Zvierací spoločník singla by v prvom rade nemal vydávať nečakané a hlasné zvuky. Hlasný zvuk je pre samostatne a v tichej mestskej časti žijúceho jedinca taký, ktorý neprekročí hladinu 60 decibelov, čo zodpovedá napríklad hre na lutne vo vzdialenosti dvoch metrov. Po druhé: zviera by si nemalo neodbytne, či dokonca agresívne vyžadovať škrabkanie ani iný telesný kontakt. Po tretie: zvieratko by malo byť relatívne čistotné a nemalo by nadmerne páchnuť. Po štvrté: taký user friendly maznáčik by mal vydržať osamote aj týždeň bez toho, aby z opustenosti spáchal harakiri. Prvoplánovo sa ponúka mačka, ale tá je pre väčšinu prefláknutá a pre menšinu zase zosobňuje pyšne kráčajúci rezervoár prenosných chorôb. Čo však taká činčila?
.plachý pokémon
Činčily sú bytosti ako vystrihnuté z manga komiksov – majú veľké ušká, milé veľké tmavé a okrúhle oči, celkovo pôsobia tak akosi dizajnérsky štylizovane. Celé toto tridsaťcentimetrové božské dielo je pokryté veľmi hustou a jemnou srsťou. Ako to už býva, každý si svoje chváli. Zdroje chovateľských informácií sa preto predháňajú v ospevovaní úžasných vlastností tohto zvieratka. Ľahko sa im podlieha, najmä, keď si prečítate diskusie a osobné skúsenosti chovateľov činčíl. Aby ste sa však mohli zodpovedne rozhodnúť, mali by ste zvážiť, či vám nebudú prekážať niektoré, síce prirodzené, ale z ľudského pohľadu pomerne otravné činčilie prejavy. Málo sa hovorí a píše napríklad o tom, že tieto hlodavce sú pomerne plaché a nerady sa nechajú hladkať a stískať. Vzácne sa vyskytnú jedince, ktoré vyslovene pretrpia škrabkanie za ušami či pod krkom. Takže, prosím, radšej žiadne budliky-budliky, o prst síce neprídete, činčilu však definitívne znechutíte a bude pred vami utekať. Vhodné nie sú ani pre malé deti, ktoré svoje city k zvieratám potrebujú dokazovať najmä naťahovaním uší, pichaním do očičiek a hladkaním zásadne proti srsti.
.hyperaktívni zvedavci
Činčily sú pomerne čulé stvorenia, hyperaktivitu však dokážu bohato vyvážiť inteligenciou. Nečakajte žiadnych hĺbavých intelektuálov, ale môžete si byť istí, že si s nimi užijete veľa srandy. Kvôli tomu, aby sa dostali na slobodu, dokážu celé hodiny zanovito skúšať, či sa im nepodarí otvoriť dvierka, takže najistejšie je vchod klietky zabezpečiť zámkou. Činčily rady behajú a skáču, a to dokonca aj do metrovej výšky, takže žiadny stôl či police s jedlom pre ne nie sú nedosiahnuteľné. Ich hlodavčí mozog v pomerne krátkych intervaloch vydáva tieto signály: bez prestania snor, ochutnávaj a hryz! V internetových diskusných fórach nájdete množstvo podrobných, nevinne vyzerajúcich opisov, ako si tento malý hlodavec do skrýše vlečie tabuľku čokolády či ako si z labky do labky pohadzuje horúcu cestovinu. V skutočnosti však chovateľ musí byť ustavične v strehu, aby si činčila neublížila. Nebezpečenstvo hrozí najmä pri ohlodávaní elektrických káblov, konzumácii difenbachií alebo ochutnávaní čistiacich prostriedkov či špakov v popolníku. Ublížiť jej môžu aj dvere, ktoré sa pribuchnú pri prievane. Hoci sa činčily rady schovávajú, v skrýši nevydržia dlho, vyláka ich vlastná zvedavosť. Stačí však nejaký prudký pohyb kdesi nablízku a už opäť fujazdia do neznáma.
