.pred pár mesiacmi vznikla komisia, ktorá pripravuje zmenu zákona o ÚPN. Ako ju vnímate?
Komisia vznikla na podnet predsedníčky vlády Ivety Radičovej, boli do nej nominovaní viacerí členovia. Keďže ide o budúcnosť ústavu, považujem za zvláštne, že vznikla bez oficiálneho vedomia ÚPN. O jej práci vieme veľmi málo. Hlavnou náplňou má byť zefektívnenie činnosti ÚPN, mám však obavu, že ide skôr o krycie pomenovanie skutočného cieľa.
.čo je podľa vás hlavným cieľom?
Podľa viacerých médií by malo ísť o zmenu na čele ÚPN. Popritom ide aj o niektoré zmeny zákona, ktoré sú potrebné.
.hovoríte, že nemáte informácie, ale v tejto komisii sú predsa aj ľudia z ÚPN...
To je na tom to najnešťastnejšie. Vzniklo to za chrbtom ÚPN a prizvaní boli iba niektorí ľudia s väzbami na vládne strany, ktorí tam však nie sú s mandátom ÚPN.
.neoslovili ste premiérku s tým, že by ste chceli byť členom tejto komisie?
Myslím si, že v tejto chvíli by som do toho ani nechcel byť zapojený. Členmi komisie sú politici a experti, ktorí sú straníckymi nominantmi pracujúcimi v ÚPN.
.keby ste boli členom, treba podľa vás zmeniť zákon?
Sú veci, ktoré sa dajú vylepšiť, ale ide skôr o detaily. Myslím si, že na Slovensku sú desiatky inštitúcií, ktoré nefungujú, a ÚPN v porovnaní s nimi funguje relatívne dobre. Zmenu by si zaslúžili otázky ako výška odmien pre členov správnej rady. Niektoré veci sú prežitkom, ako forma sprístupňovania dokumentov, ale ide skôr o malé zmeny, kvôli ktorým netreba zvolávať žiadnu komisiu. Napokon, niečo z toho už riešila novela, ktorú predložil poslanec Martin Fedor (SDKÚ).
.zástancovia hlbších zmien však tvrdia, že reagujú najmä na kritiku voči vám. Mnohým prekáža napríklad matičný historik Mulík v redakčnej rade časopisu Pamäť národa a niektoré publikácie týkajúce sa slovenského štátu.
Do ústavu prišli po mojom zvolení niektorí mladí historici ako Martin Lacko, Peter Sokolovič alebo Ondrej Podolec. Napokon, príchod generácie mladých historikov nezaťažených komunizmom bol aj jedným z cieľov Jána Langoša. Nemyslím si, že by im chýbal odstup od slovenského štátu. Pokiaľ ide o pána Mulíka, redakčnú radu som koncipoval tak, aby v nej boli zastúpení historici zo širokého spektra vedeckých inštitúcií. Rôznosť názorov nevnímam ako problém, prospieva to diskusii.
.nevenujete sa priveľmi obdobiu slovenského štátu?
S obdobím komunizmu sme sa trestnoprávne nevyrovnali, s obdobím slovenského štátu áno. Preto som povedal, že zatiaľ čo vo vzťahu k slovenskému štátu máme úlohy vedecké, vo vzťahu ku komunizmu je tých úloh viac. A toho sa držíme. Obdobiu slovenského štátu sa venuje asi 5 ľudí zo 70, sú pracovití, a preto pôsobia viditeľnejšie. Slovenskému štátu sa však nevenujeme viac. Obdobiu po roku 1945 sa venovalo 15 z 19 konferencií, 21 zo 40 publikácií, 16 z 29 diskusných večerov alebo všetkých osem dokumentárnych filmov, ktoré sme počas môjho pôsobenia natočili.
.historik Ján Hlavinka, ktorý z ÚPN odišiel, kritizoval, že ústav sa až príliš venuje témam, ktoré súvisia s každodenným životom alebo fungovaním armády, hoci by mal klásť dôraz najmä na porušovanie ľudských práv.
Jednou z úloh ústavu je podľa zákona zhromažďovanie všetkých druhov informácií o období neslobody. Prioritne sa koncentrujeme na zločiny, porušovanie ľudských práv, represie – tých kníh je veľa, vrátane Hlavinkovej knihy. Treba však brať do úvahy, že nedemokratický režim sa odzrkadľoval práve v každodennom režime, a pokiaľ ide o armádu, patrila medzi opory nedemokratického režimu. Ide však o knihy, ktoré sú v menšine.
