Začneme tým najevidentnejším – obalom. Ak mi hoci aj usmievavý a dokonale ústretový čašník položí do rúk niečo, čo sa podobá na koženkový fascikel, ktorý si ešte pamätá tie najfúzatejšie vtipy o Husákovi, Brežnevovi a Reaganovi a len náhodou je na ňom zlatý nápis „Jedány lístok“, a nie „Diplomová práca, Ing. Milan Bačora“, utekám rovno od stola. Keď kuchárovi nezáleží na tom, ako vyzerá jeho ponuka, môže mu potom záležať na samotnom jedle a vašej radosti z neho? Asi ťažko. Toto je najvypuklejší prípad, no existujú aj jeho jemnejšie odtienky. Treba si dávať pozor aj pri príliš pestrých alebo prezdobených jedálnych lístkoch. Väčšinu z nich koncipovali romanticky založené manželky majiteľa a v kuchyni sa teda k slovu určite nedostal kuchár, ale ich cestovateľské zážitky. Degustačný obzor takého lístka sa končí niekde pri rozmrazených slimákoch na masle v kombinácii s kokteilom Sex on the beach.
Ak jedálny lístok pri zbežnom obhliadnutí obstojí, otvorme ho. Nečítajme však! Začnime počítať. Nachádza sa v ňom vyše osemdesiat jedál? Ďalej zbytočne nemárnime čas a reštauráciu v tichosti opusťme. Ide tu zrejme o kuchára alebo prevádzkara s nadrozmerným egom, ktorý sa nám chce pochváliť, koľko jedál vie vymenovať, no rozhodne nie navariť. To nehovorím o tom, že väčšinou ide o nekonečné variácie naklepaného a zrolovaného kuracieho, bravčového a hovädzieho mäsa nevalnej kvality. V takej reštaurácii rozhodne nečakajte sezónne jedlá. Najprv musia minúť ročné zásoby namrazeného mäsa a polotovarov.
Človek sa pri deťoch a všeobecne mláďatách zvyčajne neudrží a úplne reflexívne sa usmeje. Tento fígeľ matky prírody roky úspešne využíva reklamný priemysel a tvorcovia kreslených filmov. Niektorí kuchári a prevádzkari reštaurácií si z toho mylne vyvodili, že rovnako na ich zákazníka zaberú fazuľky, mäsíčka, mrkvičky, bejbymrkvičky, špíziky a čajíček. Už jediná zdrobnenina by nás mala varovať, že tu niečo nebude v poriadku. Buď kuchárovi chýba sebadôvera a chce sa zákazníkovi podlizovať, alebo príliš dlho praxoval v materskej škôlke. Na tanieri v takom prípade nájdeme všetko iné, len nie niečo malé a vyvolávajúce príjemný úsmev.
Ďalším varovným signálom sú gramatické chyby. Ak z jedálneho lístka na nás zamáva nejaká tá hrúbka, môžeme si pomyslieť, že majiteľ šetril na jazykovej korektúre, a bude teda chcieť určite ušetriť aj na nás. Ale keď v kvázi talianskej reštaurácii zahučí na nás z lístka „proschiuto“, „rizotto“ alebo nebodaj „brusketta“, môžete si byť istý, že kuchár netuší, o čom je reč a na stole budete mať garantovane prevarené cestoviny a obligátnu slovenskú oblohu vo farbe talianskej trikolóry: paradajku, uhorku a kapustu. A to nechce riskovať nikto.
Ak ani jeden z vyššie spomenutých zločinov jedálny lístok , ktorý máme pred sebou, neobsahuje, zrejme sa nachádzame v lepšej reštaurácii. Tu už treba overiť len posledný, piaty zločin. Nalistujeme v lístku posledné strany a hľadáme oddelenie s názvom prílohy. Ak ho nenájdeme, zhlboka si vydýchneme. Sme naozaj na správnom mieste. Kuchár presne vie, čo má k čomu servírovať a čo sa k čomu najlepšie hodí. Je hrdý na svoj výtvor a predkladá ho zákazníkovi už hotový a neobťažuje ho dilemou s jeho dotváraním.
Ak jedálny lístok pri zbežnom obhliadnutí obstojí, otvorme ho. Nečítajme však! Začnime počítať. Nachádza sa v ňom vyše osemdesiat jedál? Ďalej zbytočne nemárnime čas a reštauráciu v tichosti opusťme. Ide tu zrejme o kuchára alebo prevádzkara s nadrozmerným egom, ktorý sa nám chce pochváliť, koľko jedál vie vymenovať, no rozhodne nie navariť. To nehovorím o tom, že väčšinou ide o nekonečné variácie naklepaného a zrolovaného kuracieho, bravčového a hovädzieho mäsa nevalnej kvality. V takej reštaurácii rozhodne nečakajte sezónne jedlá. Najprv musia minúť ročné zásoby namrazeného mäsa a polotovarov.
Človek sa pri deťoch a všeobecne mláďatách zvyčajne neudrží a úplne reflexívne sa usmeje. Tento fígeľ matky prírody roky úspešne využíva reklamný priemysel a tvorcovia kreslených filmov. Niektorí kuchári a prevádzkari reštaurácií si z toho mylne vyvodili, že rovnako na ich zákazníka zaberú fazuľky, mäsíčka, mrkvičky, bejbymrkvičky, špíziky a čajíček. Už jediná zdrobnenina by nás mala varovať, že tu niečo nebude v poriadku. Buď kuchárovi chýba sebadôvera a chce sa zákazníkovi podlizovať, alebo príliš dlho praxoval v materskej škôlke. Na tanieri v takom prípade nájdeme všetko iné, len nie niečo malé a vyvolávajúce príjemný úsmev.
Ďalším varovným signálom sú gramatické chyby. Ak z jedálneho lístka na nás zamáva nejaká tá hrúbka, môžeme si pomyslieť, že majiteľ šetril na jazykovej korektúre, a bude teda chcieť určite ušetriť aj na nás. Ale keď v kvázi talianskej reštaurácii zahučí na nás z lístka „proschiuto“, „rizotto“ alebo nebodaj „brusketta“, môžete si byť istý, že kuchár netuší, o čom je reč a na stole budete mať garantovane prevarené cestoviny a obligátnu slovenskú oblohu vo farbe talianskej trikolóry: paradajku, uhorku a kapustu. A to nechce riskovať nikto.
Ak ani jeden z vyššie spomenutých zločinov jedálny lístok , ktorý máme pred sebou, neobsahuje, zrejme sa nachádzame v lepšej reštaurácii. Tu už treba overiť len posledný, piaty zločin. Nalistujeme v lístku posledné strany a hľadáme oddelenie s názvom prílohy. Ak ho nenájdeme, zhlboka si vydýchneme. Sme naozaj na správnom mieste. Kuchár presne vie, čo má k čomu servírovať a čo sa k čomu najlepšie hodí. Je hrdý na svoj výtvor a predkladá ho zákazníkovi už hotový a neobťažuje ho dilemou s jeho dotváraním.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.