Koniec týždňa a revolúcie

Na Bernharda Schlinka príliš veľa nevinnej nostalgie. Čitateľ vytrénovaný Predčítačom a Návratom tuší komplikáciu. Správne! Toto víkendové stretnutie nie je obyčajné.  

Jörg, príslušník teroristickej organizácie RAF je po dlhých rokoch prepustený z väzenia a jeho sestra Christinne organizuje stretnutie s bývalými súdruhmi z hnutia. Ani náhodou neplánuje konšpiratívnu schôdzku či nový začiatok revolučných aktivít. Chce brata len tak obyčajne potešiť a uľahčiť mu prvé chvíle na slobode. Jeho bývalí spolubojovníci nie sú dnes žiadni vlasáči či marxistickí rebeli. Našli svoje miesto, vytriezveli z revolučného omámenia a začali s ostatnými hrať bežné spoločenské hry. Medzi návštevníkmi vidieckeho domu je evanjelická biskupka, právnik a úspešný zubný laborant. Ďalší známi prichádzajú s dospievajúcou dcérou. 

Toto zhromaždenie má aj svojho „pokušiteľa“. Revolucionár novej generácie Marko má stále chuť vstúpiť do tej istej rieky. Prichádza s pripraveným vyhlásením pre médiá, podľa ktorého Jörg kašle na ľútosť za vraždy a iné teroristické činy a vyzýva k novému kolu hnutia proti spoločenskému poriadku. A nakoniec do vidieckeho domu zavíta aj ďalší nečakaný hosť...

Spoločné víkendovanie Jörga a jeho bývalých druhov je rozohrané ako divadelná hra. Kulisy sú veľmi strohé, účastníci len kde-tu vychádzajú zo starého domu. Napätie visí priamo vo vzduchu – nad javiskom. Tak ako sa Predčítač stal filmovým hitom, Víkend je ideálny na divadelné stvárnenie na malých alternatívnych scénach. Záverečná scéna by však mohla dobrý pocit z divadla pokaziť. Schlink sa na chvíľu pozabudol, a vyrobil rozpačitú scénu entuziastickej súdržnosti pri odstraňovaní vody zo zatopenej pivnice domu. A možno je to len paródia na pôvodne plánovanú revolúciu, čo otočí dejiny.

Schlink samozrejme nezostáva len pri jednom výnimočnom víkende. V spomienkach, rozhovoroch a hádkach prebleskujú staré príbehy. Čistia sa nejasné motívy a občas sa z minulosti neľútostne zjavia nečakané zrady. Tento víkend neznamená len plaché rozhliadanie sa dlhoročného väzňa, ktorý sa konečne ocitol na slobode. Veci sa len zdanlivo dali do poriadku, otázky však zostávajú – a bez odpovedí. Malo to vôbec zmysel? Aký? Alebo to bol veľký omyl, ktorý už kdesi na začiatku predurčil životy revolucionárov a smrť ich obetí? Zostane z revolučného pátosu aspoň niečo – maličká stopa ochoty ísť proti prúdu? Alebo aj táto stopa bude zašliapaná rezignáciou a konformitou? 

Víkendový program čerstvo prepusteného teroristu nemusí byť len literárnou  fikciou. Vrchný zemský súd v Stuttgarte rozhodol v novembri 2008 o prepustení Christiana Klara (odsúdeného v roku 1985 na doživotie), príslušníka Frakcie Červenej armády. RAF v troch generáciách svojich členov (najtvrdšie  jadro údajne tvorilo len dvadsať ľudí) desaťročia strašila nemeckú verejnosť. Ešte v marci 1993 vyhodili ľavicoví teroristi do vzduchu nedostavanú väznicu vo Weiterstadte. 

Je zrejmé, že Schlink si pre svoju prózu znovu vybral primerane náročnú tému. Ľahkým sa programovo vyhýba. Dilemy, ktoré čitateľ z Víkendu vníma, sú niečo iné ako rozhodovanie jedinca rozorvaného vo svojich citoch a láskach. Tu je spoločnosť napriek svojej rôznorodosti niečím, z čoho sa nemožno vymaniť. Neexistuje vnútorná emigrácia do sladkého pokoja nezúčastnených. Pod povrchom ambicióznej krajiny bolia hlboké zranenia. 

Asi už skutočne starneme. Z teroristov sa stávajú vyslúžilci a dôchodcovia. Odvážni prozaici sa však nemusia báť o prácu. Ešte väčšou výzvou budú rozprávania o tých, ktorí sa dnes  rodia s génom násilnej premeny sveta.