predsedom parlamentu Richardom Sulíkom. Je absurdné, že za svoj poctivý a nekompromisný názor dnes prichádza o prácu. Odhliadnuc od skutočnosti, že jednoznačný postoj celej komisie neprinútil predsedu parlamentu na toľko očakávaný čin Svätopluka odstrániť. Politicky zinscenované odvolanie však poukazuje na vážnejší problém, ktorým bol prechod regionálnych galérií z ministerstva kultúry na vyššie územné celky. Galérie s kvalitným a rešpektovaným programom začali plniť regionálne úlohy, vystavovať miestnych amatérov a „zaslúžilých umelcov“, čím sa začala ich nebezpečná premena na kultúrne domy. Katarína Rusnáková, Alena Vrbanová či Vladimír Beskid sú riaditelia, ktorí dlhodobo poznamenali vývin súčasného umenia na Slovensku, ale padli za obeť nedomysleným zmenám v kultúrnej politike. Politické tlaky na odbornú činnosť galérií sa takto môžu stupňovať a kto na celý problém doplatí, je, paradoxne, kultúrna verejnosť. Kto však stráca najviac, je Trnava. Prestáva existovať na mape súčasného umenia. Vďaka lokálnym politikom!
Autor je prezident medzinárodnej asociácie kritikov AICA -Slovakia a šéfredaktor Flash Art CZ/SK.
Kurátor, člen medzinárodnej asociácie kritikov AICA a prispievateľ väčšiny českých a slovenských umeleckých časopisov (Umělec, Profil, Flash Art CZ/SK) je autoritou, ktorú by si iné svetové galérie nielen vážili, ale snažili by sa za každú cenu si ju udržať. Nehovoriac o situácii v menších mestách, ktoré sa systematicky usilujú získať rešpektované autority a netradičným programom kultúrnych inštitúcii zaujať pozornosť domácej aj zahraničnej verejnosti. Argumenty porušenia právnych predpisov sa dajú vzniesť voči každému nepohodlnému riaditeľovi, aj keď je iste chybou, že dostatočne nevyškolil upratovačku na prácu na rebríku.
Za odvolaním Vladimíra Beskida treba hľadať aj mocenské záujmy „bronzovej loby“. Autorov blízkych politickému mysleniu Tibora Mikuša, ale aj autorov poplatných komunistickej moci, ktorí dnes úspešne získavajú štátne, ale aj cirkevné zákazky. Nie vďaka umeleckej kvalite, ale vďaka politickým kontaktom, a samozrejme, aj trvácnemu médiu, v ktorom tvoria.
Za posledné Beskidovo zlyhanie bol neoficiálne považovaný jeho jednoznačný názor za odstránenie Kulichovho Svätopluka v komisii zvolanej predsedom parlamentu Richardom Sulíkom. Je absurdné, že za svoj poctivý a nekompromisný názor dnes prichádza o prácu. Odhliadnuc od skutočnosti, že jednoznačný postoj celej komisie neprinútil predsedu parlamentu na toľko očakávaný čin Svätopluka odstrániť. Politicky zinscenované odvolanie však poukazuje na vážnejší problém, ktorým bol prechod regionálnych galérií z ministerstva kultúry na vyššie územné celky. Galérie s kvalitným a rešpektovaným programom začali plniť regionálne úlohy, vystavovať miestnych amatérov a „zaslúžilých umelcov“, čím sa začala ich nebezpečná premena na kultúrne domy. Katarína Rusnáková, Alena Vrbanová či Vladimír Beskid sú riaditelia, ktorí dlhodobo poznamenali vývin súčasného umenia na Slovensku, ale padli za obeť nedomysleným zmenám v kultúrnej politike. Politické tlaky na odbornú činnosť galérií sa takto môžu stupňovať a kto na celý problém doplatí, je, paradoxne, kultúrna verejnosť. Kto však stráca najviac, je Trnava. Prestáva existovať na mape súčasného umenia. Vďaka lokálnym politikom!
Autor je prezident medzinárodnej asociácie kritikov AICA -Slovakia a šéfredaktor Flash Art CZ/SK.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.