Rozhovor s Ivanom Lovrenovićom, popredným sarajevským intelektuálom a analytikom.
.aká je dnes Bosna a Hercegovina?
Je v štádiu silného autizmu, je teraz viac mentálne uzavretá pred svetom a Európou ako v časoch vojny. Ide o zvláštny psycho-politický moment.
.prečo sa to stalo?
Odpoviem vám len na úrovni osobného pocitu. Predovšetkým je tu Dayton. Umŕtvil politickú aktivitu v krajine. Daytonská schéma zaviedla dualitu moci – medzinárodnú a domácu. Je medzi nimi veľmi rafinované prepojenie, trvajúce už 12 rokov. Výsledkom je obojstranná pasivita.
.čo tým myslíte?
Medzinárodná moc nebola koncipovaná ako aktívny protektorát, ale má obrovskú moc. Vytvára tak dojem, že Bosniaci sú nedospelí. Názorne to vidieť na práci domácich inštitúcií, napríklad parlamentu – 90 percent legislatívy je medzinárodného pôvodu, vzniká teda mimo domácich štruktúr. Domáca moc má navyše zabudovanú veľkú dichotómiu medzi Republikou srbskou a Federáciou. Po skončení vojny trochu oslabla, teraz sa však výrazne zosilňuje. Petrich a aj Ashdow, keď končili svoj mandát splnomocnencov, hovorili o tom, že Dayton urobil z BiH „čudovište“, pritom to však boli oni, kto strážili problémové ustanovenia.
.čo sa v posledných rokoch v Bosne výrazne zmenilo?
Utužili sa nacionálne pozície. Dnes sme v akomsi bode „mŕtvej rovnováhy“. Som v tom veľký skeptik. Bude veľmi ťažké vygenerovať novú energiu, víziu. Tá vyprchala zo všetkých relevantných prostredí – z médií, občianskej spoločnosti, z akademickej obce. Občianska spoločnosť na tom bola lepšie pred 5-6 rokmi, dnes je to len prázdny zoznam organizácií pre granty. Podobne Krug 99, myšlienkovo mŕtva elita. Médiá sú zapletené do rôznych politických hier, dávajú sa zneužívať politikmi, majiteľmi. Univerzita v Sarajeve je obsadená starými štruktúrami, má 50-tisíc študentov a funguje ako priemysel na budúcich nacionalistov. Podobne, iba zrkadlovo obrátene, je to v Mostare a Banja Luke. Alternatívu tu už predstavujú len izolovaní jednotlivci. Žiaľ, schopnosť kriticky myslieť v poslednom čase zúfalo upadla.
.je BiH európska krajina?
V roku 2000 by bola odpoveď jednoduchšia – kategoricky „áno“. Dnes sú politické národy v BiH silnejšie, je ilúziou spoliehať sa na občiansku spoločnosť. Politický cieľ je udržať BiH ako jednotný štát. Ale máme tu pritom dva paradoxy – vojna v BiH sa skončila vojenskou intervenciou zo zahraničia, teraz však pokračuje v politickej rovine a smeruje k tomu, že v tejto malej, chudobnej a provinčnej krajine na okraji Európy sa etablujú tri politické identity. A druhý paradox – ak vychádzame z toho, že BiH je európska krajina, mali by sme ju nechať rozpadnúť sa na tri miništáty. Tým by nasledovala európsky model národného štátu, respektíve východoeurópske riešenia národnej otázky po rozpade nadnárodných impérií v priebehu 20. storočia. V BiH ako poslednej ex-Yugo krajine máme dočinenia s nedokončenými výzvami 19. storočia, teda s procesom rozpadu Osmanského a Rakúskeho impéria, ktorých dedičstvo zakonzervoval Titov juhoslovanský socializmus.
.vidíte nejaké riešenie?
Je ním akýsi mentálny skok, rozhýbanie politického života v krajine. Musíme dosiahnuť veľkú politickú dohodu medzi lídrami. Museli by sa dohodnúť na 2-3 základných veciach: najmä na nadradenosti celoštátneho záujmu výmenou za ubezpečenie, že celoštátny rámec zabezpečí slobodný rozvoj jednotlivých politických identít vrátane srbskej a chorvátskej.
.dá sa to napasovať na víziu európskej integrácie BiH?
Asi áno. Socialistická BiH bola v istom zmysle podobná systému tureckého millyetu so širokou autonómiou náboženských komunít, kde bolo všetko podriadené vonkajšiemu cieľu – fungovaniu impéria. Európska integrácia je pre BiH vlastne začlenením sa do ďalšieho impéria.
