...že na čo sa dobre pamätám...
...ako som päťročný ležal v nedeľu ráno vo svojej postieľke v rodičovskej spálni, mama v kuchyni pripravovala raňajky a otec sa v kúpeľni holil a prdel...
...ako ma Jožo F. napadol pred Csáky školou na Ružovej, neskôr Jesenského ulici a ja som ho ovalil po hlave rysovacou doskou...
...ako sme sa v prvej ľudovej učili spievať Avanti popolo ? la riscosa, bandiera rosa, bandiera rosa a Korycina sa pritom posral...
...ako sme museli zaplatiť v druhej ľudovej každý korunu a do triedy prišiel muž s krokodíľou kožou namiesto ľudskej, čo sa ukázalo, keď si vyzliekol košeľu...
...ako nás učiteľ fyziky krátko pred polročnou konferenciou skúšal a všetci po jednom, bolo nás asi štyridsať, sme museli odrecitovať z učebnice pasáž o transformátore a ako každý hovoril to isté, ale známky sme dostali rozdielne...
...ako učiteľ chémie používal telesné tresty tým spôsobom, že nás ťahal jednou rukou za ucho a druhou nám stískal rameno a šepkal pritom „eugléna zelená, ty ničema“...
...ako zomrel súdruh Stalin a učiteľka, ktorá mala dozor v školskej jedálni, usedavo plakala...
...ako zomrel súdruh Gottwald a učiteľka, ktorá mala dozor v školskej jedálni, usedavo plakala...
...ako sme stáli čestnú stráž pri buste súdruha Stalina a nemohli sme sa zdržať smiechu...
...ako sme s Paľom P. boli prijatí do ČSM a súčasne sme každú nedeľu chodili do evanjelického kostola na Legionárskej...
...ako som bol na slávnostnom otvorení Pionierskeho paláca a ruku mi podal súdruh Široký...
...ako prišla za mnou spolužiačka so spolužiakom a konšpiratívne mi oznámili, že riaditeľ školy je podozrivý zo špionáže pre imperialistov...
...ako ho chceli odhaliť a vnikli v noci do školy...
...ako z toho nič nebolo...
...ako nám učiteľka dejepisu vysvetľovala, že po prvotne pospolnej spoločnosti zákonite prišla otrokárska, po nej zákonite feudálna, po feudálnej kapitalistická, po nej zákonite socialistická a po socialistickej zákonite komunistická a ako som sa jej opýtal, čo príde zákonite po komunistickej a ona odišla z triedy...
...ako som recitoval báseň Kysuca, Kysuca, voda studená, len skúpe grapy polí, môj život strašne holý, hŕba kamenia... a potom sa to obrátilo a končilo to...ani ma hlávka nebolí, ani ma srdce nebolí, vládnem ja, ľud...a ako som s tým vyhral Hviezdoslavov Kubín....
...ako po maturitných skúškach oznámili spolužiačke Maríne Č. že z politických dôvodov nesmie ísť študovať na vysokú...
...ako sme tam stáli a boli sme ticho...
...ako v októbri v päťdesiatom šiestom sedel u nás v kuchyni ujo Laco a hovoril, že z Budapešti to rýchlo preskočí k nám a s komunizmom je koniec...
...ako sme na ten koniec čakali ešte tridsaťtri rokov...
... na toto som si spomenul teraz, keď sa začína školský rok.
.milan Lasica
...ako som päťročný ležal v nedeľu ráno vo svojej postieľke v rodičovskej spálni, mama v kuchyni pripravovala raňajky a otec sa v kúpeľni holil a prdel...
...ako ma Jožo F. napadol pred Csáky školou na Ružovej, neskôr Jesenského ulici a ja som ho ovalil po hlave rysovacou doskou...
...ako sme sa v prvej ľudovej učili spievať Avanti popolo ? la riscosa, bandiera rosa, bandiera rosa a Korycina sa pritom posral...
...ako sme museli zaplatiť v druhej ľudovej každý korunu a do triedy prišiel muž s krokodíľou kožou namiesto ľudskej, čo sa ukázalo, keď si vyzliekol košeľu...
...ako nás učiteľ fyziky krátko pred polročnou konferenciou skúšal a všetci po jednom, bolo nás asi štyridsať, sme museli odrecitovať z učebnice pasáž o transformátore a ako každý hovoril to isté, ale známky sme dostali rozdielne...
...ako učiteľ chémie používal telesné tresty tým spôsobom, že nás ťahal jednou rukou za ucho a druhou nám stískal rameno a šepkal pritom „eugléna zelená, ty ničema“...
...ako zomrel súdruh Stalin a učiteľka, ktorá mala dozor v školskej jedálni, usedavo plakala...
...ako zomrel súdruh Gottwald a učiteľka, ktorá mala dozor v školskej jedálni, usedavo plakala...
...ako sme stáli čestnú stráž pri buste súdruha Stalina a nemohli sme sa zdržať smiechu...
...ako sme s Paľom P. boli prijatí do ČSM a súčasne sme každú nedeľu chodili do evanjelického kostola na Legionárskej...
...ako som bol na slávnostnom otvorení Pionierskeho paláca a ruku mi podal súdruh Široký...
...ako prišla za mnou spolužiačka so spolužiakom a konšpiratívne mi oznámili, že riaditeľ školy je podozrivý zo špionáže pre imperialistov...
...ako ho chceli odhaliť a vnikli v noci do školy...
...ako z toho nič nebolo...
...ako nám učiteľka dejepisu vysvetľovala, že po prvotne pospolnej spoločnosti zákonite prišla otrokárska, po nej zákonite feudálna, po feudálnej kapitalistická, po nej zákonite socialistická a po socialistickej zákonite komunistická a ako som sa jej opýtal, čo príde zákonite po komunistickej a ona odišla z triedy...
...ako som recitoval báseň Kysuca, Kysuca, voda studená, len skúpe grapy polí, môj život strašne holý, hŕba kamenia... a potom sa to obrátilo a končilo to...ani ma hlávka nebolí, ani ma srdce nebolí, vládnem ja, ľud...a ako som s tým vyhral Hviezdoslavov Kubín....
...ako po maturitných skúškach oznámili spolužiačke Maríne Č. že z politických dôvodov nesmie ísť študovať na vysokú...
...ako sme tam stáli a boli sme ticho...
...ako v októbri v päťdesiatom šiestom sedel u nás v kuchyni ujo Laco a hovoril, že z Budapešti to rýchlo preskočí k nám a s komunizmom je koniec...
...ako sme na ten koniec čakali ešte tridsaťtri rokov...
... na toto som si spomenul teraz, keď sa začína školský rok.
.milan Lasica
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.