.ktorú vašu knihu alebo konferenciu považujete za najvýznamnejšiu?
Napríklad veľkú medzinárodnú konferenciu o perzekúciách cirkví v komunistických štátoch strednej a východnej Európy. Pokiaľ ide o knihu, tak Peter Sokolovič je napríklad autorom prvej komplexnej monografie o Hlinkovej garde. Takáto kniha tu doteraz chýbala. Z filmov by som vyzdvihol dokument Prežili sme Gulag.
.keď sa človek o vás zaujíma, prekvapia ho viaceré aktivity či knihy. Prečo sa vám však nedarí spoločensky niečím zarezonovať, vyvolať diskusiu?
Neviem, či sa nám to nedarí. Existencia ÚPN významne zmenila diskusiu o historických témach. A my robíme všetko, čo môžeme. Každý mesiac organizujeme večerné diskusie, každý rok máme za sebou stovky diskusií a prednášok na školách, v médiách sme asi každý týždeň, píšeme články, vydávame knihy, organizujeme filmový festival, chodíme na iné festivaly, spolupracujeme s televíziami doma aj v Česku, začali sme s vydávaním vybraných článkov nášho časopisu v angličtine, spolupracujeme s partnerskými ústavmi v susedných štátoch, je toho veľa.
.aký filmový festival robíte?
Máme za sebou prvý ročník, nazvali sme ho Festival slobody. Myslím, že celkom úspešne sa nám podarilo odprezentovať pred verejnosťou všetky naše filmy, viaceré zaujímavé filmy z cudziny – spomeniem aspoň premiéru poľského filmu Popieluszko. Tento rok v tom chceme pokračovať. Navšetevujeme aj Pohodu a iné letné festivaly, vydali sme filmy na DVD.
.kam by mal podľa vás ÚPN smerovať v budúcnosti?
Máme svoj edičný plán aj strednodobú koncepciu. V najbližšom období plánujeme veľkú medzinárodnú konferenciu o protikomunistickom odboji aj o protižidovskej legislatíve, niekoľko kníh, film o barbarskej noci. Fungujeme podľa zákona, ktorý nám stanovuje úlohy, a toho sa držíme. Podporujeme však aj iniciatívu, ktorá volá po vzniku múzea o zločinoch komunizmu. Chceli by sme na pôde ÚPN ponúkať doktorandské štúdium. Otázka je, čo sa s nami stane.
Komisia vznikla na podnet predsedníčky vlády Ivety Radičovej, boli do nej nominovaní viacerí členovia. Keďže ide o budúcnosť ústavu, považujem za zvláštne, že vznikla bez oficiálneho vedomia ÚPN. O jej práci vieme veľmi málo. Hlavnou náplňou má byť zefektívnenie činnosti ÚPN, mám však obavu, že ide skôr o krycie pomenovanie skutočného cieľa.
.čo je podľa vás hlavným cieľom?
Podľa viacerých médií by malo ísť o zmenu na čele ÚPN. Popritom ide aj o niektoré zmeny zákona, ktoré sú potrebné.
.hovoríte, že nemáte informácie, ale v tejto komisii sú predsa aj ľudia z ÚPN...
To je na tom to najnešťastnejšie. Vzniklo to za chrbtom ÚPN a prizvaní boli iba niektorí ľudia s väzbami na vládne strany, ktorí tam však nie sú s mandátom ÚPN.
.neoslovili ste premiérku s tým, že by ste chceli byť členom tejto komisie?
Myslím si, že v tejto chvíli by som do toho ani nechcel byť zapojený. Členmi komisie sú politici a experti, ktorí sú straníckymi nominantmi pracujúcimi v ÚPN.
.keby ste boli členom, treba podľa vás zmeniť zákon?
Sú veci, ktoré sa dajú vylepšiť, ale ide skôr o detaily. Myslím si, že na Slovensku sú desiatky inštitúcií, ktoré nefungujú, a ÚPN v porovnaní s nimi funguje relatívne dobre. Zmenu by si zaslúžili otázky ako výška odmien pre členov správnej rady. Niektoré veci sú prežitkom, ako forma sprístupňovania dokumentov, ale ide skôr o malé zmeny, kvôli ktorým netreba zvolávať žiadnu komisiu. Napokon, niečo z toho už riešila novela, ktorú predložil poslanec Martin Fedor (SDKÚ).
.zástancovia hlbších zmien však tvrdia, že reagujú najmä na kritiku voči vám. Mnohým prekáža napríklad matičný historik Mulík v redakčnej rade časopisu Pamäť národa a niektoré publikácie týkajúce sa slovenského štátu.
