Sme nominovaní s našou skupinou, ponúka sa teda vysvetlenie, že odmietam niečo len do tej chvíle, dokedy sa ma to netýka. Podľa tohto by som mal poslušne nabehnúť kamkoľvek, kde mi niečo chcú dať. Tak to ale nie je, dôkazov mám viacero, nemám dôvod vravieť o podrobnostiach. Alebo je to tým, že starnem? Vek predsa prináša chuť zúčastňovať sa na ceremóniách. Raz sme boli nominovaní, ešte so skupinou Neuropa, na cenu za neviempresnečo, s nami aj Tóno Šulík za klip. Spolu s ním sme napísali splnomocnenie pre jedného pouličného speváka, dali sme mu naše lístky a poslali sme ho na tú slávnosť. Neskôr mi jedna známa vravela o tom podarenom večierku, zlatým klincom vraj bola účasť istého blonďavého speváka z ulice, ktorý aj vo foajé čo-to zaspieval. (Dúfam, že som prvý, kto poslovenčil slovo foyer...). No, a teraz som lístky nikomu nedal. Pritom hudobné ceny sú čudo. Hudba je vraj len dobrá a zlá, dnes to písal v novinách jeden novinár a pamätám si, ako to raz povedal Jožo Ráž. Ja toto delenie neuznávam, ja hudbu delím na takú, aká sa mi páči a aká sa mi nepáči a pripúšťam, že sa mi môže páčiť aj zlá hudba a nepáčiť dobrá, taký Phil Collins je podľa niekoho génius, ale ja ho počúvať nemôžem. Neviem, načo sú dobré hudobné ceny, je to prienik športu do umenia, pričom s máločím v hudbe sa dá tak súhlasiť, ako s textom skupiny VBPS Šport ist Mord (či Športu zmar, alebo Absolutelly No sport, vyberte si víťaza z troch nominovaných). A verejnoprávne médiá, to je ďalšia zbytočná starosť štátu navyše. Ale zas ono to FM je tak trochu výnimka, čo potvrdzuje pravidlo. Objavili a doslova postavili na nohy veľa nových slovenských skupín, všetkým sa nezavďačia, ale im ani o to nejde. A prečo tam teda vlastne idem? Teším sa na všelikoho. A ako poznám Niku a ostatných, najmä tak je to celé aj myslené. A preto si tie analýzy v mojej hlave na dnešnom RadioHead Awards odpustím.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.