Beady Eye: Different Gear, Still Speeding Sony Music
Na britskú skupinu Beady Eye, ktorá vznikla po rozpade Oasis, platí okrídlená veta. Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Keď si vypočujete ich debutový album, nájdete veľké množstvo ponášok na hudbu šesťdesiatych rokov, keď rebríčkom vládli The Kinks, The Beatles alebo Rolling Stones. Piesne Beady Eye, ktorej šéfuje spevák Liam Gallagher, majú všetky potrebné ingrediencie „sixtie“, no po viacnásobnom počúvaní prichádza zdesenie: Správne, možno sa niekto niekým inšpiruje, ale v prípade debutu Beady Eye ide skôr o akési epigónstvo. Aj skladby Oasis vychádzali jednoznačne z The Beatles, ale tie sa aj dnes dajú považovať za originály. Piesne The Roller, Four Letter World alebo Wigwam znejú ako reklamné znelky do retro reklám, odohrávajúcich sa na kulisách leta lásky. Debut Beady Eye je veľkým sklamaním, dve hviezdičky aspoň za to, že chlapci, alebo už páni vedia hrať.
2/5
.peter Bálik
Jaroslav Hutka Pravděpodobné vzdálenosti? Galén
Obsah CD tvorí zostrih z Hutkovho vystúpenia v Baráčnickej rychte z apríla roku 1977. Nebolo to len obdobie vrcholiacej normalizácie – kauza Plastic People, Charta 77... (málokto vtedy ešte veril, že od týchto udalostí sa pomaly začal odpočítavať pád komunizmu), ale aj obdobie vrcholnej Hutkovej formy a popularity. Vystupoval desať rokov, na konte mal dva supraphonské albumy a pred sebou nejasnú budúcnosť emigranta. Jeho pesničky sa šírili kopírovaním na magnetofónových páskach. Vo svojej dobe boli symbolom novodobého „národného obrodenia“ a nezničiteľnosti pekných vecí, ale neublížil im ani čas, ani komerčná doba, ktorá niekdajšiu Hutkovu popularitu zomlela na prach. Hutka bol vyhratý interpret, charizmatická osobnosť a jeho pesničky, zdanlivo insitné, mali obsažné texty, silné melódie, dramatickú výstavbu a nepodobali sa jedna druhej.
4/5
.martin Chrobák
Obří broskev Sever Azyl
Najlepší je ten kompas na obale cédečka. Hoci je malý, bezpečne a spoľahlivo ukazuje, kde je sever. Je aj pár ďalších vecí, ktoré na albume kapely Obří broskev fungujú. Napríklad dychy, ktoré dokážu dať pesničkám latinskú, klezmerovú, občas skoro až džezovú vôňu. Alebo „hečkovsky" čistý zvuk: kapela sa netvári sofistikovanejšie, než aká v skutočnosti je. No a v skutočnosti Obří broskev na svojom treťom albume znie trochu ako David Koller (klenuté, patetické vokály, ale bez Kollerovho skvelého hlasu), trochu ako Bratři Orffové (občasná textová a výnimočne aj hudobná hravosť), trochu ako Xindl X (snaha o texty-scenáre). Piesne sú plné melanchólie, texty sú málo poetické, jediný (pomerne lacný) kúsok vtipu sa objavuje v piesni Opravdová láska. Sú to všetko pesničky, ktoré vám neznepríjemnia deň, ale márne hľadáte dôvod na to, aby ste si ich pustili znova.
2/5
.juraj Kušneirik
Peaking Lights 936 Not Not Fun 2011
Niekedy sa stáva, že aj hudobníci, ktorí nie sú veľkými profesionálmi, vytvoria úžasnú hudbu. Dokonca pomocou vlastnoručne vyrobených, lacných nástrojov. Dovedie ich k tomu tvorivé nadšenie a dobré nápady. Patrí k nim aj americké manželské duo Peaking Lights –speváčka Indra Dunisová, zároveň hráčka na klávesových nástrojoch (obhryzených myšami) a gitarista Aaron Coyes. Hrajú v podstate lo-fi, psychedelický indie pop s nenápadne zakomponovanými prvkami štýlu dub, vzdialene pripomínajúci tvorbu skupín Beach House, Opal. Ich zvuk škrípe nedostatkami zaváňajúcimi nízkou profesionálnosťou premenenou na cnosť. Je skreslený, nečistý, preexponovaný. Výsledok? Krásna hudba estetického opaku mainstreamu – undergroundu. V nedokonalosti a stereotypnosti presvitajú pekné melódie, harmónie a sugestívne rytmy. Dávno som nepočul taký pôsobivý alternatívny album. Svetielko budúcnosti? Možno. Oplatí sa ho zachytiť.