Do ústavu prišli po mojom zvolení niektorí mladí historici ako Martin Lacko, Peter Sokolovič alebo Ondrej Podolec. Napokon, príchod generácie mladých historikov nezaťažených komunizmom bol aj jedným z cieľov Jána Langoša. Nemyslím si, že by im chýbal odstup od slovenského štátu. Pokiaľ ide o pána Mulíka, redakčnú radu som koncipoval tak, aby v nej boli zastúpení historici zo širokého spektra vedeckých inštitúcií. Rôznosť názorov nevnímam ako problém, prospieva to diskusii.
.nevenujete sa priveľmi obdobiu slovenského štátu?
S obdobím komunizmu sme sa trestnoprávne nevyrovnali, s obdobím slovenského štátu áno. Preto som povedal, že zatiaľ čo vo vzťahu k slovenskému štátu máme úlohy vedecké, vo vzťahu ku komunizmu je tých úloh viac. A toho sa držíme. Obdobiu slovenského štátu sa venuje asi 5 ľudí zo 70, sú pracovití, a preto pôsobia viditeľnejšie. Slovenskému štátu sa však nevenujeme viac. Obdobiu po roku 1945 sa venovalo 15 z 19 konferencií, 21 zo 40 publikácií, 16 z 29 diskusných večerov alebo všetkých osem dokumentárnych filmov, ktoré sme počas môjho pôsobenia natočili.
.historik Ján Hlavinka, ktorý z ÚPN odišiel, kritizoval, že ústav sa až príliš venuje témam, ktoré súvisia s každodenným životom alebo fungovaním armády, hoci by mal klásť dôraz najmä na porušovanie ľudských práv.
Jednou z úloh ústavu je podľa zákona zhromažďovanie všetkých druhov informácií o období neslobody. Prioritne sa koncentrujeme na zločiny, porušovanie ľudských práv, represie – tých kníh je veľa, vrátane Hlavinkovej knihy. Treba však brať do úvahy, že nedemokratický režim sa odzrkadľoval práve v každodennom režime, a pokiaľ ide o armádu, patrila medzi opory nedemokratického režimu. Ide však o knihy, ktoré sú v menšine.
.ktorú vašu knihu alebo konferenciu považujete za najvýznamnejšiu?
Napríklad veľkú medzinárodnú konferenciu o perzekúciách cirkví v komunistických štátoch strednej a východnej Európy. Pokiaľ ide o knihu, tak Peter Sokolovič je napríklad autorom prvej komplexnej monografie o Hlinkovej garde. Takáto kniha tu doteraz chýbala. Z filmov by som vyzdvihol dokument Prežili sme Gulag.
.keď sa človek o vás zaujíma, prekvapia ho viaceré aktivity či knihy. Prečo sa vám však nedarí spoločensky niečím zarezonovať, vyvolať diskusiu?
Neviem, či sa nám to nedarí. Existencia ÚPN významne zmenila diskusiu o historických témach. A my robíme všetko, čo môžeme. Každý mesiac organizujeme večerné diskusie, každý rok máme za sebou stovky diskusií a prednášok na školách, v médiách sme asi každý týždeň, píšeme články, vydávame knihy, organizujeme filmový festival, chodíme na iné festivaly, spolupracujeme s televíziami doma aj v Česku, začali sme s vydávaním vybraných článkov nášho časopisu v angličtine, spolupracujeme s partnerskými ústavmi v susedných štátoch, je toho veľa.
.aký filmový festival robíte?
Máme za sebou prvý ročník, nazvali sme ho Festival slobody. Myslím, že celkom úspešne sa nám podarilo odprezentovať pred verejnosťou všetky naše filmy, viaceré zaujímavé filmy z cudziny – spomeniem aspoň premiéru poľského filmu Popieluszko. Tento rok v tom chceme pokračovať. Navšetevujeme aj Pohodu a iné letné festivaly, vydali sme filmy na DVD.
.kam by mal podľa vás ÚPN smerovať v budúcnosti?
Máme svoj edičný plán aj strednodobú koncepciu. V najbližšom období plánujeme veľkú medzinárodnú konferenciu o protikomunistickom odboji aj o protižidovskej legislatíve, niekoľko kníh, film o barbarskej noci. Fungujeme podľa zákona, ktorý nám stanovuje úlohy, a toho sa držíme. Podporujeme však aj iniciatívu, ktorá volá po vzniku múzea o zločinoch komunizmu. Chceli by sme na pôde ÚPN ponúkať doktorandské štúdium. Otázka je, čo sa s nami stane.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.