Vstávam skoro
Skoré vstávanie považujem za svoju cnosť. Také to slastné prevaľovanie, keď človek nespí, ale ani ešte nie je hore, je pre mňa posteľovým väzením. Som ako Dracula, buď spím, alebo som hore. Nič medzi tým.
Púšťam si vláčiky
Zbieram modelové železnice, obdobia III a IV, to sú zhruba 20. až 40. roky minulého storočia. Sú to historické parné i elektrické lokomotívy v mierke 1:22,5. Dosť veľké hebedá. Občas si koľajnice rozložím v obývačke, do vagónov naložím naše plyšáky a púšťam si vláčiky.
Mám modrého Štefánika
Nezbieram známky, ale celistvosti, teda ofrankované a opečiatkované obálky, ktoré prešli poštou, z územia bývalého Československa od roku 1918. Zaujímajú ma najmä obdobia prelomov, prevratov, okupácií a záborov, keď sa používali rôzne dočasné známky a podobné kuriozity, napríklad mám celistvosť s tzv. modrým Štefánikom. To je pre našinca niečo ako modrý Mauritius.
Prechlastal som sa k degustátorstvu
Kedysi som sa o destiláty veľmi zaujímal, zbieral som whisky a koňaky, netušil som, že by som z toho mohol profitovať. Stálo ma to veľké peniaze, prepiť sa k mojim znalostiam. Teraz robievam degustácie a celkom slušne ma za to platia. Bez falošnej skromnosti môžem povedať, že moje vedomosti o destilátoch sú hlboké a sústavné.
Milujem Prahu a Dalmáciu
Kedysi dávno som veľmi rád cestoval, ešte som zažil posledné liberálne roky, keď sa človek nemusel na letisku vyzliekať a vyzúvať. Stále však veľmi rád cestujem do Prahy. S manželkou sa spolu tešíme už dlho dopredu a nikdy nie sme sklamaní. Aj keď je škaredé počasie, aj keď si žena nalomí kľúčnu kosť či ja si natrhnem kolenné väzy, stále je to skvelé. Radi cestujeme aj do Dalmácie, tam by sme si vedeli predstaviť aj život natrvalo.
Hral by som na bicie
Kedysi som na bicie nástroje cvičieval osem hodín denne a neviedlo to k veľkým výsledkom. Môj spoluhráč z mladosti Dušan Taragel z kapely Devínska Nová Vec si nedávno kúpil dobrú basu aj aparát a predvádzal mi to s vyzývavou výčitkou v hlase. Bránil som sa, že také poriadne bicie nestoja ako jeho jedno pádlo, že to je iná investícia. On povedal, že má čas. Možno si našetrím a kúpim elektronické bicie. To už dnes nie je len bum-čvach ako bicie Simmons z mojich mladých čias. A potom, na staré kolená, obnovíme kapelu.
Chovám plyšákov
Svoje záľuby považujem za necnosti, lebo človek by nemal na ničom lipnúť. Zhromaždil som už všeličo, dokonca aj miniatúrnych plyšákov. Každý má svoje meno. Aj ideu. Napríklad z Istanbulu som si doniesol symbolicky párik vlkov, čo sa tvária, že sú ovce. Alebo séria Dark Dudes, zvieratká zjazvené, s páskou cez oko a podobne. Zistil som, že náš medvedík pod páskou oko má, len sa snaží vzbudzovať sympatie zúboženým výzorom. Vidím v tom veľkú metaforu. Je mi niečím blízky.
Skoré vstávanie považujem za svoju cnosť. Také to slastné prevaľovanie, keď človek nespí, ale ani ešte nie je hore, je pre mňa posteľovým väzením. Som ako Dracula, buď spím, alebo som hore. Nič medzi tým.
Púšťam si vláčiky
Zbieram modelové železnice, obdobia III a IV, to sú zhruba 20. až 40. roky minulého storočia. Sú to historické parné i elektrické lokomotívy v mierke 1:22,5. Dosť veľké hebedá. Občas si koľajnice rozložím v obývačke, do vagónov naložím naše plyšáky a púšťam si vláčiky.
Mám modrého Štefánika
Nezbieram známky, ale celistvosti, teda ofrankované a opečiatkované obálky, ktoré prešli poštou, z územia bývalého Československa od roku 1918. Zaujímajú ma najmä obdobia prelomov, prevratov, okupácií a záborov, keď sa používali rôzne dočasné známky a podobné kuriozity, napríklad mám celistvosť s tzv. modrým Štefánikom. To je pre našinca niečo ako modrý Mauritius.
Prechlastal som sa k degustátorstvu
Kedysi som sa o destiláty veľmi zaujímal, zbieral som whisky a koňaky, netušil som, že by som z toho mohol profitovať. Stálo ma to veľké peniaze, prepiť sa k mojim znalostiam. Teraz robievam degustácie a celkom slušne ma za to platia. Bez falošnej skromnosti môžem povedať, že moje vedomosti o destilátoch sú hlboké a sústavné.
Milujem Prahu a Dalmáciu
Kedysi dávno som veľmi rád cestoval, ešte som zažil posledné liberálne roky, keď sa človek nemusel na letisku vyzliekať a vyzúvať. Stále však veľmi rád cestujem do Prahy. S manželkou sa spolu tešíme už dlho dopredu a nikdy nie sme sklamaní. Aj keď je škaredé počasie, aj keď si žena nalomí kľúčnu kosť či ja si natrhnem kolenné väzy, stále je to skvelé. Radi cestujeme aj do Dalmácie, tam by sme si vedeli predstaviť aj život natrvalo.
Hral by som na bicie
Kedysi som na bicie nástroje cvičieval osem hodín denne a neviedlo to k veľkým výsledkom. Môj spoluhráč z mladosti Dušan Taragel z kapely Devínska Nová Vec si nedávno kúpil dobrú basu aj aparát a predvádzal mi to s vyzývavou výčitkou v hlase. Bránil som sa, že také poriadne bicie nestoja ako jeho jedno pádlo, že to je iná investícia. On povedal, že má čas. Možno si našetrím a kúpim elektronické bicie. To už dnes nie je len bum-čvach ako bicie Simmons z mojich mladých čias. A potom, na staré kolená, obnovíme kapelu.
Chovám plyšákov
Svoje záľuby považujem za necnosti, lebo človek by nemal na ničom lipnúť. Zhromaždil som už všeličo, dokonca aj miniatúrnych plyšákov. Každý má svoje meno. Aj ideu. Napríklad z Istanbulu som si doniesol symbolicky párik vlkov, čo sa tvária, že sú ovce. Alebo séria Dark Dudes, zvieratká zjazvené, s páskou cez oko a podobne. Zistil som, že náš medvedík pod páskou oko má, len sa snaží vzbudzovať sympatie zúboženým výzorom. Vidím v tom veľkú metaforu. Je mi niečím blízky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.