Darovať múku nie je zahanbujúce

.čo presne robíte?
Naša činnosť spočíva v darovaní a rozdeľovaní, potraviny zásadne nenakupujeme a nepredávame. Máme osem distribučných skladov, 180-tisíc prijímateľov vo všetkých kritických regiónoch Slovenska. Zhromažďujeme poľnohospodárske prebytky, nadprodukciu potravinárskeho priemyslu, nepredajné, ale použiteľné a zdravotne neškodné potraviny z verejných jedální a reštaurácií, z obchodných sietí, skladov, ďalej z verejných zbierok pred supermarketmi, v školách či z donorských akcií alebo z farností.

.akým hlavným princípom sa riadite?
Bojujeme proti plytvaniu potravinami. Učíme spoločnosť deliť sa o ne s tými, ktorí hladujú, čím sa vytvára solidarita medzi ľuďmi.

.sú na Slovensku ľudia, ktorí skutočne hladujú?
A koľkí! Potravín zďaleka nemáme toľko, aby sme uspokojili všetky potreby. Je to iba doplnok systému. Obracajú sa na nás detské domovy, azylové centrá, domovy dôchodcov. Sme schopní distribuovať tovar pred koncom záruky do troch hodín po celom Slovensku. Pred chvíľou mi volali, že majú pre nás dvetisíc jogurtov zo Strážskeho, do Šiah dnes ideme po fazuľu a čaj, do Prievidze po polievkové korenie a cereálie.

.sú obdarovaní vďační?
Nie je to jednoduché. Občas sa pýtajú, či máme pre nich plné auto.

.koľko ľudí pre vás pracuje?
Toľko, koľko potrebujeme. Väčšinou sú to dobrovoľníci či pracovníci Charity.

.je správne rozdávať zadarmo?
Dobrá otázka. Ak dávame niečo zadarmo, ľudia si na to zvykajú. Budú to, žiaľ, čakať opakovane, akoby sme mali nevyčerpateľný fond...

.čo hovoríte na nápad rozdávať za európske zdroje múku a cestoviny pre 375-tisíc ľudí na Slovensku?
Stretávam sa s názorom, že je to ponižujúce. Ja to vítam, lebo sa môže pomôcť ľuďom. Z princípu prijímam každý tovar. Prekvapuje ma, ako sa o tom dnes u nás diskutuje. Ak politik tvrdí, že tento program má slúžiť pre humanitárne katastrofy, tak asi nevie, o čom hovorí. Ako môžete naplánovať, kedy budú povodne alebo zemetrasenie? A tu sa plánuje pre každú krajinu objem pomoci rok vopred. Možno to nie je až taká lukratívna ponuka, múka za osem eur, v každom prípade je to však pomoc. Žil som na dedine, mama každý mesiac kupovala do domácnosti vrece múky. Ak nie je zahanbujúce rozdávať mäso, maslo, mlieko, tak prečo by múka taká mala byť? Je základom takmer všetkých jedál.

.odmietli ste už darované potraviny?
Venujem sa tejto práci od roku 2007, no zatiaľ sme nič neodmietli.  Zoberieme všetko, dokonca sa nám prihlásili aj nepotravinárske organizácie. Ideme aj pre jeden croissant, z princípu služby.

.tento program EÚ funguje od roku 1986, prečo ho zatiaľ Slovensko nevyužívalo?
Tiež sa pýtam. Tlačili sme na vládu, viedli sa rôzne diskusie. A pritom humanitárne organizácie, ktoré sa zapoja, budú mať uhradené náklady iba v nízkej miere. Jedno percento celkovej sumy na administratívu a štyri a pol percenta na logistiku. Slovenský červený kríž alebo Slovenská humanitná rada preto deklarovali, že asi do toho nepôjdu.

.spôsobili vami darované potraviny nejaké ochorenia?
Nestrašte, zatiaľ nie! Náš prvý artikel po vzniku Potravinovej banky boli sójové tyčinky. Bol som práve v Taliansku prezentovať program zvážania tovaru z reštaurácií, keď mi odrazu volali, kde majú zložiť osem ton tyčiniek. Zalapal som po dychu. Zvládli sme to však v stanovenej lehote. Raz jedna klientka detského domova v Banskej Bystrici vypila naraz šestnásť actimelov z našej pomoci. Našťastie, nič sa jej nestalo.