5/5
.miro Potoček
Na britskú skupinu Beady Eye, ktorá vznikla po rozpade Oasis, platí okrídlená veta. Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Keď si vypočujete ich debutový album, nájdete veľké množstvo ponášok na hudbu šesťdesiatych rokov, keď rebríčkom vládli The Kinks, The Beatles alebo Rolling Stones. Piesne Beady Eye, ktorej šéfuje spevák Liam Gallagher, majú všetky potrebné ingrediencie „sixtie“, no po viacnásobnom počúvaní prichádza zdesenie: Správne, možno sa niekto niekým inšpiruje, ale v prípade debutu Beady Eye ide skôr o akési epigónstvo. Aj skladby Oasis vychádzali jednoznačne z The Beatles, ale tie sa aj dnes dajú považovať za originály. Piesne The Roller, Four Letter World alebo Wigwam znejú ako reklamné znelky do retro reklám, odohrávajúcich sa na kulisách leta lásky. Debut Beady Eye je veľkým sklamaním, dve hviezdičky aspoň za to, že chlapci, alebo už páni vedia hrať.
2/5
.peter Bálik
Jaroslav Hutka Pravděpodobné vzdálenosti? Galén
Obsah CD tvorí zostrih z Hutkovho vystúpenia v Baráčnickej rychte z apríla roku 1977. Nebolo to len obdobie vrcholiacej normalizácie – kauza Plastic People, Charta 77... (málokto vtedy ešte veril, že od týchto udalostí sa pomaly začal odpočítavať pád komunizmu), ale aj obdobie vrcholnej Hutkovej formy a popularity. Vystupoval desať rokov, na konte mal dva supraphonské albumy a pred sebou nejasnú budúcnosť emigranta. Jeho pesničky sa šírili kopírovaním na magnetofónových páskach. Vo svojej dobe boli symbolom novodobého „národného obrodenia“ a nezničiteľnosti pekných vecí, ale neublížil im ani čas, ani komerčná doba, ktorá niekdajšiu Hutkovu popularitu zomlela na prach. Hutka bol vyhratý interpret, charizmatická osobnosť a jeho pesničky, zdanlivo insitné, mali obsažné texty, silné melódie, dramatickú výstavbu a nepodobali sa jedna druhej.
4/5
.martin Chrobák
Obří broskev Sever Azyl
Najlepší je ten kompas na obale cédečka. Hoci je malý, bezpečne a spoľahlivo ukazuje, kde je sever. Je aj pár ďalších vecí, ktoré na albume kapely Obří broskev fungujú. Napríklad dychy, ktoré dokážu dať pesničkám latinskú, klezmerovú, občas skoro až džezovú vôňu. Alebo „hečkovsky" čistý zvuk: kapela sa netvári sofistikovanejšie, než aká v skutočnosti je. No a v skutočnosti Obří broskev na svojom treťom albume znie trochu ako David Koller (klenuté, patetické vokály, ale bez Kollerovho skvelého hlasu), trochu ako Bratři Orffové (občasná textová a výnimočne aj hudobná hravosť), trochu ako Xindl X (snaha o texty-scenáre). Piesne sú plné melanchólie, texty sú málo poetické, jediný (pomerne lacný) kúsok vtipu sa objavuje v piesni Opravdová láska. Sú to všetko pesničky, ktoré vám neznepríjemnia deň, ale márne hľadáte dôvod na to, aby ste si ich pustili znova.
2/5
.juraj Kušneirik
Peaking Lights 936 Not Not Fun 2011
Niekedy sa stáva, že aj hudobníci, ktorí nie sú veľkými profesionálmi, vytvoria úžasnú hudbu. Dokonca pomocou vlastnoručne vyrobených, lacných nástrojov. Dovedie ich k tomu tvorivé nadšenie a dobré nápady. Patrí k nim aj americké manželské duo Peaking Lights –speváčka Indra Dunisová, zároveň hráčka na klávesových nástrojoch (obhryzených myšami) a gitarista Aaron Coyes. Hrajú v podstate lo-fi, psychedelický indie pop s nenápadne zakomponovanými prvkami štýlu dub, vzdialene pripomínajúci tvorbu skupín Beach House, Opal. Ich zvuk škrípe nedostatkami zaváňajúcimi nízkou profesionálnosťou premenenou na cnosť. Je skreslený, nečistý, preexponovaný. Výsledok? Krásna hudba estetického opaku mainstreamu – undergroundu. V nedokonalosti a stereotypnosti presvitajú pekné melódie, harmónie a sugestívne rytmy. Dávno som nepočul taký pôsobivý alternatívny album. Svetielko budúcnosti? Možno. Oplatí sa ho zachytiť.
5/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.