Dobrý ekonóm a dobrý investor

Kapitálové trhy sa riadia vlastnými pravidlami, ktoré sú veľmi často odlišné od všeobecne rozšírenej predstavy. Aj dobrí ekonómovia sú niekedy slabými investičnými expertmi. Väčšina neprofesionálnych investorov nemá o pravidlách investovania žiadnu predstavu a potom sa na svojich investičných rozhodnutiach popália. Na ilustráciu možno uviesť dva príklady rozšíreného investičného mýtu.

Predstavte si nasledujúcu situáciu. Nachá dzate sa v roku 1900 a chystáte sa investovať na akciových trhoch. Môžete si vybrať tri krajiny z akciových trhov 16 krajín podľa vlastného uváženia. Celková trhová kapitalizácia vášho investičného univerza predstavuje 90 percent svetovej trhovej kapitalizácie. Máte však magickú guľu, ktorá pozná niektoré informácie z budúcnosti. Nevie síce, ako sa bude vyvíjať akciový trh jednotlivých krajín, ale môžete v nej vidieť budúcu reálnu výkonnosť ich ekonomík v 20. storočí. Akciové trhy ktorých troch krajín si vyberiete?

Všeobecne rozšírená predstava hovorí, že ak jedna krajina dosahuje dlhodobo vyšší ekonomický rast ako iná krajina, jej akciový trh je automaticky atraktívnejšou investičnou príležitosťou. Úvaha sa na prvý pohľad zdá logická. Problém je len v tom, že tá úvaha nie je potvrdená historickou skúsenosťou. Za posledných sto rokov je vo všeobecnosti tento vzťah dokonca negatívny. Dlhodobo vyšší reál ny rast HDP (nad infláciu) vôbec neznamenal vyššiu výkonnosť akciových indexov danej krajiny, práve naopak, nižšiu – ako dokazuje výskum finančných ekonómov Jeremyho Siegela a Jaya Rittera. Platí to aj v prípade celkového reálneho rastu HDP, ako aj reálneho rastu HDP na obyvateľa. Krajiny, ktoré zaznamenali vyšší rast ekonomiky, dosiahli v priemere nižšiu výkonnosť akciových indexov. Rozptyl jednotlivých výsledkov je, samozrejme, veľký, preto táto informácia rozhodne nie je investičným pravidlom.

Ak by ste si v hypotetickej úlohe z úvodu vybrali tri krajiny s najvyšším budúcim reálnym ekonomickým rastom na obyvateľa, vybrali by ste si Japonsko (2,9 %), Taliansko (2,3 %) a Írsko (2,2 %). Akciové trhy týchto krajín dosiahli za dané obdobie v priemere ročnú reálnu výkonnosť 3,5 % (Japonsko 4,1 %, Taliansko 2,1 %, Írsko 4,3 %). Ale tri krajiny s najnižším rastom HDP zaznamenali priemerný reálny rast akciového trhu až o 6,4 %.

Prečo je to tak? Vysvetlenie možno zhrnúť takto: Akciový trh krajiny predstavuje iba časť jej ekonomiky, pričom príjmy firiem sú generované aj v iných oblastiach. Z dynamického ekonomického rastu v konkurenčnom prostredí nevyhnutne nemusí naj viac profitovať vlastník kapitálu. Ten, kto naj viac získava, je predovšetkým spotrebiteľ a zamestnanec, vďaka rastu životnej úrovne. Atraktivita regiónu či krajiny by z pohľadu akciového investora v dlhodobom investičnom horizonte rozhodne nemala byť odôvodňovaná výlučne potenciálom ekonomického rastu. V súčasnosti môžeme takúto zjednodušenú rétoriku často počuť pri podpore investovania na finančných trhoch rozvíjajúcich sa krajín.

„Nechcem investovať na akciových trhoch, lebo teraz je všetko zlé. Počkám na zlepšenie ekonomickej situácie.“ Veľmi často počuť od investorov podobné vyjadrenia. Predpokladajú, že akciové trhy v krátkodobom horizonte nasledujú ekonomický vývoj. No v skutočnosti je to naopak. Veľmi dobre to vidieť pri ekonomických recesiách. Rast akciových trhov významne predbieha ukončenie ekonomickej recesie.

Každé povojnové oživenie americkej ekonomiky z recesie bolo sprevádzané predchádzajúcim rastom akciových trhov. Tie začínajú stúpať asi dva mesiace až deväť mesiacov pred odrazením sa ekonomiky od dna (Siegel). Počas týchto období v priemere stúpli indexy o 22 %. Rovnaký scenár sa odohral aj pri poslednej ekonomickej recesii. Akcie merané indexom S&P500 medzi februárom 2009 (dno akciového indexu) a júnom 2009 (dno ekonomického prepadu) stúpli o 25 %.

Podobne je to aj pri ekonomickom spomalení. Ekonomické recesie sa zvyknú predpovedať podľa predchádzajúceho poklesu akciových indexov. Nie všetky poklesy, samozrejme, vyústili do ekonomickej recesie. Fakty ukazujú, že vývoj HDP je v krátkodobom horizonte časovo meškajúcim faktorom nasledujúcim vývoj akciových trhov. Lenže táto informácia pre mnohých investorov nie je úplne zrejmá a často vedie k nesprávnym investičným rozhodnutiam. Ekonomický rast, samozrejme, nie je zlý. Ale dva uvedené príklady ukazujú niekoľko veľmi často opakovaných chýb, ktorých sa dopúšťajú nielen laickí investori. Pravidlá investovania sú často veľmi odlišné od všeobecne rozšírenej predstavy.