.jedna vec je otázka, ako zabezpečiť najmä strednú vrstvu pred nepredvídateľnými situáciami, ktoré môžu negatívne ovplyvniť životnú úroveň. Človek často ani pri všetkej obozretnosti nie je schopný zabrániť niektorým ranám osudu. Preto existujú zdravotné či sociálne poistenie. Samozrejme, je už na diskusiu, či má byť povinné, alebo dobrovoľné, prípadne či ho majú pokrývať komerčné poisťovne alebo štátny moloch typu Sociálna poisťovňa.
.viac peňazí?
Inou otázkou je, ako ľuďom, ktorí sa už na spodku spoločnosti nachádzajú a nezriedka sa ocitli v pasci generačnej chudoby, uľahčiť ich údel, prípadne dopomôcť im v zaradení do strednej vrstvy. Prvým krokom by malo byť uvedomenie si pravej podstaty chudoby. Prvoplánový pohľad na Róma v osade, slobodnú matku či bezdomovca na ulici našepkáva, že títo ľudia zjavne nemajú dosť peňazí na nákup tovarov a služieb. Ako riešenie sa ponúka jednoduchá úvaha: dajme im viac peňazí a ich bieda zmizne. Naša spoločenská skúsenosť však ukazuje, že to často nefunguje. Odpoveď, prečo je to tak, dáva Američanka Ruby Paynová v knihe Mosty z chudoby, ktorá vyšla aj u nás. Autorka v nej chudobu definuje ako „mieru, v ktorej jednotlivec žije bez potrebných zdrojov“. Zároveň však dodáva, že financie, teda mať dosť peňazí na jedlo, ošatenie či dôstojné prístrešie, sú iba jedným z mnohých zdrojov, ktorých sa chudobným nedostáva. Materiálny nedostatok je, takpovediac, len špičkou ľadovca – viac príznak choroby ako príčina. Keď napríklad 15 až 20 percent osôb v generačnej chudobe trpí závislosťou od omamných látok, riešením nie je dať im viac peňazí, pretože je pravdepodobné, že ich použijú len na nákup ďalších drog. Dávať chudobnému peniaze je preto často ako liať vodu do deravého džbána.
.nepísané pravidlá
Aké sú ďalšie zdroje, ktorých majú chudobní málo? Predovšetkým emocionálne, v podobe kontroly svojich citových reakcií v záťažových situáciách. Spadá sem aj húževnatosť, pevná vôľa a vytrvalosť. Pod mentálnymi zdrojmi zase autorka rozumie duševné vlohy a schopnosť čítať, písať a počítať, ktoré sú nevyhnutné na orientáciu v každodennom živote. Fyzické zdroje zahŕňajú zdravie a schopnosť pohybu. Ak je niekto invalid či mentálne zaostalý, solidarita spoločnosti je namieste. No s ďalšími zdrojmi sa dá pohnúť. Výskumy dokazujú, že chudobným často chýbajú napríklad duchovné zdroje v podobe viery vo vyšší zmysel, vlastnú hodnotu či Božiu prozreteľnosť, z ktorých možno čerpať nielen útechu, ale aj silu na zlepšenie svojej situácie. Inými slovami, viera ako barlička, o ktorú sa možno oprieť pri dvíhaní z prachu. Chudobným sa nedostáva ani podporných systémov v podobe rodinného zázemia, priateľov a sociálnych vzťahov. Tie môžu pomôcť v konkrétnej situácii citovou oporou i užitočnými informáciami o rôznych príležitostiach. S tým súvisia chýbajúce modely funkčných vzťahov a životných vzorov. Mnoho ľudí je chudobných, lebo od detstva boli vystavení negatívnym vzorom a vrástli do nefunkčných vzťahov. Asi najmenej sa doceňuje znalosť nepísaných pravidiel, ktoré sú iné v nižšej, strednej i vyššej vrstve. Nadobúdajú sa výchovou a niekedy sa nimi človek podvedome riadi, považujúc ich dokonca za univerzálne, aj keď ich nevie artikulovať. Vidieť to napríklad na vnímaní vzdelania: pre strednú vrstvu je to nevyhnutný predpoklad úspešného života, zatiaľ čo u chudobných ide len o vzdialenú métu, pretože ráta sa jedine tu a teraz. Sprostredkovanie pravidiel strednej vrstvy chudobným je jedným zo spôsobov, ako ich integrovať. Posledným zdrojom, ktorého chudobní majú málo, je znalosť techník prekonávania ťažkostí vrátane takzvaného procedurálneho monológu či schopnosti vyjadrovať sa formálne, ktorú treba v každom lepšom zamestnaní...
.správne otázky
Je zjavné, že možnosť sociálneho štátu riešiť chudobu na všetkých týchto úrovniach je obmedzená. O to väčšiu rolu môžu zohrávať charitatívne organizácie. V súvislosti s riešeniami chudoby je nutné klásť si tiež správnu otázku: nie, prečo sú niektorí ľudia chudobní, ale naopak, prečo sú iní ľudia bohatí. Pretože núdza a nedostatok sú, takpovediac, prirodzený stav bytia. Aby ľudia nič nemali, stačí, aby nerobili nič. Naopak, treba vyvíjať každodenné úsilie, aby sa človek z nedostatku vymaňoval, prípadne aby do neho znovu neskĺzol. Je teda dôležité pozrieť sa na strednú a vyššiu vrstvu, čo robia ich príslušníci, aby chudobní neboli. Klásť si správne otázky je už polcesta k riešeniu.