.vo dvojici svet je krajší
Činčily pre svoje šťastie veľmi ľudí nepotrebujú, zato pokrvnú rodinu vyslovene milujú. Predpokladajme, že nemáte šľachtiteľské ambície. Vtedy spravíte najlepšie, keď si zaobstaráte dva jedince rovnakého pohlavia a z rovnakej rodiny. Na rozdiel od iných hlodavcov sa spolu znesú skôr dva samce, ako teritoriálne náročnejšie samičky. Myšlienka postupne rozširovať činčiliu rodinu o príslušníkov z iného klanu je hazardom s neistým výsledkom. S týmito zvermi je to ako s ľuďmi, nie každý, s kým sa stretneme, je nám sympatický a určite by sme dosť prskali a ježili sa, keby nám takéhoto človeka rovno nasťahovali do bytu. Pri činčilách by sa úspešná fúzia teoreticky mohla podariť v prípade, keď k staršiemu jedincovi prikúpime mláďatko. Činčilie bábätká sú submisívne a vedia dať najavo, že potrebujú ochranku. Nevhodnou kombináciou môže byť starší činčilí jedinec a nový prírastok v pubertálnom veku. Tu už sa treba pripraviť aj na možnosť, že po konfliktoch a bitkách nastane patová situácia, ktorú vyrieši jedine zakúpenie ďalšej klietky.
.prosím, nevenčiť
Napriek tomu, že vo svojej domovine činčily žijú v drsných horských oblastiach, v našich podmienkach sú spokojnými indoorovými hlodavcami. Venčenie v plenéri sa vyslovene neodporúča, keďže nemajú záujem o priateľstvo so psami, mačkami, cudzími ľuďmi a ich voľne pobehujúcimi mláďatami. Rôzne obojky a vodidlá sú pre ne vyslovene trápením. Hoci činčily by mali mať možnosť pobehať si aspoň hodinku denne, najbezpečnejšie je to pre ne v klietke. O veľkosti, zariadení a umiestnení klietky sa dočítate v chovateľských príručkách aj na internete. Ako zaujímavosť možno spomenúť, že činčily sa nesmú kúpať, pretože vlhko im môže spôsobiť plesne a iné zdravotné problémy. To však neznamená, že sa nečistia. Na kúpanie potrebujú piesok, ktorý dostanete kúpiť v špecializovaných predajniach.
Takže, ak to všetko zhrnieme, činčily sú vhodným spoločníkom pre liberálnych ľudí starších ako dvanásť rokov. Neodporúčajú sa tomu, kto neznáša seno, rozhryzený ovládač, piesok, diery v perinách, jemné chĺpky na svetri i v polievke a občasnú disemináciu zvieracích exkrementov kade-tade po byte. Pre takého chovateľa je vhodnejšie, keď si kúpi tamagoči.
Autor je zoológ.
.plachý pokémon
Činčily sú bytosti ako vystrihnuté z manga komiksov – majú veľké ušká, milé veľké tmavé a okrúhle oči, celkovo pôsobia tak akosi dizajnérsky štylizovane. Celé toto tridsaťcentimetrové božské dielo je pokryté veľmi hustou a jemnou srsťou. Ako to už býva, každý si svoje chváli. Zdroje chovateľských informácií sa preto predháňajú v ospevovaní úžasných vlastností tohto zvieratka. Ľahko sa im podlieha, najmä, keď si prečítate diskusie a osobné skúsenosti chovateľov činčíl. Aby ste sa však mohli zodpovedne rozhodnúť, mali by ste zvážiť, či vám nebudú prekážať niektoré, síce prirodzené, ale z ľudského pohľadu pomerne otravné činčilie prejavy. Málo sa hovorí a píše napríklad o tom, že tieto hlodavce sú pomerne plaché a nerady sa nechajú hladkať a stískať. Vzácne sa vyskytnú jedince, ktoré vyslovene pretrpia škrabkanie za ušami či pod krkom. Takže, prosím, radšej žiadne budliky-budliky, o prst síce neprídete, činčilu však definitívne znechutíte a bude pred vami utekať. Vhodné nie sú ani pre malé deti, ktoré svoje city k zvieratám potrebujú dokazovať najmä naťahovaním uší, pichaním do očičiek a hladkaním zásadne proti srsti.
