Už nevychovávam
Keď je pohoda, najradšej sa s dcérkou maznám. Vďaka veľkým časovým odstupom medzi mojimi deťmi som pochopila, že genetika a sociálne vzory sú silnejšie ako akákoľvek výchova. Pri tom treťom, najmenšom, človek na veľa vecí, o ktoré sa pokúšal pri tých dvoch dospelých, rezignuje a vie si vychutnať, aj že je rodina spolu, aj to maznanie a rozmaznávanie.
Čítam nárazovo
Keď sa začítam, neprestanem, kým nedočítam. Na Vianoce som toho prečítala viac, Modrý deň od Arnošta Lustiga, nahnevalo ma, že som nestihla na jeden raz dočítať aj Polnoc starých mužov Chaima Potoka. Millénium si odkladám, keď bude aspoň týždeň voľna. Keď nemám kapacitu na čítanie, nachádzam relax v televíznom Poirotovi a Slečne Marplovej.
Som kaviarenský typ
Som rodená Bratislavčanka, zo Starého Mesta. Prechádzky s mojimi rodičmi sa vždy končili v kaviarňach. Milujem ich. Mám rada silnú kávu, pijem jej veľa, ale ide najmä o kaviarenskú atmosféru. Všetky sú teraz trendy, alebo veľmi ošúchané, je tu málo takých klasických, ako vo Viedni či v Budapešti. Kvôli tomu ale za hranice nepocestujem. K dobrej káve patrí cigareta. Aj keď viem, že to nie je správne. Mala som dlhé obdobie, keď som nefajčila, ale v politike som sa pokazila.
Nenakupujem prakticky nič
Túto rolu za mňa prevzal manžel, teraz by som to nezvládala. Keď sa však niekedy ráno zobudím a mám pocit zúfalstva zo skrine alebo z celého sveta, tak potom sa vyberiem na nárazový nákup. Nikto mi v obliekaní neradí. Musím sa v tom cítiť dobre, musí to byť môj štýl. Priateľky sa ma pýtajú: čo ďalšia biela košeľa? Keď som učila, texasky, košeľa, športové sako boli mojou uniformou, teraz je to komplikovanejšie. V piatok sa na úrade snažíme držať bez oficialít, ale je tu jedno poistné sako v skrini.
Som veľmi mäsová
Mäso a zelenina, tu je moja preferencia veľká. Viem jesť, najmä v zime, veľmi nezdravo, klobásy, tlačenky. Káva a čokoláda sú veľmi dobré veci, aj štrúdľa. Na postave nemám žiadnu zásluhu. Dostala som ju do vienka, nepotrebujem sa trápiť.
Pálim sviečky
Aj doma, aj v kancelárii mám často zapálenú sviečku. Prakticky nonstop. Mám pocit, že to robí dobrú atmosféru, pôsobí upokojujúco.
Kreslo, káva, kniha, trávnik
Nevedela som si predstaviť, že by ma bavilo chodiť na chalupu. Splnil sa mi sen, čo som mala, keď som na ňu prvýkrát prišla: kreslo, káva, kniha a tráva, ktorú pokosí môj muž. Deti sa niekde samy hrajú a všetkým nám je dobre. Moja záhrada boli vždy len dva muškáty za oknom. Na jeseň sadím cibule, od marca chodím a pozerám, či už idú von. A som strašne pyšná. Vyzerá to, že mojich päť narcisov, päť tulipánov a dve ružičky prežijú aj túto zimu. Nikdy som si nemyslela, že ma to očarí a opantá.
Keď je pohoda, najradšej sa s dcérkou maznám. Vďaka veľkým časovým odstupom medzi mojimi deťmi som pochopila, že genetika a sociálne vzory sú silnejšie ako akákoľvek výchova. Pri tom treťom, najmenšom, človek na veľa vecí, o ktoré sa pokúšal pri tých dvoch dospelých, rezignuje a vie si vychutnať, aj že je rodina spolu, aj to maznanie a rozmaznávanie.
Čítam nárazovo
Keď sa začítam, neprestanem, kým nedočítam. Na Vianoce som toho prečítala viac, Modrý deň od Arnošta Lustiga, nahnevalo ma, že som nestihla na jeden raz dočítať aj Polnoc starých mužov Chaima Potoka. Millénium si odkladám, keď bude aspoň týždeň voľna. Keď nemám kapacitu na čítanie, nachádzam relax v televíznom Poirotovi a Slečne Marplovej.
Som kaviarenský typ
Som rodená Bratislavčanka, zo Starého Mesta. Prechádzky s mojimi rodičmi sa vždy končili v kaviarňach. Milujem ich. Mám rada silnú kávu, pijem jej veľa, ale ide najmä o kaviarenskú atmosféru. Všetky sú teraz trendy, alebo veľmi ošúchané, je tu málo takých klasických, ako vo Viedni či v Budapešti. Kvôli tomu ale za hranice nepocestujem. K dobrej káve patrí cigareta. Aj keď viem, že to nie je správne. Mala som dlhé obdobie, keď som nefajčila, ale v politike som sa pokazila.
Nenakupujem prakticky nič
Túto rolu za mňa prevzal manžel, teraz by som to nezvládala. Keď sa však niekedy ráno zobudím a mám pocit zúfalstva zo skrine alebo z celého sveta, tak potom sa vyberiem na nárazový nákup. Nikto mi v obliekaní neradí. Musím sa v tom cítiť dobre, musí to byť môj štýl. Priateľky sa ma pýtajú: čo ďalšia biela košeľa? Keď som učila, texasky, košeľa, športové sako boli mojou uniformou, teraz je to komplikovanejšie. V piatok sa na úrade snažíme držať bez oficialít, ale je tu jedno poistné sako v skrini.
Som veľmi mäsová
Mäso a zelenina, tu je moja preferencia veľká. Viem jesť, najmä v zime, veľmi nezdravo, klobásy, tlačenky. Káva a čokoláda sú veľmi dobré veci, aj štrúdľa. Na postave nemám žiadnu zásluhu. Dostala som ju do vienka, nepotrebujem sa trápiť.
Pálim sviečky
Aj doma, aj v kancelárii mám často zapálenú sviečku. Prakticky nonstop. Mám pocit, že to robí dobrú atmosféru, pôsobí upokojujúco.
Kreslo, káva, kniha, trávnik
Nevedela som si predstaviť, že by ma bavilo chodiť na chalupu. Splnil sa mi sen, čo som mala, keď som na ňu prvýkrát prišla: kreslo, káva, kniha a tráva, ktorú pokosí môj muž. Deti sa niekde samy hrajú a všetkým nám je dobre. Moja záhrada boli vždy len dva muškáty za oknom. Na jeseň sadím cibule, od marca chodím a pozerám, či už idú von. A som strašne pyšná. Vyzerá to, že mojich päť narcisov, päť tulipánov a dve ružičky prežijú aj túto zimu. Nikdy som si nemyslela, že ma to očarí a opantá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.