Mimo bubliny chodia a cililinkajú električky, svietia autá, telefonujú chodci a zatvárajú obchody. V bubline je ticho, a až na kameru, ktorá všetko spoľahlivo nahráva, je vnútro bubliny takmer bez života. Zrazu kamera zaznamená zaujímavú postavičku. Pár metrov pred ňou postáva pred nejakým obchodom „typický Čech”. Predpokladám, že ho netreba veľmi opisovať, ale pre istotu: typický Čech má futbalistický účes – vpredu krátke, vzadu na krku dlhé, prešedivené vlasy, na čele mastná ofina, opuchnuté viečka, ktoré zakrývajú malé modré oči, oblečenú má šuštiakovú súpravu a podľa možnosti pod jej vrchnou časťou schováva aj ľadvinku. Typický Čech je v Prahe už veľmi ojedinelý jav – špeciálne takto v centre. Typický Čech ma zastaví. Pomóc, musím vyjsť z bubliny. Opatrne vystúpim, pripravená poslať ho do prdele po tom, čo som začula slová „Slečna, máte čas?”...neochotne odpovedám „Ani nie, o čo ide?” a on: „Víte, tady v tomhle obchodě outdórovým maj teď takovou valentínskou akci..." – ach bože, Valentín! Frajer je v Nepále a ja som bez ružičky...
„Že když tam přijedu s partnerkou, mám cokoliv dvě za cenu jednoho..."
„Aha...” zrak mi zablúdi na výklad, ktorý ten fakt potvrdzuje.
„No, a já tam byl, ale voni řekli, že opravdu musím přijít s přítelkyní...a já nikoho nemám."
Bože, to je situácia. „Nešli by ste se mnou? Bude to jenom chvilička, potřebuju si jenom koupit šušťáky..." Zadržím výbuch smiechu, ktorý sa mi kopí v krku a prikývnem.
„Jasné. Ale nebudeme sa bozkávať." Typický Čech sa začervená. „Jasně, že ne...jenom nakoupíme.” Cooloví predavači outdórového obchodu sa pousmiali, keď nás videli, vediac všetko, ale môj parťák stále hral hru: „Tak si představte, už ji tady mám...". Zabudla som na divadielko a vrhla sa do handier. Kúpila som si dvoje trekingové ponožky a spolu sme ich pekne zaplatili aj so šuštiakmi.
„Tak poď, lásko!", vravím typickému Čechovi, on sa začervená, vyjdeme z obchodu a keďže vytuším, že ma chce pozvať na rande, rýchlo mu podám ruku, nahodím uponáhľaný tón a miznem v pražskej hmle. Spoza šedivej ofiny ma sleduje pár čerstvo zaľúbených modrých očí. Vraciam sa späť do bubliny a preostrujem kameru na exteriér. Môj prvý deň v civilizácii.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.