Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Anonymné autority

.grzegorz Górny .časopis .klub

Termín anonymnej autority vymyslel známy psychológ Erich Fromm. Vo svojej slávnej knižke Útek od slobody v roku 1941 napísal, že od človeka súčasnosti sa očakáva, že odmietne uznané autority, ako rodina, škola či cirkev a svoje rozhodnutia bude robiť v stave úplnej slobody. Fromm tvrdil, že ide o ilúziu, pretože nikto z nás nemôže byť autoritou vo všetkých oblastiach.

Ak odhodíme všetky oficiálne autority, dôsledkom bude, že nezískame slobodu, ale upadneme do závislosti od iných neznámych autorít, ktoré s nami budú manipulovať. Rozhodnutia potom síce robíme presvedčení o vlastnej nezávislosti, ale v skutočnosti sú nám buď podsúvané, alebo nanútené cez takzvané anonymné autority. A pod nimi Fromm myslel najmä na väčšinové názory.
To, o akú silnú autoritu ide, potvrdil ešte v 40. rokoch 20. storočia známy experiment Salomona Ascha na jednej z amerických univerzít. Ôsmich tajne vybraných účastníkov experimentu požiadal, aby v prítomnosti deviateho (predtým nezasväteného účastníka) tvrdili, že dlhá úsečka je krátka a naopak. Keď prišiel rad na deviateho študenta, podobne ako ôsmi pred ním, aj on považoval dlhú úsečku za krátku. Takýmto spôsobom odpovedalo v Aschovom výskume až 35 percent študentov. Teda nie nejakých provinčných analfabetov, ale budúcich spoločenských elít. Jasný dôkaz, aká je moc konformizmu.
Tento mechanizmus nakoniec dokonale opísal aj Hans Christian Andersen v rozprávke o cisárových nových šatách.
Veľa ľudí sa bojí byť v menšine. Obávajú sa pritom skompromitovania a zosmiešňovania, preto radšej predstierajú názor väčšiny, dokonca aj keď to znamená postaviť si hlavu na tom, že čierna je biela a biela je čierna.
Aschov experiment zopakovali v októbri roku 2007 aj poľskí študenti prvého ročníka psychológie na univerzite v Gdansku. Ukázalo sa, že tých, ktorí hovorili o dlhom ako krátkom a krátkom ako dlhom bolo až 71 percent. Tento výskum sa, zhodou okolností, konal v rovnakom čase, keď sa v Poľsku konali posledné parlamentné voľby, v ktorých vyhrala Občianska platforma. Od pádu komunizmu to boli prvé voľby, v ktorých o víťazstve nerozhodlo obyvateľstvo dedín a malých mestečiek, ale veľké mestá a vysoká účasť mládeže. Médiá sa rozplývali nad zrelosťou a nonkonformizmom mladých ľudí. Mládež pritom zväčša formuje svoje politické názory v kontakte s elektronickými médiami. Väčšina týchto médií rozhodne podporovala Platformu a kritizovala Právo a spravodlivosť. Dodnes rozmýšľam, či taký výsledok svedčil o nezávislosti myslenia mladých, alebo skôr o vplyve anonymných autorít.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite