a ja sa dnes zamýšľam nad tým, čo tento odchod pre nás, hudobníkov, znamená.
V prvom rade znamená stratu opernej megahviezdy, ktorej domovom boli po niekoľko desaťročí najvýznamnejšie scény sveta – La Scala, Covent Garden, Metropolitná opera a desiatky ďalších. Jeho partnermi boli umelci najzvučnejších mien – Herbert von Karajan, Mirella Freni, Franco Zeffirelli, Joan Sutherland, Renata Scotto, Zubin Mehta, José Carreras, Placido Domingo a mnohí iní. A jeho celoživotnou láskou sa stali vari všetky profilové tenorové postavy predovšetkým talianskeho a francúzskeho repertoáru.
Pavarottiho odchod však znamená aj stratu osobnosti, ktorá sa usilovala operu celosvetovo propagovať aj prostredníctvom elektronických médií, a ktorá venovala mimoriadne úsilie hľadaniu a podpore mladých speváckych talentov.
Výpočet Pavarottiho javiskových postáv, umeleckých partnerov a operných domov však nevypovedá o tomto umelcovi to najpodstatnejšie. Pavarotti dokázal svojmu pôsobeniu vtlačiť pečať kvalitatívnej normy. Dokonalosťou vokálneho materiálu, fenomenálnym citom pre belkantovú kantilénu, charizmou, ale najmä autentickou fascináciou hudbou vytvoril tento umelec interpretačné kreácie takého významu, že ktokoľvek príde na najväčšie svetové scény po ňom, bude vystavený ťažkému porovnávaniu s géniom. Pôsobenie Luciana Pavarottiho prerástlo rámec kritérií, na základe ktorých by sme tohto speváka mohli zaradiť do nejakých súvislostí. Alebo inak: Pavarotti sa svojou výnimočnosťou ocitol mimo akceptovaných kritérií. Kritériom sa stal on sám.
Odlesk jeho slávy dosiahol aj k nám, a to nielen v súvislosti s jeho návštevou Slovenska, keď v roku 1998 zaspieval na koncerte v Košiciach. Nemenej slávna bola jeho súťaž, ktorej laureátmi sa stali aj traja renomovaní sólisti opery SND: Ľubica Rybárska, Jozef Kundlák a Martin Babjak.
S Pavarottim odchádza absolútna autorita. Aj pre hudobníkov, ktorí sa s ním nikdy nestretli, je to šokujúca – a veľmi osobná správa. Pavarottiho génius predstavoval silné gravitačné pole, priťahujúce pozornosť každého operného interpreta. Všetci sme sa s ním nejakým spôsobom a v nejakej miere vnútorne identifikovali. Svetová hudba a všetci hudobníci tejto planéty tak stratili spolu s Pavarottim i čosi z vlastnej umeleckej identity.
Sú ľudia, ktorí zomierajú nepoznaní, osamotene, alebo len v úzkom kruhu príbuzných. Smrť iných, spoločensky známych a akceptovaných ľudí, je väčšinou na očiach – no neubehne veľa času, a upadnú do zabudnutia. Osobnosti ako Luciano Pavarotti sú však jedinečné, pretože posunuli možnosti svojho odboru do úplne nových súvislostí. Odchod takýchto velikánov preto znamená pre ľudstvo čistú a nenahraditeľnú stratu.
Česť Vašej pamiatke, majstre!
.oliver Dohnányi
Autor je riaditeľ Opery SND.
V prvom rade znamená stratu opernej megahviezdy, ktorej domovom boli po niekoľko desaťročí najvýznamnejšie scény sveta – La Scala, Covent Garden, Metropolitná opera a desiatky ďalších. Jeho partnermi boli umelci najzvučnejších mien – Herbert von Karajan, Mirella Freni, Franco Zeffirelli, Joan Sutherland, Renata Scotto, Zubin Mehta, José Carreras, Placido Domingo a mnohí iní. A jeho celoživotnou láskou sa stali vari všetky profilové tenorové postavy predovšetkým talianskeho a francúzskeho repertoáru.
Pavarottiho odchod však znamená aj stratu osobnosti, ktorá sa usilovala operu celosvetovo propagovať aj prostredníctvom elektronických médií, a ktorá venovala mimoriadne úsilie hľadaniu a podpore mladých speváckych talentov.
Výpočet Pavarottiho javiskových postáv, umeleckých partnerov a operných domov však nevypovedá o tomto umelcovi to najpodstatnejšie. Pavarotti dokázal svojmu pôsobeniu vtlačiť pečať kvalitatívnej normy. Dokonalosťou vokálneho materiálu, fenomenálnym citom pre belkantovú kantilénu, charizmou, ale najmä autentickou fascináciou hudbou vytvoril tento umelec interpretačné kreácie takého významu, že ktokoľvek príde na najväčšie svetové scény po ňom, bude vystavený ťažkému porovnávaniu s géniom. Pôsobenie Luciana Pavarottiho prerástlo rámec kritérií, na základe ktorých by sme tohto speváka mohli zaradiť do nejakých súvislostí. Alebo inak: Pavarotti sa svojou výnimočnosťou ocitol mimo akceptovaných kritérií. Kritériom sa stal on sám.
Odlesk jeho slávy dosiahol aj k nám, a to nielen v súvislosti s jeho návštevou Slovenska, keď v roku 1998 zaspieval na koncerte v Košiciach. Nemenej slávna bola jeho súťaž, ktorej laureátmi sa stali aj traja renomovaní sólisti opery SND: Ľubica Rybárska, Jozef Kundlák a Martin Babjak.
S Pavarottim odchádza absolútna autorita. Aj pre hudobníkov, ktorí sa s ním nikdy nestretli, je to šokujúca – a veľmi osobná správa. Pavarottiho génius predstavoval silné gravitačné pole, priťahujúce pozornosť každého operného interpreta. Všetci sme sa s ním nejakým spôsobom a v nejakej miere vnútorne identifikovali. Svetová hudba a všetci hudobníci tejto planéty tak stratili spolu s Pavarottim i čosi z vlastnej umeleckej identity.
Sú ľudia, ktorí zomierajú nepoznaní, osamotene, alebo len v úzkom kruhu príbuzných. Smrť iných, spoločensky známych a akceptovaných ľudí, je väčšinou na očiach – no neubehne veľa času, a upadnú do zabudnutia. Osobnosti ako Luciano Pavarotti sú však jedinečné, pretože posunuli možnosti svojho odboru do úplne nových súvislostí. Odchod takýchto velikánov preto znamená pre ľudstvo čistú a nenahraditeľnú stratu.
Česť Vašej pamiatke, majstre!
.oliver Dohnányi
Autor je riaditeľ Opery SND.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.