TLAČ Sponzori v Pravde
Denník Pravda síce skutočného majiteľa tají, no z toho, ako píše a komu dáva priestor, je zrejmé, že niekde v pozadí sú asi aj mecenáši Smeru. Noviny nedávno zverejnili rozhovor s Drahomírom Mihálekom, ktorému vyšla kniha Biznis po slovensky. Mihálek v nej opisuje začiatky podnikania na Slovensku krátko po revolúcii, pričom vychádza aj z vlastných skúseností. Problém je, že Pravda sa ani slovom nezmienila o jeho politickej minulosti, ktorá je úzko spojená s partajou Roberta Fica. Mihálek bol totiž v tieňovej vláde Smeru, za stranu kandidoval aj v komunálnych voľbách. Čo je však kľúčové, podľa Bohumila Hanzela patril k (utajeným) sponzorom strany. „Bol to tretí veľký sponzor, ktorého som dotiahol do Smeru. Prvý, druhý a tretí veľký sponzor darovali Smeru v rokoch 2000 až 2002 približne 60 miliónov korún,“ tvrdí Hanzel. Mihálek sa pred voľbami 2002 viackrát stretol aj s Ficom, na rokovania chodil aj jeho priateľ Ľubomír Blaško. Tento podnikateľ následne daroval Smeru – výmenou za funkcie a miesta na kandidátke – minimálne 32 miliónov korún. Ako sprostredkovateľ vystupoval Mihálek, ktorý nosil strane v Blaškovom mene 500-tisíc korún mesačne. Toto všetko v Pravde vedia, prípad utajených sponzorov Smeru vypukol pred deviatimi mesiacmi. Podobne ako vtedy, aj teraz sa však tvária, že žiadna kauza neexistuje. O sponzoroch Ficovej strany píše Pravda len vtedy, keď sa rozhodnú byť spisovateľmi. Ako D. Mihálek.
.marek Vagovič
MÉDIÁ Mediálna gramotnosť na univerzite
Na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave vzniklo Centrum mediálnej gramotnosti. Bude pripravovať kvalifikačné kurzy mediálnej výchovy pre stredoškolských učiteľov. Bude usmerňovať aj tvorbu koncepcie mediálnej výchovy, robiť výskum a poskytovať informácie o tejto problematike. Prosto a jednoducho –mediálna výchova, zdá sa, nadobro zakotví v našich školách, podobne ako sa do škôl tlačí enviromentalistika, multikulturálna výchova či sexuálna výchova. Akoby naše školy nemali naučiť deti dobre čítať, počítať, logicky rozmýšľať, spoznať dejiny, zemepis, základy prírodných vied a dohovoriť sa cudzím jazykom, ale akoby školy mali najmä vychovávať. Dôraz sa začína klásť na výchovné predmety, aby sa deti v škole naučili triediť zber, empaticky vnímať potreby cudzincov či analyzovať reality šou. Čoraz viac sa berie ako prirodzená vec, že škola má žiakov vychovávať, akoby rodiny v tejto funkcii absolútne zlyhávali. Lenže, je to naozaj tak? Nebavme sa teraz o špecifických komunitách, ale o normálnej slovenskej rodine. Naozaj ju musí suplovať škola? Čo viac ovplyvní dieťa – mediálna výchova v škole alebo spôsob, ako sa s médiami narába v rodine? Univerzitné centrum pre mediálnu gramotnosť určite bude vykazovať veľa štúdií, analýz, workshopov, výskumov. Ale naozaj nám teraz práve toto v našom školstve najviac chýba? Nie sú to len ďalšie kvázivedecké ustanovizne?
.eva Čobejová
TELEVÍZIE Ľubomír Vážny neargumentoval, ale urážal
V týchto dňoch vyplávala na povrch zaujímavá informácia, že ministerstvo dopravy poskytne televíziám dotácie na súbeh analógového a digitálneho vysielania. Pôjde o sumu približne 6 miliónov eur a dotačnú injekciu presadilo ešte ministerstvo Ľubomíra Vážneho (Smer). Tieto dotácie sú nezmyselné z viacerých dôvodov: televízie si v minulosti presadili legislatívnu ochranu analógových licencií. Ďalší zákon im umožnil predĺžiť existujúce analógové licencie, aj keď už bolo jasné, že Slovensko bude musieť vypnúť analógové vysielanie a prejsť na digitál. Televízie teraz žiadajú kompenzácie za to, že budú mať zvýšené prechodné náklady na šírenie signálu, hoci na vypnutí analógu sa mohli dohodnúť už oveľa skôr ako v roku 2012. Keď som pre SME uviedol, že ministerstvo vyrokovalo s televíziami podmienky nevýhodné pre štát, Ľubomír Vážny ma v platenej agentúrnej správe označil za blázna. Zo vzniknutej situácie obvinil SDKÚ a KDH. Pritom v Českej republike, s ktorou som situáciu porovnával, nepotrebujú televízie na prechod k digitálnemu vysielaniu finančné kompenzácie, vystačia si s inými výhodami, ktoré im nemusí platiť štát. Namiesto toho, aby pán Vážny argumentačne obhájil svoje rozhodnutia, posunul celú debatu z odbornej do krčmovej roviny. Tešiť sa z toho môže aspoň spoločnosť Towercom, ktorej televízie platia za šírenie signálu, a to už aj zo štátnych dotácií.
.juraj Koiš
Autor v rokoch 2008 a 2009 viedol on-line časť štátnej kampane ČR o digitalizácii.
