Vyše dva roky nikto netušil, že František Blanárik, ktorý sa stal za Fica šéfom NBÚ, môže mať problémovú minulosť. V apríli 2008 síce ÚPN zverejnil registračné protokoly Vojenskej kontrarozviedky, v ktorých figuroval ako dôverník. Na rozdiel od kategórie agent však nemuselo ísť o vedomú spoluprácu, takže na prvý pohľad bol Blanárik čistý.
ÚPN navyše nemal jeho spis, takže nebolo možné zistiť, či Blanárik predsa len nedonášal na svojich kamarátov a blízkych. Existuje totiž veľa prípadov, keď usvedčili dokumenty z vedomej spolupráce aj dôverníkov či kandidátov tajnej spolupráce. Aj preto by mal byť každý, kto je evidovaný v týchto kategóriách, pri previerkach posudzovaný individuálne.
Na vyrabované slovenské archívy sa zrejme spoliehal aj Blanárik, ktorého v roku 2005 preverovala Vojenská spravodajská služba. Dodnes je pritom záhadou, ako je možné, že nič nezistila – buď nechcela, keďže bývalý vojak Blanárik má v prostredí armády stále dosť priateľov. Alebo bola dôvodom nekompetentnosť, čo by však spochybnilo celý systém previerok od vzniku NBÚ.
Dôkazy o Blanárikovej minulosti aktívneho donášača sa totiž nachádzali v Archíve bezpečnostných zložiek v Prahe, na čo museli v novembri 2008 upozorniť až médiá. Bývalý redaktor Markízy Gábor Grendel a autor tohto článku postupne zverejnili desať prípadov ľudí, ktorých udal dôverník s krycím menom Fero v rokoch 1981 – 1989.
A nešlo o banality. O jednom kolegovi, profesionálnom vojakovi, tajným povedal, že uňho prespala rodina zo západného Nemecka. O ďalšom sa vyjadril, že je v kontakte s príbuznými z tejto krajiny, ktorí ho podporujú aj finančne. Blanárik podrobne informoval aj o spôsobe emigrácie niektorých ľudí. „Po smrti manželky sa stretáva s pochybnými ženami cigánskeho pôvodu," prezradil o ďalšom z kolegov.
Tajní si Blanárikove poznatky cenili. V dokumentoch ho označujú ako skúseného a prevereného dôverníka, ktorý im hovorí pravdu. Viacerí kolegovia mali po Blanárikových udaniach problémy s režimom. „Spolupracoval veľmi aktívne. O všetkom, čo sa dozvedel, informoval svojho riadiaceho dôstojníka,“ povedal Martin Slávik z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe.
Blanárik spoluprácu s tajnými vytrvalo odmietal. Z funkcie riaditeľa NBÚ vraj odstúpil, pretože sa „odmietam stať nástrojom spravodajských hier, ktorých cieľom je škandalizácia niektorých ľudí vrátane mojej osoby”. Toto hovorí človek, ktorého minulosť pred rokom 1989 bola jedna veľká spravodajská hra s často smutným koncom.
Niekedy je lepšie mlčať. Aspoň z úcty k obetiam komunistického režimu.
ÚPN navyše nemal jeho spis, takže nebolo možné zistiť, či Blanárik predsa len nedonášal na svojich kamarátov a blízkych. Existuje totiž veľa prípadov, keď usvedčili dokumenty z vedomej spolupráce aj dôverníkov či kandidátov tajnej spolupráce. Aj preto by mal byť každý, kto je evidovaný v týchto kategóriách, pri previerkach posudzovaný individuálne.
Na vyrabované slovenské archívy sa zrejme spoliehal aj Blanárik, ktorého v roku 2005 preverovala Vojenská spravodajská služba. Dodnes je pritom záhadou, ako je možné, že nič nezistila – buď nechcela, keďže bývalý vojak Blanárik má v prostredí armády stále dosť priateľov. Alebo bola dôvodom nekompetentnosť, čo by však spochybnilo celý systém previerok od vzniku NBÚ.
Dôkazy o Blanárikovej minulosti aktívneho donášača sa totiž nachádzali v Archíve bezpečnostných zložiek v Prahe, na čo museli v novembri 2008 upozorniť až médiá. Bývalý redaktor Markízy Gábor Grendel a autor tohto článku postupne zverejnili desať prípadov ľudí, ktorých udal dôverník s krycím menom Fero v rokoch 1981 – 1989.
A nešlo o banality. O jednom kolegovi, profesionálnom vojakovi, tajným povedal, že uňho prespala rodina zo západného Nemecka. O ďalšom sa vyjadril, že je v kontakte s príbuznými z tejto krajiny, ktorí ho podporujú aj finančne. Blanárik podrobne informoval aj o spôsobe emigrácie niektorých ľudí. „Po smrti manželky sa stretáva s pochybnými ženami cigánskeho pôvodu," prezradil o ďalšom z kolegov.
Tajní si Blanárikove poznatky cenili. V dokumentoch ho označujú ako skúseného a prevereného dôverníka, ktorý im hovorí pravdu. Viacerí kolegovia mali po Blanárikových udaniach problémy s režimom. „Spolupracoval veľmi aktívne. O všetkom, čo sa dozvedel, informoval svojho riadiaceho dôstojníka,“ povedal Martin Slávik z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe.
Blanárik spoluprácu s tajnými vytrvalo odmietal. Z funkcie riaditeľa NBÚ vraj odstúpil, pretože sa „odmietam stať nástrojom spravodajských hier, ktorých cieľom je škandalizácia niektorých ľudí vrátane mojej osoby”. Toto hovorí človek, ktorého minulosť pred rokom 1989 bola jedna veľká spravodajská hra s často smutným koncom.
Niekedy je lepšie mlčať. Aspoň z úcty k obetiam komunistického režimu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.