Sledujeme zrod hviezd v priamom prenose, moderátori uchvacujú od prvých chvíľ, Viršík hláškuje v porote, predseda Lučenič projekt zastrešuje aurou zaslúžilej muzikantskej autority, rodia sa prvé príbehy a ich hrdinovia. Spiaca introvertka, opilec, cigáň, predčasne vyspelá sexbomba.
Počuť aj pohrdlivé hlasy, dávajú rázne vedieť, že tá šou do STV nepatrí, že je nedôstojná, že takto by sa s koncesionárskymi poplatkami nemalo bačovať. Všetko pravda, napriek tomu sa dnes, po siedmich rokoch, po troch pokračovaniach a v svetle toho štvrtého, javí prvá Superstar ako vynikajúca šou.
Nostalgickú slzu by sa patrilo vytisnúť, bolo to nové, neokukané, lokalizovaná šou s presným manuálom, uzatvorený formát s úzkostlivo dodržiavanými pravidlami. Bez skúseností, ale s nadšením, vrhli sa na to borci z STV a bolo z toho cítiť skutočné nadšenie, zápal, nasadenie, nielen sterilné neosobné remeslo. Prišli ďalšie pokračovania, každé slabšie ako to predtým, bez ohľadu na výsledok. Superstar prestala fungovať ako univerzálna téma, nech sa aj PR oddelenia vypínali k nadľudským výkonom, k tej prvej sa už žiadna nepriblížila ani len na dohľad.
Neviem, či je to skutočná škoda, ale diváka to zamrzí, lebo čosi mu vraví, že ak by tomu aspoň ktosi z ľudí, čo za tým stoja, ešte skutočne veril, nespôsobovalo by dnes dívanie sa na Superstar ročník 2011 priam fyzickú bolesť. Esenciálna nuda v lacných kulisách, dojazd, šou nepoháňaná ničím iným okrem zotrvačnosti. Povrchné, banálne, zlý pop bez emócií a bez nasadenia, škodoradostný, útočný, zákerný, dokonalý príklad vyhorenia. Len jeden z poroty má byť katom, nie všetci. Pes, čo sa zahryzol do svojho vlastného chvosta, ale nie je z najbystrejších, takže mu to nedochádza. Planá exhibícia malosti, v ktorej sa z vedľajších postáv a nahrávačov stali hlavní hrdinovia hrajúci predovšetkým na seba, šou, čo sa stala svojou vlastnou karikatúrou. Aspoň čosi však na aktuálnej Superstar funguje, neveril som, že to budem niekedy schopný napísať, ale vďaka Bohu za Rytmusa. Krotký, domestifikovaný popom, po neotesanosti ani stopa, aspoň ale nepredstiera, že nepredstiera. Sám to neutiahne a zatiaľ to vyzerá tak, že bude treba silno ťahať. Lebo zlé, celé zlé, všetko zle.
Ale čo, vždy patrilo k dobrým mravom na Superstar brýzgať, konečne je na to dobrý dôvod. Zaujíma to však ešte niekoho?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.