Ako šuští e-papier v e-knihe

Nie je isté, či náhodou nie sme posledná generácia, čo ešte číta knihy a chodí ich nakupovať do kamenných kníhkupectviev. Je veľa dôvodov, prečo sa o knihy, kníhkupectvá a vôbec o sčítanosť ďalších generácií možno obávať. Jedno je však isté – elektronické knihy nie sú v tomto súboji na strane zničujúceho nepriateľa. Naopak, sú to spojenci a čím neskôr to autori a vydavatelia pochopia, tým horšie pre nich a v konečnom dôsledku aj pre nás, čitateľov. 

Na konci minulého roku sa konečne rozhýbal aj slovenský trh a hneď dva portály v tesnom závese spustili predaj elektronických kníh, skrátene e-kníh. Prvenstvo patrí portálu Zoznam.sk. Ten otvoril vo svojom portfóliu Rajknih.sk, ktorý má navlas rovnakú stránku v Česku. K českým titulom pridali zopár slovenských spisovateľov, ako sú Michal Hvorecký, Evita Urbaníková či Gustáv Murín, z vydavateľstiev Evitapress a Marenčin PT. Rajknih.sk síce o nejaký týždeň predbehol internetové kníhkupectvo Martinus.sk, mal však pri štarte obmedzený spôsob platby len cez telefón. Na Martinuse po niekoľkomesačných prípravách štartovali okrem vyššie menovaných aj s ďalšími vydavateľmi, ktorí sú tiež otvorení novým cestám distribúcie, Slovart, Motýľ a Hladohlas. Obe e-kníhkupectvá rokujú s ďalšími vydavateľmi, ktorých záujem vzrástol najmä po Bibliotéke.  

Je predčasné hodnotiť prvé čísla predaja a robiť z nich ďalekosiahle závery. Martinus sa však netají tým, že prvé dva mesiace vysoko predbehli ich skromné očakávania rádovo v desiatkach kníh. Pre zaujímavosť, top 5 najpredávanejších kníh na Martinuse sú: Nehanebné nevidiatko a Sára od Dominika Dána, Medzi štyrmi stehnami od Márie Ďuranovej, Poviedky o nevere z Evitapressu a Hvoreckého Dunaj v Amerike. V Raji kníh vedie Dale Carniege: Úspech si ty, Romana Smyčková: Ako postupovať v súdnom spore (stojí len 50 centov), Tomáš Baránek: Jak sbalit ženu 2.0, Leo Babauta: Zen a hotovo, Eva Urbaníková: Príliš osobná známosť.  Už z týchto titulov je zrejmé, že v tomto segmente sa budú najviac predávať knihy, ktoré netúžime vlastniť fyzicky na poličke a vracať sa k nim po čase, a teda že najrýchloobrátkovejšie knihy zabodujú aj v e-podobe. Ušetríme naše lesy. 

E-knihy sú knihy v elektronickej podobe, ktoré si môžete stiahnuť rovno z internetu. Predpotopné mamuty na iných nosičoch, napríklad CD-ROMoch zahynuli pre vysoké výrobné náklady v slepej vývojovej vetve. Na samotné čítanie potrebujeme okrem zariadení, ako sú počítač, čítačka, tablet či telefón ešte aj softvér, ktorý je schopný text zobrazovať. Nebudem tu unavovať technickými detailmi, na stránkach predajcov sa dajú nájsť podrobné technické špecifikácie aj návody. Zatiaľ čo Raj kníh sa orientuje viac na momentálne najrozšírenejšie technologické zariadenia, Martinus očakáva, že trh sa bude vyvíjať smerom k špecializovaným čítačkám kníh, ktoré fungujú na technológii elektronického papiera. Tie sú, ako každé špecializované zariadenie, pohodlnejšie na obsluhu a tiež príjemnejšie pre oči, nie sú podsvietené a nekmitajú, zatiaľ však nie sú schopné zobrazovať farby. 

