Prekvapivou reakciou niektorých renomovaných pravicových publicistov na dianie v arabských krajinách sú obavy z nástupu islamistov, dokonca hodnotenie diktátorov ako záruk stability. Tento postoj je neakceptovateľný. Nejde len o prostý fakt, že pre obavy z nástupu islamistov existuje málo skutočných dôvodov. Davy na uliciach neboli vedené duchovnými, hnacím motorom revolúcií bol internet a občianske iniciatívy. Nepožadovali islamizáciu, ale demokraciu a sociálne istoty.
Démonizovanie Moslimského bratstva je ignoranciou prostého faktu, že dnes sú to širokospektrálne hnutia, kde nájdeme tak radikálov, ako aj prúdy, ktoré pokojne môžeme nazývať moslimsko-demokratickými. Je možné, že najbližšie voľby vyhrajú práve „moslimské bratstvá.“ A tiež, že ich čaká osud východoeurópskych masových hnutí typu HZDS.
Významnú rolu pri revolúciách zohrala armáda. A tej o islamizáciu štátu určite nejde, oveľa pravdepodobnejší je „turecký model“. Kým intervencia v Iraku bola pre pravičiarov v poriadku, pretože išlo o nastolenie demokracie, keď si demokraciu tieto národy zvolia samy, je to problém?
Ako by mala zareagovať Európa? Spúšťačom arabských revolúcií bola demografická explózia a zlá sociálna situácia. Je vysoká pravdepodobnosť, že príde k ďalšiemu prepadu hospodárstva a sociálna situácia sa ešte zhorší, čo je podhubie pre radikalizáciu más. To, čo dnes tieto krajiny potrebujú, je masívna a rýchla pomoc EÚ. Krátkodobo aj formou finančnej či potravinovej pomoci. Najviac však Európa môže pomôcť okamžitým otvorením svojho trhu, najmä potravinového. Odstránenie bariér nemôže nijako výrazne ohroziť produkciu Európy, ale týmto krajinám dokáže výrazne pomôcť riešiť nezamestnanosť. Európa by mala okamžite reštartovať Stredomorskú úniu a snažiť sa tieto vznikajúce arabské demokracie čo najviac vtiahnuť do hospodárskej spolupráce.
Islamské radikálne hnutia majú vybudovanú infraštruktúru, ktorá im výrazne zvyšuje podporu u obyvateľov. Poskytujú presne tie služby, pri ktorých Západ (MMF) núti arabské vlády, aby deregulovali a privatizovali: vzdelanie, zdravotnícka starostlivosť, dôchodkové zabezpečenie. Túto politiku treba zmeniť – EÚ by mala stavať a najmä prevádzkovať školy a nemocnice. V Gaze totiž mnohé postavili krajiny EÚ – prevádzkuje ich však Hamas. Iba tak dokáže Západ konkurovať radikálom a pozitívne ovplyvniť smerovanie vznikajúcich arabských demokracií a budovanie občianskej spoločnosti.
V Európe žijú milióny arabských prisťahovalcov, mnohí sú lekármi, učiteľmi. EÚ by mohla spustiť masívny program zameraný na podporu návratu týchto ľudí do vlasti – pokrývať im pokles príjmov a prispieť tak k budovaniu strednej vrstvy v týchto krajinách. Vzhľadom na dlhodobé prínosy sú takéto náklady malé a môžu byť efektívnou investíciou. Arabské demokracie dnes potrebujú inklúziu. Nie paranoidnú exklúziu.
Autor je politológ.
Démonizovanie Moslimského bratstva je ignoranciou prostého faktu, že dnes sú to širokospektrálne hnutia, kde nájdeme tak radikálov, ako aj prúdy, ktoré pokojne môžeme nazývať moslimsko-demokratickými. Je možné, že najbližšie voľby vyhrajú práve „moslimské bratstvá.“ A tiež, že ich čaká osud východoeurópskych masových hnutí typu HZDS.
Významnú rolu pri revolúciách zohrala armáda. A tej o islamizáciu štátu určite nejde, oveľa pravdepodobnejší je „turecký model“. Kým intervencia v Iraku bola pre pravičiarov v poriadku, pretože išlo o nastolenie demokracie, keď si demokraciu tieto národy zvolia samy, je to problém?
Ako by mala zareagovať Európa? Spúšťačom arabských revolúcií bola demografická explózia a zlá sociálna situácia. Je vysoká pravdepodobnosť, že príde k ďalšiemu prepadu hospodárstva a sociálna situácia sa ešte zhorší, čo je podhubie pre radikalizáciu más. To, čo dnes tieto krajiny potrebujú, je masívna a rýchla pomoc EÚ. Krátkodobo aj formou finančnej či potravinovej pomoci. Najviac však Európa môže pomôcť okamžitým otvorením svojho trhu, najmä potravinového. Odstránenie bariér nemôže nijako výrazne ohroziť produkciu Európy, ale týmto krajinám dokáže výrazne pomôcť riešiť nezamestnanosť. Európa by mala okamžite reštartovať Stredomorskú úniu a snažiť sa tieto vznikajúce arabské demokracie čo najviac vtiahnuť do hospodárskej spolupráce.
Islamské radikálne hnutia majú vybudovanú infraštruktúru, ktorá im výrazne zvyšuje podporu u obyvateľov. Poskytujú presne tie služby, pri ktorých Západ (MMF) núti arabské vlády, aby deregulovali a privatizovali: vzdelanie, zdravotnícka starostlivosť, dôchodkové zabezpečenie. Túto politiku treba zmeniť – EÚ by mala stavať a najmä prevádzkovať školy a nemocnice. V Gaze totiž mnohé postavili krajiny EÚ – prevádzkuje ich však Hamas. Iba tak dokáže Západ konkurovať radikálom a pozitívne ovplyvniť smerovanie vznikajúcich arabských demokracií a budovanie občianskej spoločnosti.
V Európe žijú milióny arabských prisťahovalcov, mnohí sú lekármi, učiteľmi. EÚ by mohla spustiť masívny program zameraný na podporu návratu týchto ľudí do vlasti – pokrývať im pokles príjmov a prispieť tak k budovaniu strednej vrstvy v týchto krajinách. Vzhľadom na dlhodobé prínosy sú takéto náklady malé a môžu byť efektívnou investíciou. Arabské demokracie dnes potrebujú inklúziu. Nie paranoidnú exklúziu.
Autor je politológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.