Aspoň na okamih by mohol obyčajný človek uveriť takémuto vzorcu, ak by čarovné slovíčko „obyčajný“ nebolo od samého začiatku len šikovným marketingovým ťahom pre prezentáciu priveľmi ambiciózneho politika na vytĺkanie mediálneho kapitálu, ktorý Matovič celkom šikovne využíva. Na mediálnej hre virtuálneho parlamentného indivídua by nebolo nič výnimočné, keby podľa scenára samoľúbeho poslanca netancovala celá vládna koalícia, ak by hlavne elektronické médiá nevytvárali široký priestor na prezentáciu niekoho, kto už verejne ohlásil, že zakladá novú politickú stranu a akákoľvek prezentácia je pre štart takéhoto projektu nevyhnutná.
Konkrétny výsledok toho, ako každý jeden poslanec zo 150-členného zákonodarného zboru myslí na zapojenie obyčajných ľudí do rozhodovania o smerovaní spoločnosti, je nakladanie s petíciami, ktoré sa z času na čas dostanú do parlamentu vďaka aktívnym združeniam a občanom. Do parlamentných lavíc môže zasadnúť strana či hnutie, ktorá získa menej ako 150-tisíc hlasov voličov, jej poslanci sväto-sväte vyhlasujú, že obhajujú 5 miliónov Slovákov, ale petíciu, pod ktorou je takmer pol milióna voličov, odbijú jedným hlasovaním. Berieme na vedomie, bodka. Nehovoriac už o tom, že pri diskusiách o volebných kódexoch sa hovorí o všetkom možnom, len nie o myšlienke nabúrania skostnatených nástrojov zastupiteľskej demokracie, prehnitej partokracie a nastúpení na trend participácie každého, kto o dianie v spoločnosti prejaví záujem. Zmena je pritom žiaduca. Súčasný skostnatený systém vedie k čoraz nižšiemu záujmu ľudí o účasť vo voľbách a na vládnutí sa čoraz častejšie podieľajú strany a politici, ktorých legitimita z hľadiska voličského zázemia je viac ako otázna.
Aby slovné spojenie „obyčajní ľudia“ nezostalo len v rovine dobre znejúceho klišé, tvorcovia volebných kódexov a hlavne tí, ktorí budú o zákonoch v konečnom dôsledku rozhodovať, by sa mali vážne zamyslieť nad principiálnejšími zmenami v systéme spravovania krajiny. Zmenami, ktoré vytvoria priestor na aktívnu účasť verejnosti pri rozhodovaní o zásadných otázkach v živote spoločnosti od miestnej až po národnú úroveň. Na prijatie dobrých volebných zákonov je najvyšší čas. Už preto, aby sme neodradili skutočných obyčajných ľudí.
Autor je hovorca primátora Bratislavy a bývalý poslanec SDĽ.
Konkrétny výsledok toho, ako každý jeden poslanec zo 150-členného zákonodarného zboru myslí na zapojenie obyčajných ľudí do rozhodovania o smerovaní spoločnosti, je nakladanie s petíciami, ktoré sa z času na čas dostanú do parlamentu vďaka aktívnym združeniam a občanom. Do parlamentných lavíc môže zasadnúť strana či hnutie, ktorá získa menej ako 150-tisíc hlasov voličov, jej poslanci sväto-sväte vyhlasujú, že obhajujú 5 miliónov Slovákov, ale petíciu, pod ktorou je takmer pol milióna voličov, odbijú jedným hlasovaním. Berieme na vedomie, bodka. Nehovoriac už o tom, že pri diskusiách o volebných kódexoch sa hovorí o všetkom možnom, len nie o myšlienke nabúrania skostnatených nástrojov zastupiteľskej demokracie, prehnitej partokracie a nastúpení na trend participácie každého, kto o dianie v spoločnosti prejaví záujem. Zmena je pritom žiaduca. Súčasný skostnatený systém vedie k čoraz nižšiemu záujmu ľudí o účasť vo voľbách a na vládnutí sa čoraz častejšie podieľajú strany a politici, ktorých legitimita z hľadiska voličského zázemia je viac ako otázna.
Aby slovné spojenie „obyčajní ľudia“ nezostalo len v rovine dobre znejúceho klišé, tvorcovia volebných kódexov a hlavne tí, ktorí budú o zákonoch v konečnom dôsledku rozhodovať, by sa mali vážne zamyslieť nad principiálnejšími zmenami v systéme spravovania krajiny. Zmenami, ktoré vytvoria priestor na aktívnu účasť verejnosti pri rozhodovaní o zásadných otázkach v živote spoločnosti od miestnej až po národnú úroveň. Na prijatie dobrých volebných zákonov je najvyšší čas. Už preto, aby sme neodradili skutočných obyčajných ľudí.
Autor je hovorca primátora Bratislavy a bývalý poslanec SDĽ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.