Z miernej letargie, ktorá sa ma pomaly, ale isto zmocňovala ešte skôr, než nabehli záverečné titulky prírodopisného filmu o koalách, ma náhle vytrhla reklama na nejakú super-bomba-výhodnú hypotéku. Vypol som televízor, oprášil z kolien zvyšky čipsov, utrel si prsty do župana a napriahol sa do knižnice po objemnú knihu o austrálskej faune. Bolo to tam. Odpoveď na moju nevyslovenú otázku, z ktorej mám ako bielokožec fóbiu. Veď, ako je možné, že napriek ozónovej diere a spaľujúcemu slnku koaly vydržia celý deň sedieť v korunách stromov? Taký životný štýl je trvalo udržateľný preto, lebo zvieratá si zo špeciálnej prsnej žľazy po srsti rozotierajú výlučok, ktorý pôsobí ako UV filter. Číslo ochranného faktora som sa nedozvedel. Zato už teraz viem aj to, že Teddy bear, ako nazývajú koalu Austrálčania, ani netuší, že lístie eukalyptov je pekelne jedovaté. Zato mnohí iní na to doplatili. Vraj raz istej ovci predhodili po štvrť deka tejto šťavnatej chuťovky a do polhodiny, čo sa na jedlo pažravo vrhla, ľahla hore kopytami. Koalu však také hrôzy nemusia zaujímať. So svojím životom hazarduje len čisto teoreticky, v skutočnosti sa o toxíny spoľahlivo postará jej dlhočizné, až dvojmetrové slepé črevo. A dokonca z tohto procesu aj profituje –jedným z vedľajších produktov tohto očistného procesu je údajne aj malé množstvo alkoholu. Takže milý Teddy je vlastne celý život nachmelený.
.eukalyptové delikatesy
Napriek zahmlenému úsudku však koaly neobžierajú každý eukalyptus, ale približne zo štyristo druhov fajnšmekersky uprednostňujú len asi dvadsať. Pravdou zároveň je, že majú rebríček favoritov, kam patrí približne päť druhov, ktorých listy považujú za úplnú delikatesu. Obsah látok v listoch sa mení podľa toho, v ktorom kúte Austrálie eukalyptovník vyrástol. Na teplejšom severe je dôležitý cineol, ktorý koaly ochladzuje. V chladných horských oblastiach Viktórie zasa príde vhod felandrén. Zohrieva tak príjemne, ako nás v zime čaj s rumom. No, a populácie koál z Nového Južného Walesu to striedajú a dožičia si oboje, takže cineol zajedajú felandrénom. Na spoločných chutiach sa koaly zhodnú v tom, že všetky bez výnimky odmietajú mladé listy a šťavnaté výhonky. Tie časti rastliny totiž obsahujú také množstvo jedovatého kyanovodíka, že by zabili aj statného koalieho samca. Eukalypty sa tak účinne bránia, aby ich milé vačkovce nezožrali do posledného lístočka. Okrem eukalyptového lístia vezmú koaly do papuľky len výnimočne aj lístie akácií alebo kajeputových krov (ich olej sa v našich lekárňach predáva pod názvom čajovníkový).
.chovať či nechovať?
Krotko a letargicky pôsobiace koaly podobné plyšovým mackom priam navádzajú na otázku, či by neboli prítulnejšími a bezproblémovými spoločníkmi ako pes či mačka. Čisto teoreticky: ak pominieme fakt, že by vám koalu ako súkromníkovi len ťažko predali, aj tak je odpoveďou rezolútne nie. Zviera by sa síce v našich končinách a v miernej klíme pravdepodobne cítilo príjemne, chovateľ by mu však nedokázal zabezpečiť dostatok vhodnej potravy. Jedna koala totiž ročne zožerie asi dvesto kilogramov eukalyptových listov. Aj to je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo existuje len niekoľko zoologických záhrad, kde si trúfnu na ich chov. Priekopníkom chovu koál bola zoologická záhrada v San Diegu, kde pre ne vysadili malú eukalyptovú plantáž.
.nedočkavé mláďatá
Obľúbenou témou niektorých zvrhlíkov sú podrobné opisy toho, ako mláďatá koál prechádzajú od obdobia dojčenia na „tuhú“ stravu. Prvých šesť až sedem mesiacov sa koalíčatá živia iba materským mliekom. Približne v tridsiatich týždňoch mláďaťu však táto strava už nestačí, ale ešte nie je natoľko vyvinuté, aby sa samostatne dokrmovalo eukalyptovými listami. Problém je najmä v tom, že nedokáže samo vyliezť z matkinho vaku. V tom období sa v matkinom čreve hromadí kaša z natrávených eukalyptových listov. Každý druhý a tretí deň mláďa vykukne z vaku a dožičí si bohatú hostinu. Priamo z análneho otvoru svojej mamy. Zaujímavé je, že raňajky sa podávajú len okolo deviatej hodiny austrálskeho času. Malý pahltník je pri jedle natoľko netrpezlivý, že sa často pazúrikmi pokúša rozšíriť otvor, aby čo najrýchlejšie dostal čo najväčšiu porciu jedla. Ešteže má koala len jedno mláďa. Okrem toho, že je táto kaša výživná, obsahuje aj mikroorganizmy, ktorými si mláďa naočkuje tráviaci trakt, aby vedelo lepšie využiť ťažko stráviteľné eukalyptové listy. Keď mláďa dosiahne rok, prevažuje v jeho jedálničku už lístie, ale stále si chodí k mame cucnúť mlieka. Neskôr už žerie iba lístie, ale stále je viazané na matku a vyváža sa po austrálskom buši na jej chrbte. Okrem nezvyčajných stravovacích obyčajov ma na koalách zaujalo ešte čosi. Ak je pravda, že sa počas života cielene prepracúvajú k chronickému alkoholizmu, ku cti im slúži to, že aspoň nepáchnu. Keďže sú doslova presiaknuté eukalyptovými silicami, voňajú nádherne. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo sa vo Viedenskej zoologickej záhrade koalia ubikácia nachádza iba kúsok od toaliet.