Žiaľ, žiadne slovenské knihy si neprečítate na najznámejších čítačkách Kindle, na ktorých sa dajú čítať tituly z Amazonu. Kindle nepodporuje Adobe DRM, čo znamená, že si na tom neprečítate diela chránené špecializovaným softvérom proti nelegálnemu kopírovaniu. Práve ochrana proti kopírovaniu je jedným zo základných kameňov úrazu pri elektronických knihách, pretože najviac komplikuje legálne šírenie e-kníh. Mnoho odborníkov sa domnieva, že DRM ani tak nesťažuje kradnutie potenciálnym zlodejom, pretože každá ochrana sa dá prelomiť a kto chce kradnúť, spôsob si nájde, zato komplikuje život tým, ktorí si poctivo knihu kúpia. Trestá a obmedzuje poctivých zákazníkov. Podobne ako pri softvéri a hudbe, aj pri knihách to napokon musí dospieť k tomu, že pred pirátstvom najviac ochráni osveta, teda neustále omieľanie toho, že aj krádež duševného vlastníctva je krádež, a represia voči skutočným pristihnutým zlodejom. Najviac zo všetkého však pred pirátstvom ochráni široká a jednoducho dostupná ponuka obsahu. Keď si niečo môžem ľahko kúpiť za primeranú cenu, nebudem si život komplikovať zložitým a nemorálnym kradnutím. Vydavatelia a autori však zatiaľ v drvivej väčšine dávajú prednosť DRM a e-kníhkupectvá sa ich požiadavkám musia prispôsobiť. Martinus má napríklad v súčasnosti v ponuke len jednu knihu bez digitálnej ochrany. 

Najčastejším argumentom hudobných pirátov je jánošíkovská filozofia, že zlé vykorisťovateľské vydavateľstvá a ešte nenažratejšie obchody, ktoré ani nič poctivo nevyrábajú, neúmerne navyšujú cenu diela. Takže, keď si chudobný študentík alebo úradníček skopíruje nelegálne hudbu či knihu, trestá hnusných veľkokapitalistov, a nie samotných autorov. Nuž, ktokoľvek sa pokúsil vo vlastnej réžii produkovať, vydať a ešte aj distribuovať svoje dielo, vie, že je to hlúposť. 

Pravda, e-knihy odbúravajú starosti s tým, ako knihu vytlačiť a dostať ju do kníhkupectiev, takže vydať si e-knihu vo vlastnej réžii vyzerá skutočne jednoduchšie, toto je však cesta skôr pre grafomanov, ktorí nie sú ochotní pripustiť, že dobré rady redaktora, prípadne úplné odmietnutie vydavateľa vydať mu knihu nemusia prameniť len zo zadubenosti a nepochopenia jeho autorského génia. Vydať si sám e-knihu, bude niečo ako písať si sám svoj blog. E-kníhkupectvá sa nebránia tomu, že by za autora prevzali časť vydavateľskej práce a distribúciu, ale ani to nebude celkom zadarmo. 

Aj pod vplyvom niekdajších uvádzacích nízkych cien na Amazone vznikol dojem, že e-knihy sú oveľa lacnejšie ako papierové. To však nie je celkom reálna predstava. Vo svete sa ustálilo a zdá sa, že i u nás to tak bude, že e-kniha je približne o 30 % lacnejšia, ako jej tlačená verzia. To približne zodpovedá ušetreným nákladom na tlač, skladovanie a fyzickú distribúciu. Zostávajú však náklady na autorskú odmenu, redakčnú a grafickú prácu, sadzbu, réžiu vydavateľa. Najväčšou nákladovou položkou je stále distribúcia (aj tá virtuálna) a propagácia. 

Nevytlačia. Podľa posledných čísel v USA, kde je aj vďaka Amazonu najrozvinutejší trh s e-knihami, sa ich podiel na celkovom predaji blíži k 10 %. V iných krajinách, napríklad Nemecku, však panuje väčšia skepsa a počet e-kníh je mizivý. V Japonsku sa, napriek vysokej elektronizácii, čítačky vôbec neuchytili, tam je však rozšírená iná špecialita – komixy na mobiloch. Technooptimisti predpovedajú, že do desiatich rokov stúpne podiel e-kníh minimálne na 20 %. Otázkou zostáva, ako trh, najmä taký malý ako náš, ovplyvní Apple, ktorý momentálne sprísňuje podmienky a zvyšovaním ceny za distribúciu vlastne vytláča iných sprostredkovateľov z trhu. No a potom ešte treba počítať aj s tým, že môže prísť celkom nová technológia, ktorá celý knižný trh postaví na hlavu.