To bolo azda jediné, čím sa tohtoročná prezentácia Slovenska na veľtrhu odlišovala od minulých ročníkov. Lebo aj tento rok návštevníci dostávali staré prospekty s minimálnou výpovednou hodnotou. Roky tu chýbajú prezentačné materiály, ktoré by predstavili krajinu ako celok – s ponukou konkrétnych aktivít v daných regiónoch, s mapkami, s ponukou ubytovania v daných lokalitách, možnosťami stravovania a podobne. Prospekty sú bez nápadov a invencie. Podľa mojich informácií je v SACR zamestnaných len na marketingu okolo 20 ľudí. Zámerne som uviedol slovo zamestnaných, a nie pracujúcich.
O cestovnom ruchu sa u nás roky hovorí, aké je to perspektívne odvetvie, ale málo sa koná. Financovanie podpory cestovného ruchu je poddimenzované. Keď sme aj mali finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, išli zväčša na nezmyselnú reklamu v domácich denníkoch a časopisoch, alebo na výstavbu hotelových zariadení či športových areálov pre vybrané súkromné subjekty. Dlhoročnou a stálou bolesťou činnosti SACR sú ustavične sa meniaci riaditelia, ktorí majú ďaleko k cestovnému ruchu. Ich kvalifikáciou je iba správne stranícke tričko.
Bolo by načase, aby sa kompetentní pracovníci zaujímali, ako to robia susedia v Českej republike alebo v Maďarsku. Napríklad v českom stánku na Slovakiatoure rozdávali DVD s kalendárom podujatí na rok 2011, ale aj DVD s 1 000 panoramatickými pohľadmi krajiny či encyklopédiu vekov.
Oceniť treba aspoň fakt, že viaceré naše regióny, mestá, kúpele či hotely sa už snažia propagovať samy. Len sa každý hrá na svojom piesočku a niekedy je ťažko orientovať sa v ich ponuke. Zaujalo ma aj pečenie skalického trdelníka v stánku mesta Skalica. Mnohí návštevníci si ho chceli kúpiť, no nedalo sa. A tu mi napadá paralela s výstavou cestovného ruchu Ferienmesse vo Viedni, kde piekli trdelník v maďarskom pavilóne a predávali kus za 4 eurá. My máme skalický trdelník zaregistrovaný v Bruseli ako národný produkt, ale Maďari ho prezentujú celému svetu, zarábajú na ňom, robia si reklamu a z nás srandu.
Autor pôsobí v cestovnom ruchu.
O cestovnom ruchu sa u nás roky hovorí, aké je to perspektívne odvetvie, ale málo sa koná. Financovanie podpory cestovného ruchu je poddimenzované. Keď sme aj mali finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, išli zväčša na nezmyselnú reklamu v domácich denníkoch a časopisoch, alebo na výstavbu hotelových zariadení či športových areálov pre vybrané súkromné subjekty. Dlhoročnou a stálou bolesťou činnosti SACR sú ustavične sa meniaci riaditelia, ktorí majú ďaleko k cestovnému ruchu. Ich kvalifikáciou je iba správne stranícke tričko.
Bolo by načase, aby sa kompetentní pracovníci zaujímali, ako to robia susedia v Českej republike alebo v Maďarsku. Napríklad v českom stánku na Slovakiatoure rozdávali DVD s kalendárom podujatí na rok 2011, ale aj DVD s 1 000 panoramatickými pohľadmi krajiny či encyklopédiu vekov.
Oceniť treba aspoň fakt, že viaceré naše regióny, mestá, kúpele či hotely sa už snažia propagovať samy. Len sa každý hrá na svojom piesočku a niekedy je ťažko orientovať sa v ich ponuke. Zaujalo ma aj pečenie skalického trdelníka v stánku mesta Skalica. Mnohí návštevníci si ho chceli kúpiť, no nedalo sa. A tu mi napadá paralela s výstavou cestovného ruchu Ferienmesse vo Viedni, kde piekli trdelník v maďarskom pavilóne a predávali kus za 4 eurá. My máme skalický trdelník zaregistrovaný v Bruseli ako národný produkt, ale Maďari ho prezentujú celému svetu, zarábajú na ňom, robia si reklamu a z nás srandu.
Autor pôsobí v cestovnom ruchu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.