.viac peňazí?
Inou otázkou je, ako ľuďom, ktorí sa už na spodku spoločnosti nachádzajú a nezriedka sa ocitli v pasci generačnej chudoby, uľahčiť ich údel, prípadne dopomôcť im v zaradení do strednej vrstvy. Prvým krokom by malo byť uvedomenie si pravej podstaty chudoby. Prvoplánový pohľad na Róma v osade, slobodnú matku či bezdomovca na ulici našepkáva, že títo ľudia zjavne nemajú dosť peňazí na nákup tovarov a služieb. Ako riešenie sa ponúka jednoduchá úvaha: dajme im viac peňazí a ich bieda zmizne. Naša spoločenská skúsenosť však ukazuje, že to často nefunguje. Odpoveď, prečo je to tak, dáva Američanka Ruby Paynová v knihe Mosty z chudoby, ktorá vyšla aj u nás. Autorka v nej chudobu definuje ako „mieru, v ktorej jednotlivec žije bez potrebných zdrojov“. Zároveň však dodáva, že financie, teda mať dosť peňazí na jedlo, ošatenie či dôstojné prístrešie, sú iba jedným z mnohých zdrojov, ktorých sa chudobným nedostáva. Materiálny nedostatok je, takpovediac, len špičkou ľadovca – viac príznak choroby ako príčina. Keď napríklad 15 až 20 percent osôb v generačnej chudobe trpí závislosťou od omamných látok, riešením nie je dať im viac peňazí, pretože je pravdepodobné, že ich použijú len na nákup ďalších drog. Dávať chudobnému peniaze je preto často ako liať vodu do deravého džbána.
.nepísané pravidlá
Aké sú ďalšie zdroje, ktorých majú chudobní málo? Predovšetkým emocionálne, v podobe kontroly svojich citových reakcií v záťažových situáciách. Spadá sem aj húževnatosť, pevná vôľa a vytrvalosť. Pod mentálnymi zdrojmi zase autorka rozumie duševné vlohy a schopnosť čítať, písať a počítať, ktoré sú nevyhnutné na orientáciu v každodennom živote. Fyzické zdroje zahŕňajú zdravie a schopnosť pohybu. Ak je niekto invalid či mentálne zaostalý, solidarita spoločnosti je namieste. No s ďalšími zdrojmi sa dá pohnúť. Výskumy dokazujú, že chudobným často chýbajú napríklad duchovné zdroje v podobe viery vo vyšší zmysel, vlastnú hodnotu či Božiu prozreteľnosť, z ktorých možno čerpať nielen útechu, ale aj silu na zlepšenie svojej situácie. Inými slovami, viera ako barlička, o ktorú sa možno oprieť pri dvíhaní z prachu. Chudobným sa nedostáva ani podporných systémov v podobe rodinného zázemia, priateľov a sociálnych vzťahov. Tie môžu pomôcť v konkrétnej situácii citovou oporou i užitočnými informáciami o rôznych príležitostiach. S tým súvisia chýbajúce modely funkčných vzťahov a životných vzorov. Mnoho ľudí je chudobných, lebo od detstva boli vystavení negatívnym vzorom a vrástli do nefunkčných vzťahov. Asi najmenej sa doceňuje znalosť nepísaných pravidiel, ktoré sú iné v nižšej, strednej i vyššej vrstve. Nadobúdajú sa výchovou a niekedy sa nimi človek podvedome riadi, považujúc ich dokonca za univerzálne, aj keď ich nevie artikulovať. Vidieť to napríklad na vnímaní vzdelania: pre strednú vrstvu je to nevyhnutný predpoklad úspešného života, zatiaľ čo u chudobných ide len o vzdialenú métu, pretože ráta sa jedine tu a teraz. Sprostredkovanie pravidiel strednej vrstvy chudobným je jedným zo spôsobov, ako ich integrovať. Posledným zdrojom, ktorého chudobní majú málo, je znalosť techník prekonávania ťažkostí vrátane takzvaného procedurálneho monológu či schopnosti vyjadrovať sa formálne, ktorú treba v každom lepšom zamestnaní...
.správne otázky
Je zjavné, že možnosť sociálneho štátu riešiť chudobu na všetkých týchto úrovniach je obmedzená. O to väčšiu rolu môžu zohrávať charitatívne organizácie. V súvislosti s riešeniami chudoby je nutné klásť si tiež správnu otázku: nie, prečo sú niektorí ľudia chudobní, ale naopak, prečo sú iní ľudia bohatí. Pretože núdza a nedostatok sú, takpovediac, prirodzený stav bytia. Aby ľudia nič nemali, stačí, aby nerobili nič. Naopak, treba vyvíjať každodenné úsilie, aby sa človek z nedostatku vymaňoval, prípadne aby do neho znovu neskĺzol. Je teda dôležité pozrieť sa na strednú a vyššiu vrstvu, čo robia ich príslušníci, aby chudobní neboli. Klásť si správne otázky je už polcesta k riešeniu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.