.milan Nič
Autor je riaditeľ nadácie Pontis.
.aká je dnes Bosna a Hercegovina?
Je v štádiu silného autizmu, je teraz viac mentálne uzavretá pred svetom a Európou ako v časoch vojny. Ide o zvláštny psycho-politický moment.
.prečo sa to stalo?
Odpoviem vám len na úrovni osobného pocitu. Predovšetkým je tu Dayton. Umŕtvil politickú aktivitu v krajine. Daytonská schéma zaviedla dualitu moci – medzinárodnú a domácu. Je medzi nimi veľmi rafinované prepojenie, trvajúce už 12 rokov. Výsledkom je obojstranná pasivita.
.čo tým myslíte?
Medzinárodná moc nebola koncipovaná ako aktívny protektorát, ale má obrovskú moc. Vytvára tak dojem, že Bosniaci sú nedospelí. Názorne to vidieť na práci domácich inštitúcií, napríklad parlamentu – 90 percent legislatívy je medzinárodného pôvodu, vzniká teda mimo domácich štruktúr. Domáca moc má navyše zabudovanú veľkú dichotómiu medzi Republikou srbskou a Federáciou. Po skončení vojny trochu oslabla, teraz sa však výrazne zosilňuje. Petrich a aj Ashdow, keď končili svoj mandát splnomocnencov, hovorili o tom, že Dayton urobil z BiH „čudovište“, pritom to však boli oni, kto strážili problémové ustanovenia.
.čo sa v posledných rokoch v Bosne výrazne zmenilo?
Utužili sa nacionálne pozície. Dnes sme v akomsi bode „mŕtvej rovnováhy“. Som v tom veľký skeptik. Bude veľmi ťažké vygenerovať novú energiu, víziu. Tá vyprchala zo všetkých relevantných prostredí – z médií, občianskej spoločnosti, z akademickej obce. Občianska spoločnosť na tom bola lepšie pred 5-6 rokmi, dnes je to len prázdny zoznam organizácií pre granty. Podobne Krug 99, myšlienkovo mŕtva elita. Médiá sú zapletené do rôznych politických hier, dávajú sa zneužívať politikmi, majiteľmi. Univerzita v Sarajeve je obsadená starými štruktúrami, má 50-tisíc študentov a funguje ako priemysel na budúcich nacionalistov. Podobne, iba zrkadlovo obrátene, je to v Mostare a Banja Luke. Alternatívu tu už predstavujú len izolovaní jednotlivci. Žiaľ, schopnosť kriticky myslieť v poslednom čase zúfalo upadla.
.je BiH európska krajina?
V roku 2000 by bola odpoveď jednoduchšia – kategoricky „áno“. Dnes sú politické národy v BiH silnejšie, je ilúziou spoliehať sa na občiansku spoločnosť. Politický cieľ je udržať BiH ako jednotný štát. Ale máme tu pritom dva paradoxy – vojna v BiH sa skončila vojenskou intervenciou zo zahraničia, teraz však pokračuje v politickej rovine a smeruje k tomu, že v tejto malej, chudobnej a provinčnej krajine na okraji Európy sa etablujú tri politické identity. A druhý paradox – ak vychádzame z toho, že BiH je európska krajina, mali by sme ju nechať rozpadnúť sa na tri miništáty. Tým by nasledovala európsky model národného štátu, respektíve východoeurópske riešenia národnej otázky po rozpade nadnárodných impérií v priebehu 20. storočia. V BiH ako poslednej ex-Yugo krajine máme dočinenia s nedokončenými výzvami 19. storočia, teda s procesom rozpadu Osmanského a Rakúskeho impéria, ktorých dedičstvo zakonzervoval Titov juhoslovanský socializmus.
.vidíte nejaké riešenie?
Je ním akýsi mentálny skok, rozhýbanie politického života v krajine. Musíme dosiahnuť veľkú politickú dohodu medzi lídrami. Museli by sa dohodnúť na 2-3 základných veciach: najmä na nadradenosti celoštátneho záujmu výmenou za ubezpečenie, že celoštátny rámec zabezpečí slobodný rozvoj jednotlivých politických identít vrátane srbskej a chorvátskej.
.dá sa to napasovať na víziu európskej integrácie BiH?
Asi áno. Socialistická BiH bola v istom zmysle podobná systému tureckého millyetu so širokou autonómiou náboženských komunít, kde bolo všetko podriadené vonkajšiemu cieľu – fungovaniu impéria. Európska integrácia je pre BiH vlastne začlenením sa do ďalšieho impéria.
.milan Nič
Autor je riaditeľ nadácie Pontis.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.