THE STRANGLERS Black And White, EMI 1978
Je veľa albumov, ktoré sa mi nikdy neopočúvajú. Ja z tej záplavy vyberám tretí album britskej skupiny The Stranglers, ktorý sa volá Black and White. Týmto počinom kapela definitívne opustila pubrockovo-punkové vody a vydala sa do krajiny temna. Osobne ho pokladám za najtvrdší album, aký som kedy počul. Na to netreba zbesilé tempo a rev gitár. Osobitý, veľmi atmosférický a surový zvuk je pravdepodobne prácou skvelého producenta Martina Rushenta a je to jedna z vecí, ktoré ma dostali. Prvé piesne z tohto albumu som prvýkrát počul niekedy v rokoch 1978/79, čiže dosť čerstvo, nahrávka je z roku 1978. V tej dobe bolo však dosť zložité dostať sa k celému dielu. Jednotlivé songy sme nahrávali na kazety z rádia zo stanice Ö3. Boli to napríklad znepokojivá Toiler on the sea, desivá Death and night and blood alebo super pesnička Nice ´n´ sleazy. Až postupom času som sa dostal aj k ostatným piesňam. A stálo to za to! Keď počúvam Outside Tokyo, stoja mi všetky chlpy. Alebo Enough time. Čo sa stane, keď sčernie obloha, čo sa stane, keď očernie more, čo keď nebude cesty späť, čo urobíš, keď sa ti rozpadne tvár? Máš dosť času?
Texty nie sú jednoduché, také Stranglers nikdy nemali, ale veľmi osobité, korešpondujú s hudobnou zložkou úplne fascinujúco.
Táto platňa vo mne vždy evokuje mrazivý novembrový večer, keď sa schyľuje k niečomu nebezpečnému.
Hudba je ako ostrie žiletky, je temná a nekompromisná. Ovinie vás ako nejaká anakonda, až lapáte po dychu. Akoby ste šli po rímse na streche mrakodrapu. Napätie a strach.
Nič vhodné na čaj o piatej.
V anglicky hovoriacich krajinách hovoria takým dielam MASTERPIECE. Pre mňa teda určite.
Jaroslav Lederleitner – je členom punkrocovej skupiny Princovia. Predtým pôsobil dlhé roky ako gitarista a skladateľ punkovej legendy Zóna A.
Je veľa albumov, ktoré sa mi nikdy neopočúvajú. Ja z tej záplavy vyberám tretí album britskej skupiny The Stranglers, ktorý sa volá Black and White. Týmto počinom kapela definitívne opustila pubrockovo-punkové vody a vydala sa do krajiny temna. Osobne ho pokladám za najtvrdší album, aký som kedy počul. Na to netreba zbesilé tempo a rev gitár. Osobitý, veľmi atmosférický a surový zvuk je pravdepodobne prácou skvelého producenta Martina Rushenta a je to jedna z vecí, ktoré ma dostali. Prvé piesne z tohto albumu som prvýkrát počul niekedy v rokoch 1978/79, čiže dosť čerstvo, nahrávka je z roku 1978. V tej dobe bolo však dosť zložité dostať sa k celému dielu. Jednotlivé songy sme nahrávali na kazety z rádia zo stanice Ö3. Boli to napríklad znepokojivá Toiler on the sea, desivá Death and night and blood alebo super pesnička Nice ´n´ sleazy. Až postupom času som sa dostal aj k ostatným piesňam. A stálo to za to! Keď počúvam Outside Tokyo, stoja mi všetky chlpy. Alebo Enough time. Čo sa stane, keď sčernie obloha, čo sa stane, keď očernie more, čo keď nebude cesty späť, čo urobíš, keď sa ti rozpadne tvár? Máš dosť času?
Texty nie sú jednoduché, také Stranglers nikdy nemali, ale veľmi osobité, korešpondujú s hudobnou zložkou úplne fascinujúco.
Táto platňa vo mne vždy evokuje mrazivý novembrový večer, keď sa schyľuje k niečomu nebezpečnému.
Hudba je ako ostrie žiletky, je temná a nekompromisná. Ovinie vás ako nejaká anakonda, až lapáte po dychu. Akoby ste šli po rímse na streche mrakodrapu. Napätie a strach.
Nič vhodné na čaj o piatej.
V anglicky hovoriacich krajinách hovoria takým dielam MASTERPIECE. Pre mňa teda určite.
Jaroslav Lederleitner – je členom punkrocovej skupiny Princovia. Predtým pôsobil dlhé roky ako gitarista a skladateľ punkovej legendy Zóna A.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.