Autor je zoológ.
.eukalyptové delikatesy
Napriek zahmlenému úsudku však koaly neobžierajú každý eukalyptus, ale približne zo štyristo druhov fajnšmekersky uprednostňujú len asi dvadsať. Pravdou zároveň je, že majú rebríček favoritov, kam patrí približne päť druhov, ktorých listy považujú za úplnú delikatesu. Obsah látok v listoch sa mení podľa toho, v ktorom kúte Austrálie eukalyptovník vyrástol. Na teplejšom severe je dôležitý cineol, ktorý koaly ochladzuje. V chladných horských oblastiach Viktórie zasa príde vhod felandrén. Zohrieva tak príjemne, ako nás v zime čaj s rumom. No, a populácie koál z Nového Južného Walesu to striedajú a dožičia si oboje, takže cineol zajedajú felandrénom. Na spoločných chutiach sa koaly zhodnú v tom, že všetky bez výnimky odmietajú mladé listy a šťavnaté výhonky. Tie časti rastliny totiž obsahujú také množstvo jedovatého kyanovodíka, že by zabili aj statného koalieho samca. Eukalypty sa tak účinne bránia, aby ich milé vačkovce nezožrali do posledného lístočka. Okrem eukalyptového lístia vezmú koaly do papuľky len výnimočne aj lístie akácií alebo kajeputových krov (ich olej sa v našich lekárňach predáva pod názvom čajovníkový).
.chovať či nechovať?
Krotko a letargicky pôsobiace koaly podobné plyšovým mackom priam navádzajú na otázku, či by neboli prítulnejšími a bezproblémovými spoločníkmi ako pes či mačka. Čisto teoreticky: ak pominieme fakt, že by vám koalu ako súkromníkovi len ťažko predali, aj tak je odpoveďou rezolútne nie. Zviera by sa síce v našich končinách a v miernej klíme pravdepodobne cítilo príjemne, chovateľ by mu však nedokázal zabezpečiť dostatok vhodnej potravy. Jedna koala totiž ročne zožerie asi dvesto kilogramov eukalyptových listov. Aj to je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo existuje len niekoľko zoologických záhrad, kde si trúfnu na ich chov. Priekopníkom chovu koál bola zoologická záhrada v San Diegu, kde pre ne vysadili malú eukalyptovú plantáž.
.nedočkavé mláďatá
Obľúbenou témou niektorých zvrhlíkov sú podrobné opisy toho, ako mláďatá koál prechádzajú od obdobia dojčenia na „tuhú“ stravu. Prvých šesť až sedem mesiacov sa koalíčatá živia iba materským mliekom. Približne v tridsiatich týždňoch mláďaťu však táto strava už nestačí, ale ešte nie je natoľko vyvinuté, aby sa samostatne dokrmovalo eukalyptovými listami. Problém je najmä v tom, že nedokáže samo vyliezť z matkinho vaku. V tom období sa v matkinom čreve hromadí kaša z natrávených eukalyptových listov. Každý druhý a tretí deň mláďa vykukne z vaku a dožičí si bohatú hostinu. Priamo z análneho otvoru svojej mamy. Zaujímavé je, že raňajky sa podávajú len okolo deviatej hodiny austrálskeho času. Malý pahltník je pri jedle natoľko netrpezlivý, že sa často pazúrikmi pokúša rozšíriť otvor, aby čo najrýchlejšie dostal čo najväčšiu porciu jedla. Ešteže má koala len jedno mláďa. Okrem toho, že je táto kaša výživná, obsahuje aj mikroorganizmy, ktorými si mláďa naočkuje tráviaci trakt, aby vedelo lepšie využiť ťažko stráviteľné eukalyptové listy. Keď mláďa dosiahne rok, prevažuje v jeho jedálničku už lístie, ale stále si chodí k mame cucnúť mlieka. Neskôr už žerie iba lístie, ale stále je viazané na matku a vyváža sa po austrálskom buši na jej chrbte. Okrem nezvyčajných stravovacích obyčajov ma na koalách zaujalo ešte čosi. Ak je pravda, že sa počas života cielene prepracúvajú k chronickému alkoholizmu, ku cti im slúži to, že aspoň nepáchnu. Keďže sú doslova presiaknuté eukalyptovými silicami, voňajú nádherne. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo sa vo Viedenskej zoologickej záhrade koalia ubikácia nachádza iba kúsok od toaliet.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.