.hyperaktívni zvedavci
Činčily sú pomerne čulé stvorenia, hyperaktivitu však dokážu bohato vyvážiť inteligenciou. Nečakajte žiadnych hĺbavých intelektuálov, ale môžete si byť istí, že si s nimi užijete veľa srandy. Kvôli tomu, aby sa dostali na slobodu, dokážu celé hodiny zanovito skúšať, či sa im nepodarí otvoriť dvierka, takže najistejšie je vchod klietky zabezpečiť zámkou. Činčily rady behajú a skáču, a to dokonca aj do metrovej výšky, takže žiadny stôl či police s jedlom pre ne nie sú nedosiahnuteľné. Ich hlodavčí mozog v pomerne krátkych intervaloch vydáva tieto signály: bez prestania snor, ochutnávaj a hryz! V internetových diskusných fórach nájdete množstvo podrobných, nevinne vyzerajúcich opisov, ako si tento malý hlodavec do skrýše vlečie tabuľku čokolády či ako si z labky do labky pohadzuje horúcu cestovinu. V skutočnosti však chovateľ musí byť ustavične v strehu, aby si činčila neublížila. Nebezpečenstvo hrozí najmä pri ohlodávaní elektrických káblov, konzumácii difenbachií alebo ochutnávaní čistiacich prostriedkov či špakov v popolníku. Ublížiť jej môžu aj dvere, ktoré sa pribuchnú pri prievane. Hoci sa činčily rady schovávajú, v skrýši nevydržia dlho, vyláka ich vlastná zvedavosť. Stačí však nejaký prudký pohyb kdesi nablízku a už opäť fujazdia do neznáma.
.vo dvojici svet je krajší
Činčily pre svoje šťastie veľmi ľudí nepotrebujú, zato pokrvnú rodinu vyslovene milujú. Predpokladajme, že nemáte šľachtiteľské ambície. Vtedy spravíte najlepšie, keď si zaobstaráte dva jedince rovnakého pohlavia a z rovnakej rodiny. Na rozdiel od iných hlodavcov sa spolu znesú skôr dva samce, ako teritoriálne náročnejšie samičky. Myšlienka postupne rozširovať činčiliu rodinu o príslušníkov z iného klanu je hazardom s neistým výsledkom. S týmito zvermi je to ako s ľuďmi, nie každý, s kým sa stretneme, je nám sympatický a určite by sme dosť prskali a ježili sa, keby nám takéhoto človeka rovno nasťahovali do bytu. Pri činčilách by sa úspešná fúzia teoreticky mohla podariť v prípade, keď k staršiemu jedincovi prikúpime mláďatko. Činčilie bábätká sú submisívne a vedia dať najavo, že potrebujú ochranku. Nevhodnou kombináciou môže byť starší činčilí jedinec a nový prírastok v pubertálnom veku. Tu už sa treba pripraviť aj na možnosť, že po konfliktoch a bitkách nastane patová situácia, ktorú vyrieši jedine zakúpenie ďalšej klietky.
.prosím, nevenčiť
Napriek tomu, že vo svojej domovine činčily žijú v drsných horských oblastiach, v našich podmienkach sú spokojnými indoorovými hlodavcami. Venčenie v plenéri sa vyslovene neodporúča, keďže nemajú záujem o priateľstvo so psami, mačkami, cudzími ľuďmi a ich voľne pobehujúcimi mláďatami. Rôzne obojky a vodidlá sú pre ne vyslovene trápením. Hoci činčily by mali mať možnosť pobehať si aspoň hodinku denne, najbezpečnejšie je to pre ne v klietke. O veľkosti, zariadení a umiestnení klietky sa dočítate v chovateľských príručkách aj na internete. Ako zaujímavosť možno spomenúť, že činčily sa nesmú kúpať, pretože vlhko im môže spôsobiť plesne a iné zdravotné problémy. To však neznamená, že sa nečistia. Na kúpanie potrebujú piesok, ktorý dostanete kúpiť v špecializovaných predajniach.
Takže, ak to všetko zhrnieme, činčily sú vhodným spoločníkom pre liberálnych ľudí starších ako dvanásť rokov. Neodporúčajú sa tomu, kto neznáša seno, rozhryzený ovládač, piesok, diery v perinách, jemné chĺpky na svetri i v polievke a občasnú disemináciu zvieracích exkrementov kade-tade po byte. Pre takého chovateľa je vhodnejšie, keď si kúpi tamagoči.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.