Denník Pravda síce skutočného majiteľa tají, no z toho, ako píše a komu dáva priestor, je zrejmé, že niekde v pozadí sú asi aj mecenáši Smeru. Noviny nedávno zverejnili rozhovor s Drahomírom Mihálekom, ktorému vyšla kniha Biznis po slovensky. Mihálek v nej opisuje začiatky podnikania na Slovensku krátko po revolúcii, pričom vychádza aj z vlastných skúseností. Problém je, že Pravda sa ani slovom nezmienila o jeho politickej minulosti, ktorá je úzko spojená s partajou Roberta Fica. Mihálek bol totiž v tieňovej vláde Smeru, za stranu kandidoval aj v komunálnych voľbách. Čo je však kľúčové, podľa Bohumila Hanzela patril k (utajeným) sponzorom strany. „Bol to tretí veľký sponzor, ktorého som dotiahol do Smeru. Prvý, druhý a tretí veľký sponzor darovali Smeru v rokoch 2000 až 2002 približne 60 miliónov korún,“ tvrdí Hanzel. Mihálek sa pred voľbami 2002 viackrát stretol aj s Ficom, na rokovania chodil aj jeho priateľ Ľubomír Blaško. Tento podnikateľ následne daroval Smeru – výmenou za funkcie a miesta na kandidátke – minimálne 32 miliónov korún. Ako sprostredkovateľ vystupoval Mihálek, ktorý nosil strane v Blaškovom mene 500-tisíc korún mesačne. Toto všetko v Pravde vedia, prípad utajených sponzorov Smeru vypukol pred deviatimi mesiacmi. Podobne ako vtedy, aj teraz sa však tvária, že žiadna kauza neexistuje. O sponzoroch Ficovej strany píše Pravda len vtedy, keď sa rozhodnú byť spisovateľmi. Ako D. Mihálek.
.marek Vagovič
MÉDIÁ Mediálna gramotnosť na univerzite
Na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave vzniklo Centrum mediálnej gramotnosti. Bude pripravovať kvalifikačné kurzy mediálnej výchovy pre stredoškolských učiteľov. Bude usmerňovať aj tvorbu koncepcie mediálnej výchovy, robiť výskum a poskytovať informácie o tejto problematike. Prosto a jednoducho –mediálna výchova, zdá sa, nadobro zakotví v našich školách, podobne ako sa do škôl tlačí enviromentalistika, multikulturálna výchova či sexuálna výchova. Akoby naše školy nemali naučiť deti dobre čítať, počítať, logicky rozmýšľať, spoznať dejiny, zemepis, základy prírodných vied a dohovoriť sa cudzím jazykom, ale akoby školy mali najmä vychovávať. Dôraz sa začína klásť na výchovné predmety, aby sa deti v škole naučili triediť zber, empaticky vnímať potreby cudzincov či analyzovať reality šou. Čoraz viac sa berie ako prirodzená vec, že škola má žiakov vychovávať, akoby rodiny v tejto funkcii absolútne zlyhávali. Lenže, je to naozaj tak? Nebavme sa teraz o špecifických komunitách, ale o normálnej slovenskej rodine. Naozaj ju musí suplovať škola? Čo viac ovplyvní dieťa – mediálna výchova v škole alebo spôsob, ako sa s médiami narába v rodine? Univerzitné centrum pre mediálnu gramotnosť určite bude vykazovať veľa štúdií, analýz, workshopov, výskumov. Ale naozaj nám teraz práve toto v našom školstve najviac chýba? Nie sú to len ďalšie kvázivedecké ustanovizne?
.eva Čobejová
TELEVÍZIE Ľubomír Vážny neargumentoval, ale urážal
V týchto dňoch vyplávala na povrch zaujímavá informácia, že ministerstvo dopravy poskytne televíziám dotácie na súbeh analógového a digitálneho vysielania. Pôjde o sumu približne 6 miliónov eur a dotačnú injekciu presadilo ešte ministerstvo Ľubomíra Vážneho (Smer). Tieto dotácie sú nezmyselné z viacerých dôvodov: televízie si v minulosti presadili legislatívnu ochranu analógových licencií. Ďalší zákon im umožnil predĺžiť existujúce analógové licencie, aj keď už bolo jasné, že Slovensko bude musieť vypnúť analógové vysielanie a prejsť na digitál. Televízie teraz žiadajú kompenzácie za to, že budú mať zvýšené prechodné náklady na šírenie signálu, hoci na vypnutí analógu sa mohli dohodnúť už oveľa skôr ako v roku 2012. Keď som pre SME uviedol, že ministerstvo vyrokovalo s televíziami podmienky nevýhodné pre štát, Ľubomír Vážny ma v platenej agentúrnej správe označil za blázna. Zo vzniknutej situácie obvinil SDKÚ a KDH. Pritom v Českej republike, s ktorou som situáciu porovnával, nepotrebujú televízie na prechod k digitálnemu vysielaniu finančné kompenzácie, vystačia si s inými výhodami, ktoré im nemusí platiť štát. Namiesto toho, aby pán Vážny argumentačne obhájil svoje rozhodnutia, posunul celú debatu z odbornej do krčmovej roviny. Tešiť sa z toho môže aspoň spoločnosť Towercom, ktorej televízie platia za šírenie signálu, a to už aj zo štátnych dotácií.
.juraj Koiš
Autor v rokoch 2008 a 2009 viedol on-line časť štátnej kampane ČR o digitalizácii.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.