Nová verejnosť

V Egypte sa režim porúčal inak. Nie bez odporu, no civilizovanejšie. Napokon, aj to bol, v porovnaní s tým kaddáfíovským, režim omnoho civilizovanejší. V Egypte do mocenského vákua vstúpila armáda. Čo bude ďalej? Nástup Moslimského bratstva, ktoré sa chystá vytvoriť politickú stranu? Moslimské bratstvo opakuje, že chce reprezentovať vôľu ľudu. Problém je len v tom, aká vôľa to bude.
Arabský svet sa mení. To, čo sa tam rodí, tá nová verejná mienka, ktorá už nielen potichu existuje, ale sa aj nahlas prejavuje a je schopná za seba bojovať, vyzerá nádejne, ale aj hrozivo. Krajiny, ktoré Európa sotva vnímala inak než občasné letoviská, obchodných partnerov a príležitosti na investície, sa „zaľudňujú“. Akoby sa pred užasnutým európskym zrakom naplnili obyvateľmi, ktorí majú názor. A Európa je prekvapená, lebo podobné prebúdzanie ešte neočakávala. Jedna pravda je nepríjemná: Západ skutočne prižmuroval oči pred konaním režimov, ktoré v arabskom svete udržiavali akú - takú stabilitu a predvídateľnosť. Lenže druhá pravda je ešte nepríjemnejšia. Hoci je vábivé zvaliť všetko na biznis, v skutočnosti Západ neprižmuroval oči len preto, že mal s týmito režimami spojené ekonomické záujmy. Toleroval tie režimy a týchto vládcov, lebo alternatívy voči nim boli strašnejšie.
V arabskom svete sa teraz vymenili generácie – medzi politikmi aj medzi tými, ktorým politici vládnu. Raz to prísť muselo. Nič preto neospravedlňuje Európu a Západ za to, že nemajú pripravené stratégie, ktoré by brali do úvahy novú arabskú verejnosť. Nemajú ich mať pripravené preto, aby teraz mohli púšťať do sveta proklamácie, ktoré tak pekne znejú, a tak málo znamenajú. Majú ich mať hotové preto, aby vedeli reagovať na nový stav vecí.
Rodí sa nová politická a ekonomická realita v arabskom svete, ktorý náš život ovplyvňuje omnoho väčšmi, než by sa zdalo. Ak na to nie sme pripravení, je to naša tragická chyba.